Teloméra: Rozdiel medzi revíziami
→Externé odkazy: prepis gramatickej chyby z "dovzávitnice" na "dvojzávitnice" |
|||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
Na rozdiel od dvojvláknového zlomu v [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] telomérické konce chromozómov neumožňujú vzájomné spájanie týchto častí chromozómov. Teloméry sa zúčastňujú na udržaní polohy chromozómov v [[bunkové jadro|bunkovom jadre]] a na správnom spárovaní homologických chromozómov počas redukčného delenia – [[meióza|meiózy]]. Niekedy obsahujú špeciálne [[proteín]]y, ktoré sa na iných miestach [[chromatín]]u nevyskytujú. DNA v telomérach patrí k [[nekódujúca DNA|nekódujúcej DNA]] (neobsahuje [[gén]]y) a tvorí ju motív s dĺžkou 6 – 10 [[Báza (nukleová kyselina)|bázových]] párov, ktorý má rôzny počet opakovaní (u človeka niekoľko sto až tisíc). V ľudských bunkách je táto opakujúca sa sekvencia [[Tymín|T]][[Tymín|T]][[Adenín|A]][[Guanín|G]][[Guanín|G]][[Guanín|G]]. |
Na rozdiel od dvojvláknového zlomu v [[deoxyribonukleová kyselina|DNA]] telomérické konce chromozómov neumožňujú vzájomné spájanie týchto častí chromozómov. Teloméry sa zúčastňujú na udržaní polohy chromozómov v [[bunkové jadro|bunkovom jadre]] a na správnom spárovaní homologických chromozómov počas redukčného delenia – [[meióza|meiózy]]. Niekedy obsahujú špeciálne [[proteín]]y, ktoré sa na iných miestach [[chromatín]]u nevyskytujú. DNA v telomérach patrí k [[nekódujúca DNA|nekódujúcej DNA]] (neobsahuje [[gén]]y) a tvorí ju motív s dĺžkou 6 – 10 [[Báza (nukleová kyselina)|bázových]] párov, ktorý má rôzny počet opakovaní (u človeka niekoľko sto až tisíc). V ľudských bunkách je táto opakujúca sa sekvencia [[Tymín|T]][[Tymín|T]][[Adenín|A]][[Guanín|G]][[Guanín|G]][[Guanín|G]]. |
||
Na úplnom konci teloméry vzniká previs jedného vlákna |
Na úplnom konci teloméry vzniká previs jedného vlákna dvojzávitnice DNA a to na jej 5´ konci. Táto prevísajúca DNA môže vytvárať tzv. vlásenkový ohyb. |
||
Počas [[replikácia DNA|replikácie DNA]] nastáva problém s replikáciou telomér. Pri každom [[bunkové delenie|bunkovom delení]] sa teloméry skracujú. Predĺžiť na pôvodnú dĺžku ich dokáže [[enzým]] [[telomeráza]], ktorá má vlastnosti [[reverzná transkrpitáza|reverznej transkriptázy]]. |
Počas [[replikácia DNA|replikácie DNA]] nastáva problém s replikáciou telomér. Pri každom [[bunkové delenie|bunkovom delení]] sa teloméry skracujú. Predĺžiť na pôvodnú dĺžku ich dokáže [[enzým]] [[telomeráza]], ktorá má vlastnosti [[reverzná transkrpitáza|reverznej transkriptázy]]. |
||
Aktuálna revízia z 20:01, 29. september 2019
Teloméra (telos – koniec, meros – časť) je koncová časť eukaryotických chromozómov. Keďže eukaryotické chromozómy sú na rozdiel od prokaryotických lineárne a nie uzavreté do kruhu, existujú na nich koncové časti s niekoľkými špecifickými vlastnosťami.
Na rozdiel od dvojvláknového zlomu v DNA telomérické konce chromozómov neumožňujú vzájomné spájanie týchto častí chromozómov. Teloméry sa zúčastňujú na udržaní polohy chromozómov v bunkovom jadre a na správnom spárovaní homologických chromozómov počas redukčného delenia – meiózy. Niekedy obsahujú špeciálne proteíny, ktoré sa na iných miestach chromatínu nevyskytujú. DNA v telomérach patrí k nekódujúcej DNA (neobsahuje gény) a tvorí ju motív s dĺžkou 6 – 10 bázových párov, ktorý má rôzny počet opakovaní (u človeka niekoľko sto až tisíc). V ľudských bunkách je táto opakujúca sa sekvencia TTAGGG.
Na úplnom konci teloméry vzniká previs jedného vlákna dvojzávitnice DNA a to na jej 5´ konci. Táto prevísajúca DNA môže vytvárať tzv. vlásenkový ohyb.
Počas replikácie DNA nastáva problém s replikáciou telomér. Pri každom bunkovom delení sa teloméry skracujú. Predĺžiť na pôvodnú dĺžku ich dokáže enzým telomeráza, ktorá má vlastnosti reverznej transkriptázy.