Sloboda a Solidarita: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
→‎Referencie: https://www.sas.sk/ludia/1/saskari/2/republikova-rada
kandidatka 2020
Riadok 38: Riadok 38:


V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentných voľbách 2010]], v ktorých získala 12,14 % (22 mandátov) zostavila SaS [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vládnu koalíciu]] spolu so stranami [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[MOST – HÍD|Most – Híd]]. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|parlamentných voľbách 2012]] (5,88 %, 11 mandátov) ostala v opozícii voči vládnej strane [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]]. Vo [[voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku 2014]] získal mandát jej predseda Richard Sulík.
V [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|parlamentných voľbách 2010]], v ktorých získala 12,14 % (22 mandátov) zostavila SaS [[Vláda Slovenskej republiky od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012|vládnu koalíciu]] spolu so stranami [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ-DS]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] a [[MOST – HÍD|Most – Híd]]. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|parlamentných voľbách 2012]] (5,88 %, 11 mandátov) ostala v opozícii voči vládnej strane [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]]. Vo [[voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku 2014]] získal mandát jej predseda Richard Sulík.

Na kandidátku pre parlamentné voľby 2020 strana postaví aj župana Juraja Drobu. V prípade úspechu sa vzdá mandátu a zostane županom, ale podľa Sulíka sa tak podporí výtlak strany.<ref>https://www.hlavnydennik.sk/2019/09/19/aktualita-nicholsonova-bude-dvojka-na-kandidatke-sas-objavi-sa-tam-aj-droba/</ref>


== Orgány strany ==
== Orgány strany ==

Verzia z 11:39, 19. september 2019

Sloboda a Solidarita
Sloboda a Solidarita
Základné informácie
SkratkaSaS
Založenie27. február 2009
PredsedaRichard Sulík
PodpredsedaĽubomír Galko
Jana Kiššová
Najviac poslancov21 (Voľby do Národnej rady 2016)
Poslancov21 [pozn. 1] (NR SR)
2 (EP)
Volebný výsledok9,62 % (Voľby do EP 2019) 12,10 % (Voľby do NR SR 2016)
Ideológieklasický liberalizmus
libertarianizmus
mäkký euroskepticizmus[1]
Politické spektrumstredopravica[2]
Počet členov▲ 189 (31.12.2017)[3]
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentuEurópski konzervatívci a reformisti
Európska politická stranaAliancia európskych reformistov a konzervatívcov
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaMladí SaSkári[4]
SídloPriemyselná 8
821 09 Bratislava
NovinySaS pre Vás
Farby          Zelená, Modrá
Webwww.strana-sas.sk
Politika na Slovensku
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová

Predseda NR SR: Peter Žiga

Predseda vlády SR: Robert Fico
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident
Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd
Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
SMER – SD · HLAS – SD · SNS
Opozícia
PS · SaS · SLOVENSKO · KDH
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992
1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998
1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010
2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018
2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023
2023 · od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002
2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012
2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023
2023 – 2027
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989) · 1993 · 1998 · 1999 · 2004
2009 · 2014 · 2019 · 2024
Parlamentné voľby
1990 (fed.) · 1992 (fed.) · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002
2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina
Sídlo SaS na Priemyselnej 8 v Bratislave

Sloboda a Solidarita (skratka SaS) je slovenská pravicovo-liberálna politická strana, zaregistrovaná 27. februára 2009. Od jej založenia je predsedom strany Richard Sulík. Po odchode Jozefa Mihála má strana dvoch podpredsedov: Ľubomíra Galka a Janu Kiššovú.[5]

V parlamentných voľbách 2010, v ktorých získala 12,14 % (22 mandátov) zostavila SaS vládnu koalíciu spolu so stranami SDKÚ-DS, KDH a Most – Híd. Po parlamentných voľbách 2012 (5,88 %, 11 mandátov) ostala v opozícii voči vládnej strane Smer-SD. Vo voľbách do Európskeho parlamentu na Slovensku 2014 získal mandát jej predseda Richard Sulík.

