Binokulárny ďalekohľad: Rozdiel medzi revíziami
načo je dobré doplniť to z cs článku bez zdroja? |
dBez shrnutí editace |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Porro binocular.jpg|thumb|250px|Schematický nákres.<br /> |
[[Súbor:Porro binocular.jpg|thumb|250px|Schematický nákres.<br /> |
||
'''1''' – [[objektív]]<br />'''2, 3''' – hranoly<br />'''4''' – [[okulár]]]] |
'''1''' – [[objektív]]<br />'''2, 3''' – hranoly<br />'''4''' – [[okulár]]]] |
||
'''Binokulárny ďalekohľad''' (iné názvy: '''binokulár''', '''dvojitý ďalekohľad''') je ďalekohľad upravený na pozorovanie súčasne obidvoma očami, pričom obidva obrazy splývajú a vytvárajú stereoskopický dojem.<ref>{{beliana|3|ďalekohľad|174-175}}</ref> Jeho konštrukcia vychádza z prác optika [[Antonín Maria Šírek z Rejty| Antonína Máriu Šírka z Rejty]] v 17. storočí. |
'''Binokulárny ďalekohľad''' (iné názvy: '''binokulár''', '''dvojitý ďalekohľad''', '''triéder'') je ďalekohľad upravený na pozorovanie súčasne obidvoma očami, pričom obidva obrazy splývajú a vytvárajú stereoskopický dojem.<ref>{{beliana|3|ďalekohľad|174-175}}</ref> Jeho konštrukcia vychádza z prác optika [[Antonín Maria Šírek z Rejty| Antonína Máriu Šírka z Rejty]] v 17. storočí. |
||
V princípe ide o [[Keplerov ďalekohľad]] s dvoma spojnými šošovkami. Medzi ne je navyše vložená sústava dvoch optických hranolov, ktoré obraz štyrikrát odrazia (nastáva tu [[totálny odraz]]). Hranoly sú vzájomne pootočené o 90°. Tým je pôvodne prevrátený obraz narovnaný a navyše sa tak skráti konštrukčná dĺžka ďalekohľadu, takže možno použiť objektív s dlhšou ohniskovou vzdialenosťou a tým aj zväčšením |
V princípe ide o [[Keplerov ďalekohľad]] s dvoma spojnými šošovkami. Medzi ne je navyše vložená sústava dvoch optických hranolov, ktoré obraz štyrikrát odrazia (nastáva tu [[totálny odraz]]). Hranoly sú vzájomne pootočené o 90°. Tým je pôvodne prevrátený obraz narovnaný a navyše sa tak skráti konštrukčná dĺžka ďalekohľadu, takže možno použiť objektív s dlhšou ohniskovou vzdialenosťou a tým aj zväčšením triédera. |
||
Triéder sa vyrába obvykle v binokulárnom prevedení a charakterizuje dvojicou čísel, ktoré udávajú zväčšenie a priemer objektívu. Triéder 8×50 má osemnásobné zväčšenie a objektív s priemerom 50 mm. |
|||
Používa sa v turistike, poľovníctve, námorníctve, vojenstve atď. |
Používa sa v turistike, poľovníctve, námorníctve, vojenstve atď. |
||
Na účely vyžadujúce väčšie zväčšenie (napr. pre športovú streľbu) sa používajú aj |
Na účely vyžadujúce väčšie zväčšenie (napr. pre športovú streľbu) sa používajú aj triédre monokulárneho prevedenia (zvyčajne na statíve). |
||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Verzia z 11:22, 30. september 2019
1 – objektív
2, 3 – hranoly
4 – okulár
'Binokulárny ďalekohľad (iné názvy: binokulár, dvojitý ďalekohľad, triéder) je ďalekohľad upravený na pozorovanie súčasne obidvoma očami, pričom obidva obrazy splývajú a vytvárajú stereoskopický dojem.[1] Jeho konštrukcia vychádza z prác optika Antonína Máriu Šírka z Rejty v 17. storočí.
V princípe ide o Keplerov ďalekohľad s dvoma spojnými šošovkami. Medzi ne je navyše vložená sústava dvoch optických hranolov, ktoré obraz štyrikrát odrazia (nastáva tu totálny odraz). Hranoly sú vzájomne pootočené o 90°. Tým je pôvodne prevrátený obraz narovnaný a navyše sa tak skráti konštrukčná dĺžka ďalekohľadu, takže možno použiť objektív s dlhšou ohniskovou vzdialenosťou a tým aj zväčšením triédera.
Triéder sa vyrába obvykle v binokulárnom prevedení a charakterizuje dvojicou čísel, ktoré udávajú zväčšenie a priemer objektívu. Triéder 8×50 má osemnásobné zväčšenie a objektív s priemerom 50 mm.
Používa sa v turistike, poľovníctve, námorníctve, vojenstve atď.
Na účely vyžadujúce väčšie zväčšenie (napr. pre športovú streľbu) sa používajú aj triédre monokulárneho prevedenia (zvyčajne na statíve).
Referencie
- ↑ ďalekohľad. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 174-175.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Triedr na českej Wikipédii.