Hodinový pohon: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Lamid58 (diskusia | príspevky)
1 147 editací
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Aldershot observatory 02.JPG|náhľad]]
[[Súbor:Aldershot observatory 02.JPG|náhľad|Hodinový pohon na teleskope]]
'''Hodinový pohon''' v [[Astronómia|astronómii]] je motorom riadený mechanizmus, ktorý sa používa na posúvanie [[Ďalekohľad|teleskopu]] namontovaného na [[Ekvatoriálna montáž|ekvatoriálnej montáži]] pozdĺž jednej [[ Os otáčania |osi,]] aby udržal cieľ v presnej synchronizácii so [[ Denný pohyb |zdanlivým pohybom]] [[ Pevné hviezdy |stálych hviezd]] na [[Nebeská sféra|nebeskej sfére]].<ref name=":0" />
'''Hodinový pohon''' v [[Astronómia|astronómii]] je motorom riadený mechanizmus, ktorý sa používa na posúvanie [[Ďalekohľad|teleskopu]] namontovaného na [[Ekvatoriálna montáž|ekvatoriálnej montáži]] pozdĺž jednej [[Os otáčania|osi]], aby udržal cieľ v presnej synchronizácii so [[Denný pohyb|zdanlivým pohybom]] [[Pevné hviezdy|stálych hviezd]] na [[Nebeská sféra|nebeskej sfére]].<ref name=":0" />


== Prehľad ==
== Prehľad ==
Hodinový pohon pracuje tak, že otáčajú polárnu os [[Montáž ďalekohľadu|montáže teleskopu]], os rovnobežnú s polárnou osou Zeme (tiež nazývanou os [[Rektascenzia|rektascenzie]]) v opačnom smere, ako je rotácia Zeme, jednu otáčku každých 23 hodín a 56 minút ( ''[[Hviezdny čas|hviezdny deň]]'' ), čím sa tieto pohyby vyrušia. <ref>[https://books.google.com/books?id=PexKTfPy3voC&pg=PA204&dq=%22called+a+clock+drive%22&hl=en&ei=etnITMabMIH_8Aa8v8StDw&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=10&ved=0CFEQ6AEwCQ#v=onepage&q=%22called%20a%20clock%20drive%22&f=false Turn left at Orion: a hundred night sky objects to see in a small telescope ... By Guy Consolmagno, Dan M. Davis, Karen Kotash Sepp, Anne Drogin, Mary Lynn Skirvin, page 204]</ref> Toto umožňuje ďalekohľadu zostať zamierený na určitý bod na oblohe bez toho, aby muselo byť ručne neustále posúvané jeho namierenie kvôli rotácii Zeme. Samotný mechanizmus bol [[ Clockwork |hodinovým strojom,]] ale dnes je obvykle poháňaný elektricky. Hodinový pohon môže byť ľahký a prenosný pre menšie ďalekohľady <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sff.net/people/j.oltion/trackball_mount.htm}}</ref> alebo môže byť mimoriadne ťažký a zložitý pre väčšie, ako je napríklad 60-palcový ďalekohľad v [[ Observatórium Mount Wilson |observatóriu Mount Wilson]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=60clock|url=http://www.oldengine.org/members/levans/60clock/index.html|vydavateľ=www.oldengine.org|dátum prístupu=2019-10-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mount Wilson Observatory|url=https://www.mtwilson.edu/60-telescope/|dátum vydania=2016-06-28|dátum prístupu=2019-10-05|jazyk=en-US}}</ref>
Hodinový pohon pracuje tak, že otáčajú polárnu os [[Montáž ďalekohľadu|montáže teleskopu]], os rovnobežnú s polárnou osou Zeme (tiež nazývanou os [[Rektascenzia|rektascenzie]]) v opačnom smere, ako je rotácia Zeme, jednu otáčku každých 23 hodín a 56 minút (''[[Hviezdny čas|hviezdny deň]]''), čím sa tieto pohyby vyrušia.<ref>[https://books.google.com/books?id=PexKTfPy3voC&pg=PA204&dq=%22called+a+clock+drive%22&hl=en&ei=etnITMabMIH_8Aa8v8StDw&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=10&ved=0CFEQ6AEwCQ#v=onepage&q=%22called%20a%20clock%20drive%22&f=false Turn left at Orion: a hundred night sky objects to see in a small telescope ... By Guy Consolmagno, Dan M. Davis, Karen Kotash Sepp, Anne Drogin, Mary Lynn Skirvin, page 204]</ref> Toto umožňuje ďalekohľadu zostať zamierený na určitý bod na oblohe bez toho, aby muselo byť ručne neustále posúvané jeho namierenie kvôli rotácii Zeme. Samotný mechanizmus bol hodinovým strojom, ale dnes je obvykle poháňaný elektricky. Hodinový pohon môže byť ľahký a prenosný pre menšie ďalekohľady,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sff.net/people/j.oltion/trackball_mount.htm}}</ref> alebo môže byť mimoriadne ťažký a zložitý pre väčšie, ako je napríklad 60-palcový ďalekohľad v [[Observatórium Mount Wilson|observatóriu Mount Wilson]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=60clock|url=http://www.oldengine.org/members/levans/60clock/index.html|vydavateľ=www.oldengine.org|dátum prístupu=2019-10-05}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mount Wilson Observatory|url=https://www.mtwilson.edu/60-telescope/|dátum vydania=2016-06-28|dátum prístupu=2019-10-05|jazyk=en-US}}</ref>


