Fritz Strassmann: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d úvod: norm.; IB norm.; IB: +portál Chémia; wl. norm: 2x; typog.; drob.; w: 1.65 |
d wikilinka |
||
| Riadok 40: | Riadok 40: | ||
== Život == |
== Život == |
||
Fritz Strassmann získal chemické vzdelanie na Vysokej škole technickej v [[Hannover]]i. Od roku [[1929]] až do roku [[1945]] pracoval v Chemickom ústave cisára Wilhelma v [[Berlín]]e. Zúčastňoval sa na skúmaní [[Rádioaktivita|rádioaktívnych]] [[izotop]]ov [[Urán (prvok)|uránu]] a [[Tórium|tória]]. V roku [[1938]] podal chemický dôkaz [[Štiepenie jadra atómu|štiepenia uránu]] pri bombardovaní [[neutrón]]mi.Ďalej sa zaoberal neutrónovým výskumom, štiepením jadier a výsledky uverejňoval v svojich novinách „Veda v Bloku“. |
Fritz Strassmann získal chemické vzdelanie na Vysokej škole technickej v [[Hannover]]i. Od roku [[1929]] až do roku [[1945]] pracoval v Chemickom ústave cisára Wilhelma v [[Berlín]]e. Zúčastňoval sa na skúmaní [[Rádioaktivita|rádioaktívnych]] [[izotop]]ov [[Urán (chemický prvok)|uránu]] a [[Tórium|tória]]. V roku [[1938]] podal chemický dôkaz [[Štiepenie jadra atómu|štiepenia uránu]] pri bombardovaní [[neutrón]]mi.Ďalej sa zaoberal neutrónovým výskumom, štiepením jadier a výsledky uverejňoval v svojich novinách „Veda v Bloku“. |
||
Od roku [[1946]] pôsobil ako profesor a riaditeľ Ústavu anorganickej chémie v [[Mainz]]i, kde aj po odchode do dôchodku zomrel. |
Od roku [[1946]] pôsobil ako profesor a riaditeľ Ústavu anorganickej chémie v [[Mainz]]i, kde aj po odchode do dôchodku zomrel. |
||
Verzia z 16:43, 14. november 2019
| Fritz Strassmann | |
| nemecký chemik | |
| Narodenie | 22. február 1902 Boppard, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 22. apríl 1980 (58 rokov) Mainz, Nemecko |
| Odkazy | |
| Commons |  Fritz Strassmann |
Fritz Strassmann (* 22. február 1902, Boppard, Nemecko – † 22. apríl 1980, Mainz) bol nemecký chemik. Spolu s Ottom Hahnom je považovaný za spoluobjaviteľa štiepenia uránu.
Život
Fritz Strassmann získal chemické vzdelanie na Vysokej škole technickej v Hannoveri. Od roku 1929 až do roku 1945 pracoval v Chemickom ústave cisára Wilhelma v Berlíne. Zúčastňoval sa na skúmaní rádioaktívnych izotopov uránu a tória. V roku 1938 podal chemický dôkaz štiepenia uránu pri bombardovaní neutrónmi.Ďalej sa zaoberal neutrónovým výskumom, štiepením jadier a výsledky uverejňoval v svojich novinách „Veda v Bloku“.
Od roku 1946 pôsobil ako profesor a riaditeľ Ústavu anorganickej chémie v Mainzi, kde aj po odchode do dôchodku zomrel.
Zdroje
- Kvasnica, J.: Priekopníci modernej fyziky. Smena, Bratislava, 1987, s.106
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |