Jeruzalem: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 95.102.82.227 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Armin
Značka: rollback
Riadok 1: Riadok 1:
{{Geobox | name = Jeruzalem
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| other_name =
| name = Jeruzalem
| other_name = ירושלים
| category = Mesto
| category = Mesto
<!-- *** Image *** -->
| image = Jerusalem infobox image.JPG
| image_caption =
| image_caption =
<!-- *** Symbols *** -->
<!-- *** Symbols *** -->
| flag =
| flag = Flag of Jerusalem.svg
| symbol = Emblem of Jerusalem.svg
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| etymology =
| official_name = יְרוּשָׁלַיִם / القُدس
| official_name = יְרוּשָׁלַיִם / القُدس
Riadok 10: Riadok 16:
| nickname =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Palestina
| country = Izrael
| country1 =
| country1 =
| country_flag = 1
| country_flag = 1
Riadok 35: Riadok 41:
| lowest_elevation =
| lowest_elevation =
| lowest_lat_d =
| lowest_lat_d =
| lowest_long_d =
<!-- *** Dimensions *** -->
| area = 125.2
<!-- *** Population *** -->
| population = 901 302
| population = 901 302
| population_date = 2017
| population_date = 2017
Riadok 47: Riadok 57:
| timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3
| timezone_DST = [[Východoeurópsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3
| postal_code =
| postal_code =
| area_code =
| area_code_type =
| code =
| code =
| code1 =
| code1 =
<!-- *** Free frields *** -->

| free =
| free =
<!-- *** Maps *** -->

| map = Israel relief location map.jpg
| map_background =
| map_background =
| map_caption = Poloha mesta
| map_caption = Poloha mesta
| map_locator = Palestina
| map_locator = Izrael
| map1 =
| map1 =
| map1_background =
| map1_background =
Riadok 61: Riadok 74:
| map2 =
| map2 =
| freemap_zoom =
| freemap_zoom =
<!-- *** Websites *** -->

| commons = Jerusalem
| commons = Jerusalem
| statistics =
| statistics =
| website =
| website = [http://www.jerusalem.muni.il www.jerusalem.muni.il]
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
| footnotes =
}}
}}


'''Jeruzalem''' ([[hebrejčina|hebr.]] {{Audio|He-Jerusalem.ogg|'''ירושלים''' }} ''Jerušalajim'', [[arabčina|arabs.]] {{Audio|ArAlquds.ogg|'''القُدس'''}} ''al-Quds'', [[novogréčtina|gr.]]'' Ἱεροσόλυμα'' - Hierosolyma) je najväčšie mesto Palestiny. [[Izrael]], aj [[Palestínske autonómne územia|Palestína]] ho považujú za svoje [[hlavné mesto]], čo je ale v rozpore s plánmi OSN na rozdelenie Palestíny z roku 1947, podľa ktorých mal byť Jeruzalem a [[Betlehem (sídlo)|Betlehem]] pod medzinárodnou správou. Pre [[žid]]ov, [[kresťanstvo|kresťanov]] a [[moslim]]ov je to posvätné mesto. Dnes v Jeruzaleme žije okolo 900 000 obyvateľov.
'''Jeruzalem''' ([[hebrejčina|hebr.]] {{Audio|He-Jerusalem.ogg|'''ירושלים''' }} ''Jerušalajim'', [[arabčina|arabs.]] {{Audio|ArAlquds.ogg|'''القُدس'''}} ''al-Quds'', [[novogréčtina|gr.]]'' Ἱεροσόλυμα'' - Hierosolyma) je najväčšie mesto [[Izrael|Izraela]]. [[Izrael]], aj [[Palestínske autonómne územia|Palestína]] ho považujú za svoje [[hlavné mesto]], čo je ale v rozpore s plánmi OSN na rozdelenie Palestíny z roku 1947, podľa ktorých mal byť Jeruzalem a [[Betlehem (sídlo)|Betlehem]] pod medzinárodnou správou. Pre [[žid]]ov, [[kresťanstvo|kresťanov]] a [[moslim]]ov je to posvätné mesto. Dnes v Jeruzaleme žije okolo 900 000 obyvateľov.


Mesto vzniklo na dvoch výšinách. Na východnej stál chrámový okrsok a v jej južnej časti vŕšok Ophel, na západnej výšine stál ''Sión''. Dnes je Sión posvätný pahorok v meste. Mesto má rozlohu 125 km², je teda najväčším palestínskym mestom.
Mesto vzniklo na dvoch výšinách. Na východnej stál chrámový okrsok a v jej južnej časti vŕšok Ophel, na západnej výšine stál ''Sión''. Dnes je Sión posvätný pahorok v meste. Mesto má rozlohu 125 km², je teda najväčším izraelským mestom.