Na kandidátku pre parlamentné voľby 2020 strana postaví aj župana Juraja Drobu. V prípade úspechu sa vzdá mandátu a zostane županom, ale podľa Sulíka sa tak podporí výtlak strany.[6]

Orgány strany

Najvyšším predstaviteľom strany a jej štatutárnym orgánom je predseda, ktorého volí kongres na obdobie štyroch rokov s možnosťou opätovnej voľby.[7] Súčasným predsedom strany je Richard Sulík, zvolený na ustanovujúcom kongrese 28. marca 2009 v Bratislave[8] a opätovne zvolený 16. marca 2014 na kongrese strany v Prešove, pričom jeho protikandidátom bol Jozef Kollár[9][10] (pomer hlasov 134:121).[11] Podpredsedovia zastupujú predsedu v rozsahu jeho poverenia.[12] Podpredsedov (dvoch až piatich) volí zo svojho stredu Republiková rada.[13] V súčasnosti sú podpredsedami strany: Ľubomír Galko a Jana Kiššová.[14]

Najvyšším orgánom strany je kongres, ktorý zvoláva predseda strany raz ročne. V naliehavom prípade môže byť zvolaný mimoriadny kongres. Kongres schvaľuje program strany, jej stanovy a ich zmeny, volí a odvoláva predsedu a ostatných členov Republikovej rady a Dozornej a rozhodcovskej komisie, rozhoduje o zlúčení strany s inou alebo o jej zrušení. Účastníci kongresu sú členovia Republikovej rady, členovia Dozornej a rozhodcovskej komisie a delegáti zvolení na (pre tento účel zvolaných)[15] krajských volebných zhromaždeniach.[16]

Medzi jednotlivými kongresmi je najvyšším orgánom strany Republiková rada, ktorú tvorí predseda strany a ďalších 12 členov volených kongresom na obdobie štyroch rokov. Zvoláva ju predseda najmenej raz mesačne.[17] V súčasnosti sú jej členmi: Richard Sulík, Ľubomír Galko, Jana Kiššová, Natália Blahová, Vladimír Sloboda, Milan Laurenčík, Pavol Kubiš, Karol Galek, Branislav Gröhling, Jozef Rajtár, Miroslav Žiak, Radoslav Pavelka a Roman Foltín.[18] Najvyšším kontrolným orgánom strany je päťčlenná Dozorná a rozhodcovská komisia.[19] Po organizačnej, administratívnej, technickej a hospodárskej stránke zabezpečuje činnosť strany sekretariát, ktorý riadi generálny manažér.[20] Od ustanovenia strany do roku 2014 bola generálnou manažérkou Jana Kiššová, v súčasnosti túto funkciu zastáva Roman Foltin.[14]

História

Založenie a voľby do Európskeho parlamentu 2009

Dňa 10. novembra 2008 uverejnil Richard Sulík blog pod názvom Zakladám stranu Sloboda a Solidarita, v ktorom oznámil svoj zámer založiť novú politickú stranu.[21] V tom čase už existoval prípravný výbor v zložení Richard Sulík, Jozef Mihál, Richard Švihura a Robo Mistrík. Následne 20. decembra 2008 sa v Bratislave konalo prvé stretnutie zakladajúcich členov (tzv. „predkongres“).[22]

Strana bola zaregistrovaná v registri politických strán a politických hnutí 27. februára 2009.[23] O mesiac neskôr 28. marca 2009 sa v Bratislave konal ustanovujúci kongres, na ktorom bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík. Zároveň boli zvolení členovia Republikovej rady a ďalších orgánov strany. Kongres navštívila aj Iveta Radičová,[8] ktorú v tom čase SaS podporovala ako kandidátku v prezidentských voľbách 2009.

Ustanovujúci kongres SaS Hotel Devín Bratislava 28.03.2009
Ustanovujúci kongres SaS Hotel Devín Bratislava 28. marec 2009 - Richard Sulík, Juraj Miškov, Jozef Mihál, Robert Mistrík, Michal Brocka, Pavol Hlatký, Ján Kvasnička, Jozef Kollár, Jakub Ilavský

Volby do Európskeho parlamentu na Slovensku 2009 boli prvými voľbami, v ktorých sa strana uchádzala o hlasy slovenských voličov. SaS do volieb postavila 13-člennú kandidátku na čele s ekonómom Jánom Oravcom.[24] So ziskom 39 016 (4,71 %) platných hlasov[25] však nezískala potrebných päť percent hlasov, a teda sa žiaden kandidát SaS v týchto voľbách nestal poslancom Európskeho paralmentu.

