Altajské jazyky: Rozdiel medzi revíziami
Konkretioval som spomenuté jazykové skupiny, ktoré nemajú na slovenskej wikipédii článok. Pridal som informácie o dnešnom stave teórie s citáciou, ako aj dôvod jej dnešnej relevancie z pohľadu vyvrátenej teórie. Značky: odkaz do inej Wikipédie vizuálny editor |
Fix nefungujúceho Wikipedia linku |
||
| Riadok 8: | Riadok 8: | ||
{{Legend|#8B0000|[[Ainčina]]}}]] |
{{Legend|#8B0000|[[Ainčina]]}}]] |
||
'''Altajské jazyky''' sú zavrhnutá teoretická [[jazyková rodina]], ktorá je rozšírená najmä v [[Ázia|Ázii]]. Táto teória vznikla v 18. stor., počas začiatkov historickej lingvistiky. S rozvojom tejto disciplíny však bola vyvrátená<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vovin|meno=Alexander|titul=The End of the Altaic Controversy In Memory of Gerhard Doerfer|periodikum=Central Asiatic Journal|odkaz na periodikum= |
'''Altajské jazyky''' sú zavrhnutá teoretická [[jazyková rodina]], ktorá je rozšírená najmä v [[Ázia|Ázii]]. Táto teória vznikla v 18. stor., počas začiatkov historickej lingvistiky. S rozvojom tejto disciplíny však bola vyvrátená<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vovin|meno=Alexander|titul=The End of the Altaic Controversy In Memory of Gerhard Doerfer|periodikum=Central Asiatic Journal|odkaz na periodikum=Cetral Asiatic Journal|vydavateľ=Harrassowitz Verlag|miesto=|dátum=2005|ročník=2005|číslo=|strany=71-132|issn=|url=https://www.jstor.org/stable/41928378|dátum prístupu=16.9.2019}}</ref> aj jej najzákladnejšia forma, tzv. mikro-altajské jazyky, ktorá konštatuje existenciu spoločného predka výhradne turkických a mongolských jazykov. Dnes sa podobnosti medzi týmito jazykmi pripisujú [[Jazykový zväz|jazykovému zväzu]], teda nekoršiemu vzájomnému vplyvu. |
||
Dnes sa s teóriou možno stretnúť v krajinách, kde sa z politických dôvodov moderný výskum v tejto oblasti ignoruje. Hlavne v Turecku a Číne. |
Dnes sa s teóriou možno stretnúť v krajinách, kde sa z politických dôvodov moderný výskum v tejto oblasti ignoruje. Hlavne v Turecku a Číne. |
||
Verzia z 13:22, 16. september 2019
- Výraz altajské jazyky môže znamenať aj severovýchodné turkické jazyky.
Altajské jazyky sú zavrhnutá teoretická jazyková rodina, ktorá je rozšírená najmä v Ázii. Táto teória vznikla v 18. stor., počas začiatkov historickej lingvistiky. S rozvojom tejto disciplíny však bola vyvrátená[1] aj jej najzákladnejšia forma, tzv. mikro-altajské jazyky, ktorá konštatuje existenciu spoločného predka výhradne turkických a mongolských jazykov. Dnes sa podobnosti medzi týmito jazykmi pripisujú jazykovému zväzu, teda nekoršiemu vzájomnému vplyvu.
Dnes sa s teóriou možno stretnúť v krajinách, kde sa z politických dôvodov moderný výskum v tejto oblasti ignoruje. Hlavne v Turecku a Číne.
Delí sa na tieto vetvy:
- turkické jazyky (=turkské jazyky, turecké jazyky, zast. turkotatárske jazyky)
- mongolské jazyky
- tunguzské jazyky
Ojedinele sa do tejto rodiny jazykov zaraďujú aj japonsko-rjúkjúske jazyky, kórejčina, ainčina alebo iné jazyky.
Altajské jazyky boli tiež klasifikované ako súčasť nedokázaných jazykových makrorodín ako uralsko-altajské jazyky (spojenie altajských a ugrofínskych jazykov), eurázijské jazyky alebo nostrické jazyky.
- ↑ VOVIN, Alexander. The End of the Altaic Controversy In Memory of Gerhard Doerfer. Central Asiatic Journal (Harrassowitz Verlag), 2005, roč. 2005, s. 71-132. Dostupné online [cit. 2019-09-16].