V srdci Jeruzalema sa nachádza hradbami ohradené ''Staré mesto'' ležiace vo výške 800 metrov nad morom. Staré mesto má štyri štvrte: židovskú, moslimskú, kresťanskú a arménsku.
V srdci Jeruzalema sa nachádza hradbami ohradené ''Staré mesto'' ležiace vo výške 800 metrov nad morom. Staré mesto má štyri štvrte: židovskú, moslimskú, kresťanskú a arménsku.
Riadok 115: Riadok 129:
== Galéria ==
== Galéria ==
<gallery>
<gallery>
Súbor:Jerusalem Oesterreichisches Hospiz 2.JPG|Jeruzalem
Obrázok:Jerusalem Oesterreichisches Hospiz 2.JPG|Jeruzalem
Súbor:Old city of Jerusalem.jpg|Pohľad na Staré mesto
Obrázok:Old city of Jerusalem.jpg|Pohľad na Staré mesto
Súbor:Jerusalem Schrein des Buches BW 1.JPG|[[Muzeon Jisrael]]
Obrázok:Jerusalem Schrein des Buches BW 1.JPG|[[Muzeon Jisrael]]
Súbor:Bible Lands Museum Jerusalem.JPG|[[Múzeum biblických krajín]]
Obrázok:Bible Lands Museum Jerusalem.JPG|[[Múzeum biblických krajín]]
</gallery>
</gallery>



Verzia z 01:01, 4. december 2019

Jeruzalem
ירושלים
Mesto
Vlajka
Erb
Oficiálny názov: יְרוּשָׁלַיִם / القُدس
Štát Izrael Izrael
Nadmorská výška 754 m n. m.
Súradnice 31°47′0″S 35°13′0″V / 31,78333°S 35,21667°V / 31.78333; 35.21667
Rozloha 125,2 km² (12 520 ha)
Obyvateľstvo 901 302 (2017)
Primátor Zaki al-Ghul (na východ)
Moshe Lion (západ)
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Poloha mesta
Poloha mesta
Wikimedia Commons: Jerusalem
Webová stránka: www.jerusalem.muni.il
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Jeruzalem (hebr. Prehrať ירושלים Jerušalajim, arabs. Prehrať القُدس al-Quds, gr. Ἱεροσόλυμα - Hierosolyma) je najväčšie mesto Izraela. Izrael, aj Palestína ho považujú za svoje hlavné mesto, čo je ale v rozpore s plánmi OSN na rozdelenie Palestíny z roku 1947, podľa ktorých mal byť Jeruzalem a Betlehem pod medzinárodnou správou. Pre židov, kresťanov a moslimov je to posvätné mesto. Dnes v Jeruzaleme žije okolo 900 000 obyvateľov.

Mesto vzniklo na dvoch výšinách. Na východnej stál chrámový okrsok a v jej južnej časti vŕšok Ophel, na západnej výšine stál Sión. Dnes je Sión posvätný pahorok v meste. Mesto má rozlohu 125 km², je teda najväčším izraelským mestom.

V srdci Jeruzalema sa nachádza hradbami ohradené Staré mesto ležiace vo výške 800 metrov nad morom. Staré mesto má štyri štvrte: židovskú, moslimskú, kresťanskú a arménsku.

