Michal Orság: Rozdiel medzi revíziami
clean up |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox Osobnosť |
|||
| Meno = Michael Ország de Guoth |
|||
| Rodné meno = |
|||
| Popis osoby = uhorský šľachtic a kráľovský pokladník |
|||
| Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> |
|||
| Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> |
|||
| Popis portrétu = |
|||
| Dátum narodenia = [[1410]] |
|||
| Miesto narodenia = |
|||
| Dátum úmrtia = [[1484]] |
|||
| Miesto úmrtia = |
|||
| Iné mená = |
|||
| Štát pôsobenia = |
|||
| Národnosť = |
|||
| Štátna príslušnosť = |
|||
| Zamestnanie = |
|||
| Známy vďaka = |
|||
| Alma mater = |
|||
| Profesia = |
|||
| Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> |
|||
| Rodičia = |
|||
| Príbuzní = |
|||
| Súrodenci = |
|||
| Manželka = |
|||
| Partnerka = |
|||
| Deti = |
|||
| Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> |
|||
| Webstránka = |
|||
| Poznámky = |
|||
| Portál1 = |
|||
| Portál2 = |
|||
| Portál3 = |
|||
}} |
|||
[[Súbor:Erb rodu de Guoth.png|náhľad|Erb rodiny de Guoth]] |
[[Súbor:Erb rodu de Guoth.png|náhľad|Erb rodiny de Guoth]] |
||
'''Michael Ország de Guoth''' (de Gút, von Guth) (* [[1410]] |
'''Michael Ország de Guoth''' (de Gút, von Guth) (* [[1410]]{{--}}† [[1484]]) bol uhorský šľachtic a uhorský kráľovský pokladník.<ref>Markó, Lászlo. „A magyar állam főméltóságai Szent Istvántól napjainkig: Életrajzi Lexikon [Great Officers of State in Hungary from King Saint Stephen to Our Days: A Biographical Encyclopedia]". Helikon Kiadó: 2006.</ref> |
||
== Rodinné väzby == |
== Rodinné väzby == |
||
Jeho otcom bol Gašpar Ország a matka Katarína Parlagi. Mal dve dcéry: Barbara Rozgonyi a Anna Jakcs. |
Jeho otcom bol Gašpar Ország a matka Katarína Parlagi. Mal dve dcéry: Barbara Rozgonyi a Anna Jakcs. |
||
Rodina Országovcov pochádzala z obce Gút, |
Rodina Országovcov pochádzala z obce Gút, odkiaľ sa odvodilo aj šľachtické priezvisko de Guoth alebo de Gút. Gút je obec v župe Zala neďaleko mesta [[Stoličný Belehrad|Székesfehérvár]] v dnešnom [[Maďarsko|Maďarsku]]. Najstaršia zmienka o tejto obci pochádza z roku 1312, keď bola v držbe rodiny Guthovcov, ktorá ju v roku 1328 zamenila za obec [[Šurany]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]] v dnešnom [[Slovensko|Slovensku]]. |
||
O pôvode rodiny sa môžeme dočítať aj vo [[Obrázková kronika|Viedenskej obrázkovej kronike]], ktorá zmieňuje [[Švábsko|švábsky]] pôvod rodiny: |
O pôvode rodiny sa môžeme dočítať aj vo [[Obrázková kronika|Viedenskej obrázkovej kronike]], ktorá zmieňuje [[Švábsko|švábsky]] pôvod rodiny: |
||
[[Súbor:Chronicon Pictum 050.jpg|náhľad|Viedenská obrázková kronika – Chronica Hungarorum]] |
[[Súbor:Chronicon Pictum 050.jpg|náhľad|Viedenská obrázková kronika – Chronica Hungarorum]] |
||
„Potom za vlády kráľa Petra, Kelad a Gút, bratia švábskeho pôvodu imigrovali. Narodili sa na hrade v Stofe.“<ref>Kalti, Markus. „THE HUNGARIAN ILLUMINATED CHRONICLE: CHRONICA DE GESTIS HUNGARORUM“ Taplinger Pub. Co., New York: 1969.</ref> |
„Potom za vlády kráľa Petra, Kelad a Gút, bratia švábskeho pôvodu imigrovali. Narodili sa na hrade v Stofe.“<ref>Kalti, Markus. „THE HUNGARIAN ILLUMINATED CHRONICLE: CHRONICA DE GESTIS HUNGARORUM“ Taplinger Pub. Co., New York: 1969.</ref> |
||
== Uhorský palatín a |
== Uhorský palatín a kráľovský pokladník == |
