Vatikán: Rozdiel medzi revíziami

	Vatikánsky mestský štát
Vlajka	Znak
	Národné motto:; nie je
	Štátna hymna:; Inno e Marcia Pontificale;
Miestny názov
• dlhý	Status Civitatis Vaticanae; Vatikánsky mestský štát
• krátky	Vaticano (tal.)
Hlavné mesto	Vatikán (mesto) (po lat. Civitas Vaticana = Mesto Vatikán); 41°54′ s.š. 12°27′ v.d.
Najväčšie mesto	Vatikán
Úradné jazyky	latinčina, nemčina (pre švajčiarsku gardu), taliančina ;
Štátne zriadenie; ; hlava štátu	teokratická absolútna; volená monarchia; František
Vznik	11. február 1929
Susedia	Taliansko
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 0,44 km² (196.) ; 0 km² (0 %)
Počet obyvateľov; • odhad (2017); • sčítanie (2011); • hustota (2017)	; 1000 (236.) ; 994; 2 272/km² (6.)
Mena	euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo; • Letný čas	(UTC+1); (UTC+2)
Medzinárodný kód	VAT / VA
Medzinárodná poznávacia značka	V
Internetová doména	.va
Smerové telefónne číslo	+379
	Gramotnosť: 100%

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 11:00, 7. december 2019

Súradnice: 41°54′14″S 12°27′11″V / 41,904°S 12,453°V / 41.904; 12.453

Námestie sv. Petra

Vatikán, dlhý tvar Vatikánsky mestský štát (lat. Status Civitatis Vaticanae), je najmenší štát sveta. Nachádza sa ako malá enkláva v strede Ríma. Vlastné územie Vatikánu zahrňuje Baziliku sv. Petra, Svätopeterské námestie s Apoštolským palácom, priľahlé budovy a vatikánske záhrady. K Vatikánu tiež patria aj tzv. extrateritoriálne územia – patriarchálne baziliky a pápežské letné sídlo v Castel Gandolfo.

Podľa základného zákona štátu z roku 1929 je to teokratická (cirkevná) absolútna volená monarchia, v ktorej čele je rímsky pápež, viditeľná hlava Katolíckej cirkvi. Vatikánsky mestský štát vznikol v roku 1929, nepriamo nadväzuje na Pápežský štát (756-1870).

Obyvateľstvo tvoria väčšinou biskupi, kňazi a príslušníci osobnej stráže pápeža – švajčiarskej gardy.

Príjmy štátu plynú hlavne z darov veriacich z celého sveta, vydávania poštových známok, mincí a z cestovného ruchu.

Dejiny

Pozri aj: Pápežský štát a Zoznam pápežov

Pápežský štát

Pápežský štát alebo Cirkevný štát vznikol r. 756 pripojením Ravenny a tzv. Pentapolisu (Ancona, Fano, Pesaro, Rimini, Senigallia) k rímskemu vojvodstvu.

S výnimkou krátkych medziobdobí (Cola di Rienzo, Rímska republika a i.) v ňom vládli pápeži ako svetskí panovníci.

Cirkevný štát zaujímal významnú úlohu v politickom živote, sám alebo v spojenectve s inými účastník mnohých vojen, v rôznych obdobiach značne závislý od Byzantskej ríše, Franskej ríše, nemeckej ríše, Francúzska, Španielska, Rakúska. Jeho územný rozsah sa menil, ekonomickým vývojom zaostával za vývojom stredotalianskych a severotalianskych mestských štátov.

R. 1860 sa jeho územie zúžilo na tzv. Patrimonium sancti Petri (Rím s bezprostredným okolím). Pokus Garibaldiho dobrovoľníkov pripojiť ku kráľovstvu aj zvyšok cirkevného štátu odrazila 1862 talianska armáda, 1867 francúzska armáda, v septembri 1870 obsadený talianskou vládou zanikol.

Rím bol vyhlásený za hlavné mesto zjednoteného Talianska, taliansky parlament poskytol pápežovi záruky suverenity vo Vatikáne, v Lateráne a v Castel Gandolfo, príspevok na krytie jeho výdajov a slobodu k vykonávaniu cirkevných obradov. Na protest proti obsadeniu Ríma zostali však pápeži vo Vatikáne a označovali sa za tzv. vatikánskych väzňov.

