Chladivo: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Rios (diskusia | príspevky)
8 255 editací
Rios (diskusia | príspevky)
8 255 editací
pracuje sa.
Riadok 1: Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
⚫
'''Chladivo''' je látka, ktorou sú naplnené [[Chladiace zariadenie|chladiace zariadenia]] a ktorá v nich podstupuje [[Termodynamika|termodynamický]] chladiaci cyklus. Podľa typu chladiaceho cyklu môže byť trvalo v [[Plyn|plynnom stave]], podstupovať prechod medzi plynným, [[Para|parným]] a [[Kvapalina|kvapalným]] stavom, alebo byť [[Absorpcia (chémia)|pohlcované]] a vypudzované inou látkou.
[[Obrázok:Heidelberg - Max-Planck-Institut für Kernphysik - Laboratorium - Flüssigstickstoff.JPG|náhľad||Tekutý dusík]]
⚫
== Výber chladiva ==
'''Chladivo''' je látka, ktorou sú naplnené [[Chladiace zariadenie|chladiace zariadenia]] alebo chladiace okruhy zariadení.
⚫
#Chladivo v chladiacich zariadeniach ([[tepelné čerpadlo]], [[chladiaci stroj]]) podstupuje [[Termodynamika|termodynamický]] chladiaci cyklus. Podľa typu chladiaceho cyklu resp. tepelných podmienok môže byť trvalo v [[Plyn|plynnom stave]], podstupovať prechod medzi plynným, [[Para|parným]] a [[Kvapalina|kvapalným]] stavom, alebo byť [[Absorpcia (chémia)|pohlcované]] a vypudzované inou látkou.
#Chladivo v chladiacich okruhoch len prenáša [[teplo]] z miesta s vyššou [[Teplota|teplotou]] na miesto s nižšou teplotou. V závislosti od typu chladiva a tepelných a tlakových podmienok v okruhu môže byť v plynnej, alebo kvapalnej fáze.

==Chladivá chladiacich zariadení==
⚫
=== Výber chladiva ===
Najdôležitejšími parametrami, podľa ktorých sa vyberie vhodné chladivo pre dané zariadenie sú teplota chladeného priestoru a teplota okolia. Aby bol zabezpečený dostatočný tepelný tok cez [[výparník]] a [[Kondenzátor (technika)|kondenzátor]], rozdiel teplôt medzi okolím a chladivom v danej časti zariadenia by mal byť väčší ako 10°C.<ref name=TD> {{citácia knihy | meno = Štefan | priezvisko = Antal | titul = Termodynamika | vydavateľ = Edičné stredisko STU | miesto = Bratislava | rok = 1992 | počet strán = 317 | ISBN = 80-227-0495-4 |}}</ref>
Najdôležitejšími parametrami, podľa ktorých sa vyberie vhodné chladivo pre dané zariadenie sú teplota chladeného priestoru a teplota okolia. Aby bol zabezpečený dostatočný tepelný tok cez [[výparník]] a [[Kondenzátor (technika)|kondenzátor]], rozdiel teplôt medzi okolím a chladivom v danej časti zariadenia by mal byť väčší ako 10°C.<ref name=TD> {{citácia knihy | meno = Štefan | priezvisko = Antal | titul = Termodynamika | vydavateľ = Edičné stredisko STU | miesto = Bratislava | rok = 1992 | počet strán = 317 | ISBN = 80-227-0495-4 |}}</ref>
Najnižšia teplota chladiva vo výparníku určuje aj najnižší tlak [[Sýta para|sýtych pár]] v systéme. Tento by mal byť vyšší, ako [[Atmosférický tlak|atmosférický]], aby do chladiaceho systému nevznikol [[vzduch]]. Teplota v kondenzátore zase súvisí s tlakom sýtosti chladiva.
Najnižšia teplota chladiva vo výparníku určuje aj najnižší tlak [[Sýta para|sýtych pár]] v systéme. Tento by mal byť vyšší, ako [[Atmosférický tlak|atmosférický]], aby do chladiaceho systému nevznikol [[vzduch]]. Teplota v kondenzátore zase súvisí s tlakom sýtosti chladiva.
Riadok 16: Riadok 22:
*[[Ekológia|ekologickosť]]
*[[Ekológia|ekologickosť]]


