Altajské jazyky: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Radoslav Ivan (diskusia | príspevky)
Obrázok
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Bez shrnutí editace
Riadok 8: Riadok 8:
{{Legend|#8B0000|[[Ainčina]]}}]]
{{Legend|#8B0000|[[Ainčina]]}}]]


'''Altajské jazyky''' sú [[jazyková rodina]], ktorá je rozšírená najmä v [[Ázia|Ázii]]. Existencia rodiny je sporná, často sa považuje len za [[jazykový zväz]].
'''Altajské jazyky''' sú zavrhnutá teoretická [[jazyková rodina]], ktorá je rozšírená najmä v [[Ázia|Ázii]]. Táto teória vznikla v 18. stor., počas začiatkov historickej lingvistiky. S rozvojom tejto disciplíny však bola vyvrátená aj jej najzákladnejšia forma, tzv. mikro-altajské jazyky, ktorá konštatuje existenciu spoločného predka výhradne turkických a mongolských jazykov.

Dnes sa s teóriou možno stretnúť v krajinách, kde sa z politických dôvodov moderný výskum v tejto oblasti ignoruje. Hlavne v Turecku a Číne.


Delí sa na tieto vetvy:
Delí sa na tieto vetvy:
Riadok 17: Riadok 19:
Ojedinele sa do tejto rodiny jazykov zaraďujú aj [[japonsko-rjúkjúske jazyky]], [[kórejčina]], [[ainčina]] alebo iné jazyky.
Ojedinele sa do tejto rodiny jazykov zaraďujú aj [[japonsko-rjúkjúske jazyky]], [[kórejčina]], [[ainčina]] alebo iné jazyky.


Altajské jazyky možno patria medzi [[uralsko-altajské jazyky]], ojedinele sa považujú za súčasť [[eurázijské jazyky|eurázijských jazykov]] alebo [[nostrické jazyky|nostrických jazykov]].
Altajské jazyky boli tiež klasifikované ako súčasť nedokázaných jazykových makrorodín ako [[uralsko-altajské jazyky]] (spojenie altajských a [[Ugrofínske jazyky|ugrofínskych jazykov]]), [[eurázijské jazyky]] alebo [[nostrické jazyky]].


{{Portál|Jazyk|Jazykový}}
{{Portál|Jazyk|Jazykový}}

Verzia z 12:40, 16. september 2019

Výraz altajské jazyky môže znamenať aj severovýchodné turkické jazyky.
     Kórejčina
     Ainčina

Altajské jazyky sú zavrhnutá teoretická jazyková rodina, ktorá je rozšírená najmä v Ázii. Táto teória vznikla v 18. stor., počas začiatkov historickej lingvistiky. S rozvojom tejto disciplíny však bola vyvrátená aj jej najzákladnejšia forma, tzv. mikro-altajské jazyky, ktorá konštatuje existenciu spoločného predka výhradne turkických a mongolských jazykov.

Dnes sa s teóriou možno stretnúť v krajinách, kde sa z politických dôvodov moderný výskum v tejto oblasti ignoruje. Hlavne v Turecku a Číne.

Delí sa na tieto vetvy:

Ojedinele sa do tejto rodiny jazykov zaraďujú aj japonsko-rjúkjúske jazyky, kórejčina, ainčina alebo iné jazyky.

Altajské jazyky boli tiež klasifikované ako súčasť nedokázaných jazykových makrorodín ako uralsko-altajské jazyky (spojenie altajských a ugrofínskych jazykov), eurázijské jazyky alebo nostrické jazyky.