Vznik Vatikánskeho mestského štátu

Riešením boli až Lateránske zmluvy medzi pápežom Piom XI. a fašistickým diktátorom Benitom Mussolinim z 11. februára 1929, na základe ktorých sa Vatikán stal suverénnym štátom. Pápež sa formálne vzdal vlastníctva stredovekého cirkevného štátu a uznal Rím za hlavné mesto Talianska. Taliansko uznalo mesto Vatikán ako suverénny štát. Za stratu cirkevného štátu dostal Vatikán odškodné v peniazoch a štátnych cenných papieroch. V roku 1984 podpísal Vatikán nový konkordát s Talianskom, ktorým boli zrušené niektoré privilégiá katolíckej cirkvi v Taliansku. V ďalších rokoch sa normalizovali vzťahy Vatikánu s krajinami strednej a východnej Európy, hlavne po odstránení totalitných komunistických režimov v rokoch 1989 – 1990.

Vatikánska hvezdáreň

Observatórium založil v roku 1891 pápež Lev XIII. a Pius XII. ho v roku 1943 zveril Spoločnosti Ježišovej a premiestnil do Castel Gandolfo v blízkosti Ríma. S rozvojom mesta množstvo svetla spôsobovalo ťažkosti pri nočnom pozorovaní hviezd, preto v roku 1993 observatórium premiestnilo časť svojej činnosti na Monte Graham v Arizone. Dnešným riaditeľom je od roku 2015 páter Guy Joseph Consolmagno SJ.

Svetové dedičstvo UNESCO

V tomto malom štáte leží výnimočná kolekcia vzácnych budov a umeleckých diel. V strede Vatikánu sa nachádza Bazilika svätého Petra. Tiež sú tu múzeá, paláce a záhrady. Na Zozname svetového kultúrneho dedičstva je Vatikán zapísaný na základe kritérií (i), (ii), (iv) a (vi).

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vatikán
Wikislovník ponúka heslo Vatikán

Externé odkazy

Vatikánsky portál

@@ Riadok 63: / Riadok 63: @@
 '''Vatikán''', dlhý tvar '''Vatikánsky mestský štát''' ([[Latinčina|lat.]] Status Civitatis Vaticanae), je najmenší [[štát]] sveta. Nachádza sa ako malá [[Enkláva (politická geografia)|enkláva]] v strede [[Rím]]a. Vlastné územie Vatikánu zahrňuje [[Bazilika svätého Petra|Baziliku sv. Petra]], [[Piazza San Pietro|Svätopeterské námestie]] s [[Apoštolský palác|Apoštolským palácom]], priľahlé budovy a [[vatikánske záhrady]]. K Vatikánu tiež patria aj tzv. [[Exteritorialita|extrateritoriálne]] územia&nbsp;–&nbsp;patriarchálne [[bazilika|baziliky]] a pápežské letné sídlo v [[Castel Gandolfo]].
-Je to [[teokracia|teokratická]] ([[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|cirkevná]]) [[absolutistická monarchia|absolútna]] [[volená monarchia|volená]] [[monarchia]] na čele s rímskym [[biskup]]om&nbsp;–&nbsp;[[Pápež#Rímsky pápež|pápežom]], viditeľnou hlavou [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]]. Vznikol v roku 1929, nepriamo nadväzuje na [[Pápežský štát]] (756-1870).
+Podľa základného zákona štátu z roku 1929 je to [[teokracia|teokratická]] (cirkevná) [[absolutistická monarchia|absolútna]] volená [[monarchia]], v ktorej čele je [[Pápež#Rímsky pápež|rímsky pápež]], viditeľná hlava [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]]. Vatikánsky mestský štát vznikol v roku 1929, nepriamo nadväzuje na [[Pápežský štát]] (756-1870).
-Obyvateľstvo tvoria väčšinou [[kňaz]]i a príslušníci osobnej stráže pápeža&nbsp;–&nbsp;[[švajčiarska garda|švajčiarskej gardy]].
+Obyvateľstvo tvoria väčšinou [[biskup]]i, [[kňaz]]i a príslušníci osobnej stráže pápeža&nbsp;–&nbsp;[[švajčiarska garda|švajčiarskej gardy]].
 Príjmy štátu plynú hlavne z darov veriacich z celého sveta, vydávania poštových známok, mincí a z cestovného ruchu.
@@ Riadok 71: / Riadok 71: @@
 == Dejiny ==
 {{Pozri aj|Pápežský štát|Zoznam pápežov}}
-[[Milánsky edikt]] v roku [[313]] zabezpečil [[kresťanstvo|kresťanom]], aby neboli prenasledovaní a v roku [[381]] bolo kresťanstvo vyhlásené za hlavné náboženstvo [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]].<ref>http://referaty.atlas.sk/vseobecne-humanitne/dejepis/12092/?print=1</ref>
+=== Pápežský štát ===
-Prví rímski kresťanskí [[biskup]]i prakticky nemali žiaden majetok ani svetskú moc. Prvým majetkom pápeža bol [[Lateránsky palác]], ktorý daroval cisár [[Konštantín I. (cisár)|Konštantín I.]] Základy pápežskej svetskej moci položil predovšetkým [[Gregor I. (pápež)|sv. Gregor I. Veľký]] (590 − 604), ktorý sa staral o zlepšenie situácie katolíckej cirkvi a aj Rimanov, ktorí boli sužovaní [[vojna]]mi, [[hlad]]om a [[choroba]]mi. De facto teda zastupoval panovníkov [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]].
+[[Pápežský štát]] alebo Cirkevný štát vznikol r. [[756]] pripojením Ravenny a tzv. [[Pentapolis]]u ([[Ancona]], [[Fano]], [[Pesaro]], [[Rimini]], [[Senigallia]]) k rímskemu vojvodstvu.
+S výnimkou krátkych medziobdobí ([[Cola di Rienzo]], Rímska republika a i.) v ňom vládli [[pápež]]i ako svetskí panovníci.
-Pre históriu cirkevného štátu bola významná aj takzvaná [[Pipinova donácia]] z roku [[755]]. [[Pipin III.]] daroval [[Štefan II. (pápež)|Štefanovi II.]] [[Rím]], [[Ravenna|Ravennu]] a [[Pentapolis]]. Táto oblasť tvorila hlavnú oporu svetskej pápežskej moci. Po niekoľko storočí (až do roku [[1870]]), zostala pod zvrchovanou mocou pápežov.
+Cirkevný štát zaujímal významnú úlohu v politickom živote, sám alebo v spojenectve s inými účastník mnohých vojen, v rôznych obdobiach značne závislý od [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], [[Franská ríša|Franskej ríše]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa|nemeckej ríše]], [[Francúzsko|Francúzska]], [[Španielsko|Španielska]], [[Rakúsko|Rakúska]]. Jeho územný rozsah sa menil, ekonomickým vývojom zaostával za vývojom stredotalianskych a severotalianskych mestských štátov.
-Už v [[6. storočie|6. storočí]] sa [[rím]]sky [[biskup]] vďaka darom a dedičstvu kráľov a šľachty stal najbohatším pozemkovým vlastníkom v [[Taliansko|Taliansku]]. Pápež [[Gregor I. (pápež)|Gregor I. Veľký]] ([[590]]&nbsp;–&nbsp;[[604]]) položil základy svetskej moci pápežov. Podstatne zväčšil majetok cirkvi a zaviedol systematickú správu jej územia. Za skutočného vlastníka pápežských statkov sa tradične pokladal [[Peter (apoštol)|apoštol Peter]], preto statky rímskeho biskupa niesli meno ''[[Patrimonium sancti Petri]]'' (majetok svätého Petra).<ref>http://www.reckokat.cz/exarchat/images/docs/zpravodaj/exarchat37.pdf</ref>
+R. [[1860]] sa jeho územie zúžilo na tzv. [[Patrimonium sancti Petri]] ([[Rím]] s bezprostredným okolím). Pokus Garibaldiho dobrovoľníkov pripojiť ku kráľovstvu aj zvyšok cirkevného štátu odrazila [[1862]] talianska armáda, [[1867]] francúzska armáda, v septembri [[1870]] obsadený talianskou vládou zanikol.
-[[Franská ríša|Franský]] [[Kráľ (panovník)|kráľ]] [[Pipin III.|Pipin]] prisľúbil roku [[754]] zmluvou z ''Quiercy'' pápežovi [[Štefan II. (pápež)|Štefanovi II.]], že uzná oblasti patriace k [[Byzantská ríša|byzantskému]] vojvodstvu [[Rím]] (územie medzi [[Gaeta|Gaetou]], [[Tiber]]om a [[Todi]]). Bola to tzv. Pipinova donácia. Roku [[756]] prinútil [[Pipin Krátky|Pipin]] longobardského kráľa [[Aistulf]]a, aby pápežovi vydal časti bývalého byzantského exarchátu [[Ravenna]], [[Emilia-Romagna|Romagna]] a [[Pentapolis]] ([[Rimini]], [[Pesaro]], [[Fano]], [[Senigallia]] a [[Ancona]]). Tato donácia znamenala začiatok existencie cirkevného štátu. Po rozbití longobardskej ríše franský kráľ [[Karol Veľký]] roku [[774]] Pipinovu donáciu potvrdil. Na rozdiel od Pipinovej donácie bola tzv. Konštantínova donácia z rokov [[750]]&nbsp;–&nbsp;[[800]] falzifikátom, na ktorej základe si pápeži až do [[15. storočie|15. storočia]] robili nárok na nezávislú moc v [[Taliansko|Taliansku]] a na nadradené postavenie pápežstva nad svetskou mocou. Až do [[11. storočie|11. storočia]] sa podarilo pápežom vymaniť sa spod vplyvu nemeckých kráľov a rímskych [[cisár]]ov a rímskej, resp. talianskej šľachty. Tento boj medzi pápežmi a cisármi dosiahol po prvýkrát vrchol za [[Ján VII. (pápež)|Jána VII.]], ktorý kládol moc pápeža nad moc cisársku a zakázal investitúru, t. j. uvádzanie biskupov a iných cirkevných hodnostárov do úradu kráľom, resp. cisárom. Cirkevný štát zaznamenal najväčší územný prírastok za pápeža [[Inocent III.|Inocenta III.]] ([[1198]]&nbsp;–&nbsp;[[1216]]). Tento pápež bol poručníkom nemeckého kráľa [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridricha II.]] a pre údajne nesplnené panovníkove služby zabral cisárske majetky, takže územie cirkevného štátu takmer zdvojnásobil. V roku [[1201]] získal dedičstvom grófky [[Matilda Toskánska|Matildy Toskánskej]] ([[1115]]) ďalšie významné územie (tzv. ''Matildine statky''). [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II.]] uznal tieto pápežské nároky roku [[1213]]. Takúto podobu mal cirkevný štát sedemsto rokov (až do roku [[1870]]).
+[[Rím]] bol vyhlásený za hlavné mesto zjednoteného [[Taliansko|Talianska]], taliansky parlament poskytol pápežovi záruky suverenity vo Vatikáne, v [[Laterán]]e a v [[Castel Gandolfo]], príspevok na krytie jeho výdajov a slobodu k vykonávaniu cirkevných obradov. Na protest proti obsadeniu [[Rím]]a zostali však pápeži vo Vatikáne a označovali sa za tzv. vatikánskych väzňov.