== História ==
== História ==
Pôvodný vynálezca hodinového pohonu nie je známy, ide o nápad, ktorý sa v histórii vyskúšal niekoľkými spôsobmi. <ref>[https://books.google.com/books?id=KAWwzHlDVksC&pg=PR8&dq=clock+drive+king&hl=en&sa=X&ei=Wza-T4btN6SA6QHbp6lj&ved=0CDkQ6AEwAQ#v=onepage&q=clock%20drive%20king&f=false Henry C. King, The History of the Telescope, page viii]</ref> V [[Čína|Číne]] v roku 1094 postavil Su Song počas [[Sung (dynastia)|dynastie]] Song vodnú vežu s hodinami, ktorá mala mnoho funkcií, vrátane 20 tonovej bronzovej [[Armilárna sféra|armilárnej gule,]] ktorá zostala v súlade s nebesami. <ref>Joseph Needham, Clerks and Craftsmen in China and the West, page 130</ref>
Pôvodný vynálezca hodinového pohonu nie je známy, ide o nápad, ktorý sa v histórii vyskúšal niekoľkými spôsobmi.<ref>[https://books.google.com/books?id=KAWwzHlDVksC&pg=PR8&dq=clock+drive+king&hl=en&sa=X&ei=Wza-T4btN6SA6QHbp6lj&ved=0CDkQ6AEwAQ#v=onepage&q=clock%20drive%20king&f=false Henry C. King, The History of the Telescope, page viii]</ref> V [[Čína|Číne]] v roku 1094 postavil Su Song počas [[Sung (dynastia)|dynastie Song]] vodnú vežu s hodinami, ktorá mala mnoho funkcií, vrátane 20 tonovej bronzovej [[Armilárna sféra|armilárnej gule]], ktorá zostala v súlade s nebesami.<ref>Joseph Needham, Clerks and Craftsmen in China and the West, page 130</ref>