== Niektoré typy chladív ==
=== Niektoré typy chladív ===
*[[Čpavok]] - patrí medzi najčastejšie používané chladivá a pri zariadeniach so sorpčným obehom takmer jediné. Až do -34°C je jeho tlak vyparovania vyšší, ako atmosférický, ale používa sa až do teplôt -50°C. Okrem [[Železo|železa]] pôsobí korozívne na ostatné kovy.
*[[Čpavok]] - patrí medzi najčastejšie používané chladivá a pri zariadeniach so sorpčným obehom takmer jediné. Až do -34°C je jeho tlak vyparovania vyšší, ako atmosférický, ale používa sa až do teplôt -50°C. Okrem [[Železo|železa]] pôsobí korozívne na ostatné kovy.
* [[Metylchlorid]] - vhodný pre menšie zariadenia ale je zdravotne škodlivý, v niektorých krajinách zakázaný.
* [[Metylchlorid]] - vhodný pre menšie zariadenia ale je zdravotne škodlivý, v niektorých krajinách zakázaný.
Riadok 22: Riadok 28:
* Ďalšie chladivá sú napríklad [[oxid uhličitý]], niektoré [[uhľovodíky]], [[metylpropán]], [[dimetyléter]] ...
* Ďalšie chladivá sú napríklad [[oxid uhličitý]], niektoré [[uhľovodíky]], [[metylpropán]], [[dimetyléter]] ...
Zdroje pre kapitolu: <ref name=TD></ref> <ref>{{citácia knihy | meno = Jaroslav | priezvisko = Tomášek | spoluautori = a kol. | titul = Stroje. Pre 4. ročník SPŠS. | vydavateľ = Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, n.p. | miesto = Bratislava | rok = 1967 | počet strán = 450 }} </ref>.
Zdroje pre kapitolu: <ref name=TD></ref> <ref>{{citácia knihy | meno = Jaroslav | priezvisko = Tomášek | spoluautori = a kol. | titul = Stroje. Pre 4. ročník SPŠS. | vydavateľ = Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, n.p. | miesto = Bratislava | rok = 1967 | počet strán = 450 }} </ref>.

==Chladivá chladiacich okruhov==
===Plynné chladivá===
===Kvapalné chladivá===
{{Hlavný článok|chladiaca kvapalina}}
===Tuhé chladivá===


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 22:46, 7. november 2019

 Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte.
Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať.
Tekutý dusík

Chladivo je látka, ktorou sú naplnené chladiace zariadenia alebo chladiace okruhy zariadení.

  1. Chladivo v chladiacich zariadeniach (tepelné čerpadlo, chladiaci stroj) podstupuje termodynamický chladiaci cyklus. Podľa typu chladiaceho cyklu resp. tepelných podmienok môže byť trvalo v plynnom stave, podstupovať prechod medzi plynným, parným a kvapalným stavom, alebo byť pohlcované a vypudzované inou látkou.
  2. Chladivo v chladiacich okruhoch len prenáša teplo z miesta s vyššou teplotou na miesto s nižšou teplotou. V závislosti od typu chladiva a tepelných a tlakových podmienok v okruhu môže byť v plynnej, alebo kvapalnej fáze.

Chladivá chladiacich zariadení

Výber chladiva

Najdôležitejšími parametrami, podľa ktorých sa vyberie vhodné chladivo pre dané zariadenie sú teplota chladeného priestoru a teplota okolia. Aby bol zabezpečený dostatočný tepelný tok cez výparník a kondenzátor, rozdiel teplôt medzi okolím a chladivom v danej časti zariadenia by mal byť väčší ako 10°C.[1] Najnižšia teplota chladiva vo výparníku určuje aj najnižší tlak sýtych pár v systéme. Tento by mal byť vyšší, ako atmosférický, aby do chladiaceho systému nevznikol vzduch. Teplota v kondenzátore zase súvisí s tlakom sýtosti chladiva.

Ak pre dané teplotné podmienky nevyhovuje ani jedno dostupné chladivo, použije sa tzv. kaskádový chladiaci cyklus s dvoma alebo viacerými chladiacimi cyklami s rôznymi chladivami, kotré pracujú medzi teplotami T1 < T2 < T3 < .. < Tn.

Ďalšie vlastnosti chladív

Pri výbere chladiva treba ďalej posudzovať:

Niektoré typy chladív

  • Čpavok - patrí medzi najčastejšie používané chladivá a pri zariadeniach so sorpčným obehom takmer jediné. Až do -34°C je jeho tlak vyparovania vyšší, ako atmosférický, ale používa sa až do teplôt -50°C. Okrem železa pôsobí korozívne na ostatné kovy.
  • Metylchlorid - vhodný pre menšie zariadenia ale je zdravotne škodlivý, v niektorých krajinách zakázaný.
  • Freóny - boli populárne koncom 20.storočia, neskôr pre ich účinok na ozónovú vrstvu celosvetovo zakázané.
  • Ďalšie chladivá sú napríklad oxid uhličitý, niektoré uhľovodíky, metylpropán, dimetyléter ...

Zdroje pre kapitolu: [1] [2].

Chladivá chladiacich okruhov

Plynné chladivá

Kvapalné chladivá

Bližšie informácie v hlavnom článku: chladiaca kvapalina

Tuhé chladivá

Referencie

  1. ↑ a b ANTAL, Štefan. Termodynamika. Bratislava : Edičné stredisko STU, 1992. 317 s.
  2. ↑ TOMÁŠEK, Jaroslav, a kol. Stroje. Pre 4. ročník SPŠS.. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry, n.p., 1967. 450 s.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladivo&oldid=6936099“