Pápežský štát: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Andreios (diskusia | príspevky)
doplnenie, spresnenie, formulácia
Andreios (diskusia | príspevky)
správny názov
Riadok 1: Riadok 1:
{{Infobox zaniknutý štát
{{Infobox zaniknutý štát
| názov = Pápežský štát
| názov = Pápežský štát
| originálny názov = Stati della Chiesa
| originálny názov = Status Ecclesiasticus
| rok vzniku = [[754]]
| rok vzniku = [[754]]
| rok zániku = [[1870]]
| rok zániku = [[1870]]

Verzia z 19:35, 5. december 2019

Pápežský štát
Status Ecclesiasticus
 Talianske kráľovstvo (stredovek)
 Ravennský exarchát
7541870 Talianske kráľovstvo (1861 – 1946) 
Vatikán 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Geografia
Mapa štátu
Rozloha
41 407 km² (z roku 1857)
Najdlhšia rieka
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
3 126 263 (z roku 1857)
Národnostné zloženie
Štátny útvar
Predchádzajúce štáty:
Talianske kráľovstvo (stredovek) Talianske kráľovstvo (stredovek)
Ravennský exarchát Ravennský exarchát
Nástupnícke štáty:
Talianske kráľovstvo (1861 – 1946) Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)
Vatikán Vatikán
Pápežský štát do 1870

Pápežský štát alebo cirkevný štát (po latinsky Status Ecclesiasticus, Status Pontificius, Dicio Pontificia alebo Patrimonium Sancti Petri; po taliansky Lo Stato Ecclesiastico, Lo Stato della Chiesa, Gli Stati della Chiesa alebo Gli Stati Pontificii) bol historický štátny útvar na Apeninskom polostrove v rokoch 756 – 1870. Jeho pokračovateľom je dnes, v istom zmysle, Vatikánsky mestský štát.

Vznikol r. 756 pripojením Ravenny a tzv. Pentapolisu (Ancona, Fano, Pesaro, Rimini, Senigallia) k rímskemu vojvodstvu.

S výnimkou krátkych medziobdobí (Cola di Rienzo, Rímska republika a i.) v ňom vládli pápeži ako svetskí panovníci.

Cirkevný štát zaujímal významnú úlohu v politickom živote, sám alebo v spojenectve s inými účastník mnohých vojen, v rôznych obdobiach značne závislý od Byzantskej ríše, Franskej ríše, nemeckej ríše, Francúzska, Španielska, Rakúska. Jeho územný rozsah sa menil, ekonomickým vývojom zaostával za vývojom stredotalianskych a severotalianskych mestských štátov.

R. 1860 sa jeho územie zúžilo na tzv. Patrimonium sancti Petri (Rím s bezprostredným okolím). Pokus Garibaldiho dobrovoľníkov pripojiť ku kráľovstvu aj zvyšok cirkevného štátu odrazila 1862 talianska armáda, 1867 francúzska armáda, v septembri 1870 obsadený talianskou vládou zanikol.

Vo forme mestského štátu bol obnovený Lateránskymi dohodami z 1929 (pozri: Vatikán).

Iné projekty

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.