Referendum 2010

 Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

V polovici roku 2009 SaS iniciovala začatie petície na vypísanie referenda, v ktorom sa chce občanov spýtať, či sú za zrušenie koncesionárskych poplatkov, obmedzenie poslaneckej imunity, zníženie počtu poslancov na 100, stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín, voľby cez internet a zmenu v tlačovom zákone. Petíciu chcela strana odovzdať prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi 11. februára 2010, tak aby sa referendum konalo v deň parlamentných volieb. Predseda SaS nakoniec odovzdal viac ako 401 126 podpisov 9. júna 2010. Prezidentská kancelária uznala približne 368 tisíc podpisov za platných a určila termín referenda na 18. september 2010.[26] Bez ohľadu na výsledok referenda, niektoré z otázok referenda (zrušenie koncesionárskych poplatkov, zúženie imunity, zmeny v tlačovom zákone) sa dostali do základných programových téz vládnej koalície vedenej Ivetou Radičovou, ktorej bola SaS súčasťou.[27]

Obyčajní ľudia

Súčasťou kandidačnej listiny SaS pre parlamentné voľby 2010 boli na posledných štyroch miestach (147, 148, 149, 150) štyria členovia občianskeho združenia Obyčajní ľudia. Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič sa vďaka preferenčným hlasom tzv. prekrúžkovali cez kandidátov nominovaných stranou a stali sa poslancami NR SR. Združenie na svojej stránke deklarovalo, že k niektorým témam zastáva iný postoj ako SaS[28], a čoskoro sa od strany odtrhlo a v novembri 2011 založilo vlastnú politickú stranu pod názvom OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.

Odchod Jozefa Kollára a jeho skupiny

 Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť.
Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

V decembri 2012 ohlásil kandidatúru na predsedu SaS poslanec strany Jozef Kollár. Súťaž medzi predsedom strany Richardom Sulíkom a jeho vyzývateľom prebehla v médiách bez škandálov. Kollár sa vo svojej kritike zameral na Sulíkovu nepopulárnosť medzi voličmi. Vyčítal mu, že nie je tímovým hráčom. Program SaS označil za správny, výhrady mal voči jeho realizácii. Sulík označil Kollára za nevýrazného politika a vyjadril obavu, že strana s ním na čele sa už nedostane do parlamentu. Počas trojmesačnej volebnej kampane sa stalo verejne známym, že v Poslaneckom klube SaS za Richardom Sulíkom stojí 5 poslancov (Ľubomír Galko, Peter Osuský, Lucia Nicholsonová, J. Mihál, Martin Poliačik) a za Jozefom Kollárom zvyšní štyria (Juraj Miškov, Daniel Krajcer, M. Chren, Juraj Droba). Na Kongrese SaS 16. marca 2013 v Prešove bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík, získal 134 hlasov. Jozefovi Kollárovi dalo svoj hlas 121 delegátov. Po kongrese 25. marca Republiková rada na návrh predsedu strany Richarda Sulíka odvolala Juraja Miškova a Ľubomíra Galka z funkcií podpredsedov strany. Následne Sulík navrhol zvoliť za podpredsedov Galka a Jozefa Mihála, ktorí získali dôveru väčšiny členov Republikovej rady. Jozef Kollár ponúknuté miesto podpredsedu SaS odmietol. Prekonať rozpory sa nepodarilo ani na rokovaní Sulíka s Kollárom 9. apríla. Neúspešný kandidát na predsedu strany novinárom po skončení schôdzky oznámil, že jeho predstavy a predstavy Richarda Sulíka o smerovaní strany sú „vzájomne nezlučiteľné“. Po medializovaných vyjadreniach Jozefa Kollára a predstaviteľov jeho skupiny, v ktorých dali najavo svoj úmysel opustiť stranu, ich predseda SaS Richard Sulík vyzval 11. apríla na odchod. O niekoľko dní neskôr, 16. apríla 2013, Jozef Kollár, Juraj Miškov a Daniel Krajcer oznámili, že v strane Sloboda a Solidarita skončili a zakladajú občianske združenie Liberálna dohoda. SaS tento krok vo svojom vyhlásení označila za správne rozhodnutie pre obe strany, lebo vnútrostranícky konflikt bol vyčerpávajúci a odvádzal jej pozornosť od problémov krajiny.