V 17. a 18. storočí boli postavené alebo navrhnuté rôzne typy teleskopov s rovníkovými hodinami vrátane návrhu anglického astronóma [[Robert Hooke|Roberta Hookeho]] z roku 1674, <ref>Allan Chapman, England's Leonardo: Robert Hooke and the Seventeenth-Century, page 169</ref> hodinová šošovka objektívu [[ Letecký ďalekohľad |beztubusového ďalekohľadu]] vyrobená v roku 1685 taliansko- francúzskym astronómom [[Giovanni Domenico Cassini|Giovannim Domenicom Cassinim]] <ref>Henry C. King, The History of the Telescope, page 61</ref> a jeden údajne postavený anglickým hodinárom a vynálezcom [[ George Graham (strojár) |Georgom Grahamom]] na začiatku 18. storočia. <ref>[[Henry Lonsdale]], George Routledge & sons, ''The Worthies of Cumberland'', 1875, page 36</ref>
V 17. a 18. storočí boli postavené alebo navrhnuté rôzne typy teleskopov s rovníkovými hodinami vrátane návrhu anglického astronóma [[Robert Hooke|Roberta Hookeho]] z roku 1674,<ref>Allan Chapman, England's Leonardo: Robert Hooke and the Seventeenth-Century, page 169</ref> hodinová šošovka objektívu [[Letecký ďalekohľad|beztubusového ďalekohľadu]] vyrobená v roku 1685 taliansko-francúzskym astronómom [[Giovanni Domenico Cassini|Giovannim Domenicom Cassinim]]<ref>Henry C. King, The History of the Telescope, page 61</ref> a jeden údajne postavený anglickým hodinárom a vynálezcom [[George Graham (strojár)|Georgom Grahamom]] na začiatku 18. storočia.<ref>[[Henry Lonsdale]], George Routledge & sons, ''The Worthies of Cumberland'', 1875, page 36</ref>


Prvý praktický ďalekohľad s hodinovým pohonom bol skonštruovaný v roku 1824. Ďalekohľad ‘Great Dorpat’ [[Joseph von Fraunhofer|Josepha von Fraunhofera]], ktorý kombinoval ďalšie inovácie, napríklad [[ Achromatická šošovka |achromatickú šošovku]] a Fraunhoferovu „ [[Ekvatoriálna montáž|nemeckú rovníkovú montáž]] “, čím sa stal prototypom. všetkých budúcich veľkých [[Refraktor|refrakčných teleskopov]]. <ref>Sam Brown, All about telescopes, 1976, 192 pages</ref> <ref>Bryan H. Bunch, Alexander Hellemans, The History of Science and Technology: A Browser's Guide, page 324</ref> Prvé teleskopy s hodinovým strojom používali hodiny s kyvadlom a klesajúcimi závažiami. <ref name=":0">[https://www.wisegeek.com/what-is-a-clock-drive.htm What is a Clock Drive?]</ref> V priebehu času boli klesajúce závažia a kyvadlá nahradené elektrickým motorom.
Prvý praktický ďalekohľad s hodinovým pohonom bol skonštruovaný v roku 1824. Ďalekohľad „Great Dorpat“ [[Joseph von Fraunhofer|Josepha von Fraunhofera]], ktorý kombinoval ďalšie inovácie, napríklad [[Achromatická šošovka|achromatickú šošovku]] a Fraunhoferovu „[[Ekvatoriálna montáž|nemeckú rovníkovú montáž]]“, čím sa stal prototypom. všetkých budúcich veľkých [[Refraktor|refrakčných teleskopov]].<ref>Sam Brown, All about telescopes, 1976, 192 pages</ref><ref>Bryan H. Bunch, Alexander Hellemans, The History of Science and Technology: A Browser's Guide, page 324</ref> Prvé teleskopy s hodinovým strojom používali hodiny s kyvadlom a klesajúcimi závažiami.<ref name=":0">[https://www.wisegeek.com/what-is-a-clock-drive.htm What is a Clock Drive?]</ref> V priebehu času boli klesajúce závažia a kyvadlá nahradené elektrickým motorom.