Dejiny

  • pravek: početné nálezy, najmä acheuléenska industria
  • cca 3000 pred Kr.: najstaršie dôkazy kontinuálneho osídlenia
  • bronzová doba: Prvými známymi obyvateľmi boli Kanaánci, po nich Amorejci. V strednej bronzovej dobe vzniklo opevnenie; importy boli z Cypru, Egypta a egejskej oblasti:
    • okolo 1800 pred Kr.: Meno Jeruzalem sa spomína v egyptskom texte ako Rushalimum
    • 14 stor. pred Kr.: Meno Jeruzalem sa spomína v listoch z Amarny ako Urusalim, príp. Uruslimmu. Názov znamená „Salimovo mesto“ (Salim/Šalim bol kanaánsky boh súmraku). Keďže v hebrejčine šalom a v arabčine salam znamená pokoj, prekladá sa názov niekedy (azda chybne) ako „mesto pokoja“.
  • po 1000 pred Kr.: Kráľ Dávid, vodca Izraelitov, ho povýšil na hlavné mesto, postavil na posvätnom mieste známy chrám. Podľa Biblie ho získal vojnou od kanaánskych Jebuzejcov a nazval ho „Dávidovo mesto“. Podľa Biblie sa mesto pred dobytím volalo Jebus (hebr. rozšliapanie).
  • po 970 pred Kr.: Kráľ Šalamún pokračoval v stavebnej činnosti.
  • ca. 933 pred Kr.: Po Šalamúnovej smrti a rozdelení židovského kráľovstva sa Jeruzalem stáva hlavným mestom Judey; stavba novej citadely.
  • po 722 pred Kr.: Po dobytí Asýriou opäť náboženské centrum Židov
  • pred 700 pred Kr.: Kráľ Ezechiáš tu dal vybudovať 550 m dlhý tunel na prívod vody z okolia mesta
  • 587 pred Kr.: Mesto bolo vyplienené Nabukadnezarom, kráľom Babylonu a jeho obyvateľstvo deportované. O rok neskôr Nabukadnezar vyvrátil chrám.
  • po ca. 537 pred Kr.: Znovuvybudovanie mesta po návrate Židov z 50-ročného vyhnanstva v Babylone.
  • 333 pred Kr.: Dobytý Alexandrom Veľkým.
  • po 323 pred Kr.: Pripadol Seleukovcom, ktorý neskôr vybudovali nový chrám a mesto obnovili
  • 135 – 63 pred Kr.: Centrum makabejského judského kráľovstva. V roku 133 vybudované hradby.
  • 63 pred Kr.: Spolu s judským kráľovstvom dobytý Rimanmi.
  • po 37 pred Kr.: Za vlády Herodesa Veľkého sa stal dočasne hlavným mestom obnoveného Judského kráľovstva. Herodes dal zreštaurovať chrám, obohnať ho múrom a stavalo sa aj na okolí pahorku. Vznikla aj Dávidova veža a pevnosť Antonia
  • od 6 po Kr.: centrum rímskej provincie Judea
  • po 33: Podľa tradície v meste vznikla kresťanská cirkev
  • po 37: Herodes Agrippa I. začal stavať tretí hradný múr (prvý pozri 37 pred Kr., druhý bol asi na mieste dnešných hradieb mesta)
  • 66-70: Dejisko židovskej vojny. Mesto znova dobyli a zničili Rimania.
  • 132-135: Pri povstaní Bar Kochbu boli Židia z mesta vyhnaní a spomienky na minulosť boli vyhladené. Cisár Hadrián mesto znova vybudoval, nazval ho Aelia Capitolina a dal mu postavenie kolónie. Mesto sa stalo neopevneným sídlom X. rímskej légie.
  • 2. štvrtina 4. stor. – 614: Nový rozmach nastal za vlády Konštantína Veľkého, ktorý sa snažil z mesta urobiť sväté miesto kresťanov. Mesto získalo kresťanský ráz. Od 2. štvrtiny 4. stor. tu vzniklo veľa chrámov a kláštorov, z ktorých Chrám Zmŕtvychvstania ešte stojí. Ostatné chrámy stavali tam, kde podľa kresťanov sú situované jednotlivé úseky pašií – na hore Olivovej, na Golgote a pod.
  • 614 – 628: Súčasť Perzskej ríše
  • 638 – 1099: Súčasť arabskej ríše, moslimské náboženské centrum. Premenovali ho na Al Kuds.
  • okolo 700: Z tohto obdobia sa zachovali zvyšky chrámu na chrámovom pahorku
  • 1099 – 1187 a 1229 – 1244: Obsadený križiakmi, centrum Jeruzalemského kráľovstva.
  • 1244 – 1517: Opäť pod arabskou nadvládou
  • 1517 – 1917: Súčasť Osmanskej ríše
  • 1920 – 1947: Centrum britského mandátneho územia Palestína
  • 1947 – 1949: Medzinárodné územie (na základe rozhodnutia OSN)
  • 1949: Rozdelený medzi Izrael a Jordánsko. Židovskú časť v roku 1950 Izrael vyhlásil za svoje hlavné mesto.
  • 1967: Izrael dobyl zvyšok mesta.
  • 1980: Celé mesto bolo vyhlásené za hlavné mesto Izraela.

Literatúra

  • YARON, Gil: Jeruzalém - stře(d)t světa : Historicko-politický průvodce. Praha : Vyšehrad, 2016. 304 s. ISBN 978-80-7429-580-5

Galéria

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jeruzalem

Panoráma mesta

Panoráma z Olivovej hory