Volebné obdobie po roku 2016

V júni 2018 do poslaneckého klubu prestúpila Zuzana Zimenová.[29]

Volebné preferencie

Volebné preferencie podľa agentúry Focus (pozn. referencie podľa agentúry Median SK – august a november 2010, január, apríl a august 2011, júl a október 2012; január, marec a júl 2015 podľa agentúry Polis).

Hrubo vyznačené hodnoty znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2009 . . . . 2,0 2,5 . 3,4 3,2 4,4 3,6 5,3
2010 5,5 9,6 8,6 11,5 13,3 12,4 12,3 11,9 8,3 8,5 8,1 9,5
2011 8,4 9,1 7,1 9,9 5,2 6,7 6,1 7,6 8,0 8,2 7,5 5,6
2012 6,4 5,9 5,1 5,6 6,5 7,1 7,0 8,3 8,9 5,8 7,2 7,0
2013 6,9 7,7 6,8 6,5 3,9 . . . . 5,0 . .
2014 . 5,4 . . 4,1 5,5 4,2 4,6 4,4 4,7 4,3 4,1
2015 3,9 4,4 3,8 5,3 5,0 4,6 4,5 5,1 5,4 5,2 5,2 5,3
2016 5,5 5,5 12,5 . 13,0 14,1 . 13,7 13,5 . 12,1 13,6
2017 13,2 13,8 . 13,7 . 13,4 14,2 13,9 14,0 13,8 14,2 .
2018 13,1 . 14,0 13,2 12,4 12,2

Volebné výsledky

Volebné výsledky z volieb do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana Sloboda a Solidarita.

Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2009 Európsky parlament 39 016 4,71 % 0 7. miesto neúčasť v parlamente
2010 Národná rada SR 307 287 12,14 % 22 3. miesto koalícia s SDKÚ, KDH a Most-Híd
2012 Národná rada SR 150 266 5,88 % 11 6. miesto opozícia
2014 Európsky parlament 37 376 6,66 % 1 6. miesto opozícia
2016 Národná rada SR 315 558 12,10% 21 2. miesto opozícia
2019 Európsky parlament 94 839 9,62 % 2 5. miesto opozícia

Mapy volebných výsledkov

  • Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010
    Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2010
  • Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012
    Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2012
  • Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016
    Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2016

Prezidentské voľby 2014

12. júna 2013 predstavila strana Petra Osuského ako svojho kandidáta do prezidentských volieb v roku 2014.[30][31] Vo výsledkovej listine však jeho meno nefiguruje, nakoľko sa pre nízke preferencie rozhodol kandidatúry vzdať a obmedziť tým trieštenie hlasov voličov pravice.[32]

Poznámky

  1. ↑ Ondrej Dostál je členom poslaneckého klubu, ale nie je členom SaS, keďže je predsedom OKS.