== Pozri tiež ==
== Referencie ==
<references />


== Pozri sj ==
* [[GoTo (montáž)|GoTo (ďalekohľady)]]
* [[GoTo (montáž)|GoTo (ďalekohľady)]]

== Referencie ==


[[Kategória:Ďalekohľady]]
[[Kategória:Ďalekohľady]]

Verzia z 15:25, 5. október 2019

Hodinový pohon na teleskope

Hodinový pohon v astronómii je motorom riadený mechanizmus, ktorý sa používa na posúvanie teleskopu namontovaného na ekvatoriálnej montáži pozdĺž jednej osi, aby udržal cieľ v presnej synchronizácii so zdanlivým pohybom stálych hviezd na nebeskej sfére.[1]

Prehľad

Hodinový pohon pracuje tak, že otáčajú polárnu os montáže teleskopu, os rovnobežnú s polárnou osou Zeme (tiež nazývanou os rektascenzie) v opačnom smere, ako je rotácia Zeme, jednu otáčku každých 23 hodín a 56 minút (hviezdny deň), čím sa tieto pohyby vyrušia.[2] Toto umožňuje ďalekohľadu zostať zamierený na určitý bod na oblohe bez toho, aby muselo byť ručne neustále posúvané jeho namierenie kvôli rotácii Zeme. Samotný mechanizmus bol hodinovým strojom, ale dnes je obvykle poháňaný elektricky. Hodinový pohon môže byť ľahký a prenosný pre menšie ďalekohľady,[3] alebo môže byť mimoriadne ťažký a zložitý pre väčšie, ako je napríklad 60-palcový ďalekohľad v observatóriu Mount Wilson.[4][5]

História

Pôvodný vynálezca hodinového pohonu nie je známy, ide o nápad, ktorý sa v histórii vyskúšal niekoľkými spôsobmi.[6] V Číne v roku 1094 postavil Su Song počas dynastie Song vodnú vežu s hodinami, ktorá mala mnoho funkcií, vrátane 20 tonovej bronzovej armilárnej gule, ktorá zostala v súlade s nebesami.[7]

V 17. a 18. storočí boli postavené alebo navrhnuté rôzne typy teleskopov s rovníkovými hodinami vrátane návrhu anglického astronóma Roberta Hookeho z roku 1674,[8] hodinová šošovka objektívu beztubusového ďalekohľadu vyrobená v roku 1685 taliansko-francúzskym astronómom Giovannim Domenicom Cassinim[9] a jeden údajne postavený anglickým hodinárom a vynálezcom Georgom Grahamom na začiatku 18. storočia.[10]

Prvý praktický ďalekohľad s hodinovým pohonom bol skonštruovaný v roku 1824. Ďalekohľad „Great Dorpat“ Josepha von Fraunhofera, ktorý kombinoval ďalšie inovácie, napríklad achromatickú šošovku a Fraunhoferovu „nemeckú rovníkovú montáž“, čím sa stal prototypom. všetkých budúcich veľkých refrakčných teleskopov.[11][12] Prvé teleskopy s hodinovým strojom používali hodiny s kyvadlom a klesajúcimi závažiami.[1] V priebehu času boli klesajúce závažia a kyvadlá nahradené elektrickým motorom.

Referencie

  1. ↑ a b What is a Clock Drive?
  2. ↑ Turn left at Orion: a hundred night sky objects to see in a small telescope ... By Guy Consolmagno, Dan M. Davis, Karen Kotash Sepp, Anne Drogin, Mary Lynn Skirvin, page 204
  3. ↑ . Dostupné online.
  4. ↑ 60clock [online]. www.oldengine.org, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
  5. ↑ Mount Wilson Observatory [online]. 2016-06-28, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Henry C. King, The History of the Telescope, page viii
  7. ↑ Joseph Needham, Clerks and Craftsmen in China and the West, page 130
  8. ↑ Allan Chapman, England's Leonardo: Robert Hooke and the Seventeenth-Century, page 169
  9. ↑ Henry C. King, The History of the Telescope, page 61
  10. ↑ Henry Lonsdale, George Routledge & sons, The Worthies of Cumberland, 1875, page 36
  11. ↑ Sam Brown, All about telescopes, 1976, 192 pages
  12. ↑ Bryan H. Bunch, Alexander Hellemans, The History of Science and Technology: A Browser's Guide, page 324

Pozri sj

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hodinový_pohon&oldid=6919206“