||
Michael Ország de Guoth slúžil ako [[palatín]] (1458 |
Michael Ország de Guoth slúžil ako [[palatín]] (1458{{--}}1484) a [[kráľovský pokladník]] [[Uhorsko|Uhorska]] v dvoch obdobiach. Prvýkrát za kráľa [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmunda Luxemburského]] (1368 – 1437) a druhýkrát za [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]] (1440{{--}}1457).<ref>Kubinyi, András. „Matthias Rex". Balassi Kiadó: 2008.</ref> |
||
Citácie viažuce sa k službe Michaela Országa de Guoth vo funkcii Palatína a kráľovského pokladníka: |
|||
* |
* „V tom istom roku sprevádzal svojho kráľa do Ríma, kde pápež korunoval Žigmunda za [[cisár]]a [[Svätá ríša rímska|Svätej ríše rímskej]]. Keď sa Michael Ország de Guoth v roku 1436 stal kráľovským pokladníkom, bol ešte stále mladým mužom.“ |
||
* |
* „Bojoval v občianskej vojne, spoločne s [[Ján Huňady|Jánom Huňadym]], na víťaznej strane. Občianska vojna, ktorá nasledovala po smrti kráľa Žigmunda na konci roku [[1437]]. V roku 1445 sa Michael Ország de Guoth stal jedným zo siedmich kapitánov ríše, ktorí sa rozhodli spravovať kráľovstvo pre právoplatného dediča trónu, [[Ladislav II. (Uhorsko)|Ladislava II.]], ktorý bol nielen dieťaťom, ale bol v tej dobe v zajatí v Rakúsku, kde ho väznil [[Fridrich III. (Svätá rímska ríša)|Fridrich III]]. Sedem kapitánov si zvolilo za svojho vodcu Jána Huňadyho, ktorý sa stal národným hrdinom po jeho úspešných bojoch proti Turkom.“<ref>http://www.houseofhars.com/orszag.html</ref> |
||
Obdobie služby vo funkcii uhorského palatína: |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
== Čachtice a Častkovce == |
== Čachtice a Častkovce == |
||
⚫ | V roku 1466 sa Michael Ország de Guoth stáva majiteľom [[Čachtický hrad|čachtického hradu]] a aj opevnenej kúrie v [[Častkovce|Častkovciach]], z ktorej po niekoľkých prestavbách vznikol dnešný [[Kaštieľ v Častkovciach|kaštiel v Častkovciach]]. Hrad sa stal sídlom rodiny Országovcov a zostal v ich vlastníctve po celé storočia, až kým v roku 1597 rodina nevymrela. Zrúcanina hradu dnes priťahuje mnoho turistov pre jeho neskoršie spojenie s neslávne známou grófkou [[Alžbeta Bátoriová|Báthoriovou]].<ref>Karlík, Jozef a kol. „Častkovce - Monografia obce.“Tising, Nové Mesto nad Váhom: 2015.</ref> |
||
⚫ | V roku 1466 sa Michael Ország de Guoth stáva majiteľom [[Čachtický hrad|čachtického hradu]] a aj opevnenej kúrie v Častkovciach, z ktorej po niekoľkých prestavbách vznikol dnešný [[Kaštieľ v Častkovciach|kaštiel v Častkovciach]]. Hrad sa stal sídlom rodiny Országovcov a zostal v ich vlastníctve po celé storočia, až kým v roku 1597 rodina nevymrela. Zrúcanina hradu dnes priťahuje mnoho turistov pre jeho neskoršie spojenie s neslávne známou grófkou [[Alžbeta Bátoriová|Báthoriovou]]<ref>Karlík, Jozef a kol. „Častkovce - Monografia obce.“Tising, Nové Mesto nad Váhom: 2015.</ref> |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
<references /> |
<references /> |
Verzia z 18:57, 13. september 2019
Michael Ország de Guoth | |
uhorský šľachtic a kráľovský pokladník | |
Narodenie | 1410 |
---|---|
Úmrtie | 1484 |
Michael Ország de Guoth (de Gút, von Guth) (* 1410 – † 1484) bol uhorský šľachtic a uhorský kráľovský pokladník.[1]
Rodinné väzby
Jeho otcom bol Gašpar Ország a matka Katarína Parlagi. Mal dve dcéry: Barbara Rozgonyi a Anna Jakcs.