Referencie

  1. ↑ Richard Sulík v ORF 2 : Pozrite sa, ako vyzerá socializmus EÚ v praxi [online]. Sulik.sk, 2016-06-20, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  2. ↑ TASR. SaS je podľa Sulíka jediná pravicová strana s predpokladom prevziať moc. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-04-23. Dostupné online [cit. 2018-06-19]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ SaS. Výročná správa politickej strany Sloboda a Solidarita za rok 2017 [online]. SaS, 2018-03-16, [cit. 2019-06-03]. Dostupné online.
  4. ↑ Oficiálna stránka Mladých Saskárov [online]. mladi.sas.sk, 2018-09-04, [cit. 2019-01-20]. Dostupné online.
  5. ↑ ONUFEROVÁ, Marianna. Poliačika zvolili do vedenia SaS, hlasoval zaňho aj Sulík [online]. Bratislava: N Press, [cit. 2017-03-19]. Dostupné online.
  6. ↑ https://www.hlavnydennik.sk/2019/09/19/aktualita-nicholsonova-bude-dvojka-na-kandidatke-sas-objavi-sa-tam-aj-droba/
  7. ↑ čl. IX ods. 1 a 3 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  8. ↑ a b TASR. Prvý snem Sulíkovej strany navštívila aj Radičová. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2009-03-28. Dostupné online [cit. 2018-06-19]. ISSN 1335-4418.
  9. ↑ Volebné programy Richarda Sulíka a Jozefa Kollára do volieb predsedu strany počas Kongresu 16. marca v Prešove, Bratislava: Sloboda a Solidarita, 2013 (vyd. 2013-04-10), http://www.strana-sas.sk/volebne-programy-richarda-sulika-a-jozefa-kollara-do-volieb-predsedu-strany-pocas-kongresu-16.-marca-v-presove./2350, dost. 2014-10-15 
  10. ↑ Video: Lídrom strany SaS ostáva Richard Sulík. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2013-03-16. Dostupné online [cit. 2018-06-19].
  11. ↑ TASR; HSP (2013), „Podľa politológa Michala Horského budú liberáli prešľapovať na tom istom mieste“, Hlavné správy.sk, 2013-03-17, http://www.hlavnespravy.sk/podla-politologa-m-horskeho-budu-liberali-preslapovat-na-tom-istom-mieste/80471/, dost. 2014-10-15 
  12. ↑ čl. IX ods. 4 Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  13. ↑ čl. VIII ods. 3 písm. c) Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  14. ↑ a b Vedenie SaS, Bratislava: Sloboda a Solidarita, c2014, http://www.strana-sas.sk/vedenie-sas/309, dost. 2014-10-15 
  15. ↑ čl. VII Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  16. ↑ čl. VI Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  17. ↑ čl. VIII Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  18. ↑ Republiková rada, Bratislava: Sloboda a Solidarita, c2014, http://www.strana-sas.sk/republikova-rada/310, dost. 2014-10-15 
  19. ↑ čl. X Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  20. ↑ čl. XI Stanov politickej strany Sloboda a Solidarita
  21. ↑ Zakladám stranu Sloboda a Solidarita [online]. 10. november 2008, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  22. ↑ SaS : História [online]. 4. apríl 2018, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  23. ↑ Sloboda a Solidarita In: Register politických strán a politických hnutí [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  24. ↑ Ekonóm Ján Oravec lídrom kandidátky do Eurovolieb, Bratislava: Sloboda a Solidarita, 2009 (vyd. 2009-04-02), http://www.strana-sas.sk/ekonom-jan-oravec-lidrom-kandidatky-do-eurovolieb/99, dost. 2014-10-15 
  25. ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre politické strany, Bratislava: Štatistický úrad SR, 2009 (vyd. 2009-06-06), http://volby.statistics.sk/ep/ep2009/sr/tab308c7.html?lang=sk, dost. 2014-10-15 
  26. ↑ SaS: Prezident vyhlási referendum iniciované stranou Sloboda a Solidarita
  27. ↑ PIŠKO, Michal; TASR. SaS dosiahla referendum. Inak, ako mienila. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2010-07-07. Dostupné online [cit. 2018-06-19]. ISSN 1335-4418.
  28. ↑ Obyčajní ľudia – Kto sme
  29. ↑ KERN, Miro. Nová členka klubu SaS Zimenová: Nebudovala som Spolu a ďalej budem nestraníčka. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2018-06-15. Dostupné online [cit. 2018-06-17]. ISSN 1339-844X.
  30. ↑ Za prezidenta bude kandidovať poslanec Peter Osuský [online]. ta3.com, 2013-06-12, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
  31. ↑ SaS predstavila svojho kandidáta na prezidenta SR Petra Osuského [online]. Sloboda a Solidarita, 2013-06-12, [cit. 2013-06-16]. Dostupné online.
  32. ↑ TASR. Osuský sa vzdal kandidatúry, SaS podporila Procházku. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2014-01-29. Dostupné online [cit. 2018-06-19]. ISSN 1335-4418.

Externé odkazy

Portal Slovenský portál
Politický portál


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sloboda_a_Solidarita&oldid=6896898“