Rodina Országovcov pochádzala z obce Gút, odkiaľ sa odvodilo aj šľachtické priezvisko de Guoth alebo de Gút. Gút je obec v župe Zala neďaleko mesta Székesfehérvár v dnešnom Maďarsku. Najstaršia zmienka o tejto obci pochádza z roku 1312, keď bola v držbe rodiny Guthovcov, ktorá ju v roku 1328 zamenila za obec Šurany v Nitrianskom kraji v dnešnom Slovensku.
O pôvode rodiny sa môžeme dočítať aj vo Viedenskej obrázkovej kronike, ktorá zmieňuje švábsky pôvod rodiny:
„Potom za vlády kráľa Petra, Kelad a Gút, bratia švábskeho pôvodu imigrovali. Narodili sa na hrade v Stofe.“[2]
Uhorský palatín a kráľovský pokladník
Michael Ország de Guoth slúžil ako palatín (1458 – 1484) a kráľovský pokladník Uhorska v dvoch obdobiach. Prvýkrát za kráľa Žigmunda Luxemburského (1368 – 1437) a druhýkrát za Ladislava Pohrobka (1440 – 1457).[3]
Citácie viažuce sa k službe Michaela Országa de Guoth vo funkcii Palatína a kráľovského pokladníka:
- „V tom istom roku sprevádzal svojho kráľa do Ríma, kde pápež korunoval Žigmunda za cisára Svätej ríše rímskej. Keď sa Michael Ország de Guoth v roku 1436 stal kráľovským pokladníkom, bol ešte stále mladým mužom.“
- „Bojoval v občianskej vojne, spoločne s Jánom Huňadym, na víťaznej strane. Občianska vojna, ktorá nasledovala po smrti kráľa Žigmunda na konci roku 1437. V roku 1445 sa Michael Ország de Guoth stal jedným zo siedmich kapitánov ríše, ktorí sa rozhodli spravovať kráľovstvo pre právoplatného dediča trónu, Ladislava II., ktorý bol nielen dieťaťom, ale bol v tej dobe v zajatí v Rakúsku, kde ho väznil Fridrich III. Sedem kapitánov si zvolilo za svojho vodcu Jána Huňadyho, ktorý sa stal národným hrdinom po jeho úspešných bojoch proti Turkom.“[4]
Obdobie služby vo funkcii uhorského palatína:
- 1458 – 1484
Obdobia služby vo funkcii kráľovského pokladníka Uhorska:
- 1436 – 1438
- 1440 – 1453
Čachtice a Častkovce
V roku 1466 sa Michael Ország de Guoth stáva majiteľom čachtického hradu a aj opevnenej kúrie v Častkovciach, z ktorej po niekoľkých prestavbách vznikol dnešný kaštiel v Častkovciach. Hrad sa stal sídlom rodiny Országovcov a zostal v ich vlastníctve po celé storočia, až kým v roku 1597 rodina nevymrela. Zrúcanina hradu dnes priťahuje mnoho turistov pre jeho neskoršie spojenie s neslávne známou grófkou Báthoriovou.[5]
Referencie
- ↑ Markó, Lászlo. „A magyar állam főméltóságai Szent Istvántól napjainkig: Életrajzi Lexikon [Great Officers of State in Hungary from King Saint Stephen to Our Days: A Biographical Encyclopedia]". Helikon Kiadó: 2006.
- ↑ Kalti, Markus. „THE HUNGARIAN ILLUMINATED CHRONICLE: CHRONICA DE GESTIS HUNGARORUM“ Taplinger Pub. Co., New York: 1969.
- ↑ Kubinyi, András. „Matthias Rex". Balassi Kiadó: 2008.
- ↑ http://www.houseofhars.com/orszag.html
- ↑ Karlík, Jozef a kol. „Častkovce - Monografia obce.“Tising, Nové Mesto nad Váhom: 2015.