-V [[14. storočie|14. storočí]] sa pápežstvo dostalo pod vplyv francúzskych kráľov, ktorí presťahovali sídlo pápežov do [[Avignon]]u (tzv. ''avignonské zajatie'' [[1309]]&nbsp;–&nbsp;[[1377]]). Po návrate pápeža do [[Rím]]a došlo k cirkevnému rozkolu (schizma), niekedy až s tromi pápežmi proti sebe, ktorý skončil v roku [[1415]] na kostnickom koncile. V [[14. storočie|14.]]&nbsp;–&nbsp;[[15. storočie|15. storočí]] zaviedli pápeži absolutistický vládny systém s úradníckym a vojenským aparátom. V období [[renesancia|renesancie]] vystupovali ako mecenáši a prizývali na svoje dvory staviteľov, inžinierov, umelcov a vedcov z celého sveta. Do tejto etapy prišla reformácia ([[1517]]) a plienenie [[Rím]]a žoldniermi nemeckého cisára [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] ([[1527]]). V nasledujúcom období sa pápeži pokúšali zjednotiť cirkevný štát. Po [[Tridsaťročná vojna|tridsať ročnej vojne]] ([[1618]]&nbsp;–&nbsp;[[1648]]) sa vplyv a význam pápežov oslabil, [[Taliansko]] sa stalo miestom súperenia veľmocí ([[Španielsko|Španielska]], [[Francúzsko|Francúzska]], [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]). Po [[Vojna o španielske dedičstvo|vojne o španielske dedičstvo]] ([[1700]], [[1713]]&nbsp;–&nbsp;[[1714]]) si [[Rakúsko]] zaistilo vládu nad [[Taliansko]]m. Vzťah medzi [[Rím]]om a [[Európa|európskymi]] štátmi sa upravoval konkordátmi. [[Francúzsko|Francúzska]] revolúcia mala ohlas aj v cirkevnom štáte. V roku [[1798]] tu bola vyhlásená s pomocou francúzskych revolučných jednotiek republika a pápež bol deportovaný do južného [[Francúzsko|Francúzska]]. V roku [[1809]] začlenil francúzsky cisár [[Napoleon Bonaparte]] cirkevný štát do svojho impéria. Na [[Viedeň|viedenskom]] kongrese roku [[1814]] až [[1815]] bol však cirkevný štát obnovený. Pápež vládol ďalej pod ochranou francúzskych jednotiek. Keď sa [[Francúzi]] po [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]] roku [[1870]] stiahli, zmocnili sa [[Taliansko|talianske]] vojská [[Rím]]a. [[Rím]] bol vyhlásený za hlavné mesto zjednoteného [[Taliansko|Talianska]], taliansky parlament poskytol pápežovi záruky suverenity vo Vatikáne, v [[Laterán]]e a v [[Castel Gandolfo]], príspevok na krytie jeho výdajov a slobodu k vykonávaniu cirkevných obradov. Na protest proti obsadeniu [[Rím]]a zostali však pápeži vo Vatikáne a označovali sa za tzv. vatikánskych väzňov.
+=== Vznik Vatikánskeho mestského štátu ===
-Riešením boli až [[Lateránske zmluvy]] medzi pápežom [[Pius XI.|Piom XI.]] a [[fašizmus|fašistickým]] diktátorom [[Benito Mussolini|Benitom Mussolinim]] z roku [[1929]], na základe ktorých sa Vatikán stal suverénnym štátom. Podľa základného zákona štátu z roku 1929 je [[monarchia|monarchiou]], v ktorej čele je rímsky [[pápež]], viditeľná hlava [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]].
+Riešením boli až [[Lateránske zmluvy]] medzi pápežom [[Pius XI.|Piom XI.]] a [[fašizmus|fašistickým]] diktátorom [[Benito Mussolini|Benitom Mussolinim]] z  [[11. február]]a [[1929]], na základe ktorých sa Vatikán stal suverénnym štátom. Pápež sa formálne vzdal vlastníctva stredovekého cirkevného štátu a uznal [[Rím]] za hlavné mesto [[Taliansko|Talianska]]. Taliansko uznalo mesto Vatikán ako suverénny štát. Za stratu cirkevného štátu dostal Vatikán odškodné v peniazoch a štátnych cenných papieroch. V roku [[1984]] podpísal Vatikán nový konkordát s [[Taliansko]]m, ktorým boli zrušené niektoré privilégiá katolíckej cirkvi v [[Taliansko|Taliansku]]. V ďalších rokoch sa normalizovali vzťahy Vatikánu s krajinami strednej a východnej [[Európa|Európy]], hlavne po odstránení totalitných [[komunizmus|komunistických]] režimov v rokoch [[1989]]&nbsp;–&nbsp;[[1990]].
-Pápež sa formálne vzdal vlastníctva stredovekého cirkevného štátu a uznal [[Rím]] za hlavné mesto [[Taliansko|Talianska]]. Taliansko uznalo mesto Vatikán ako suverénny štát. Za stratu cirkevného štátu dostal Vatikán odškodné v peniazoch a štátnych cenných papieroch. V roku [[1984]] podpísal Vatikán nový konkordát s [[Taliansko]]m, ktorým boli zrušené niektoré privilégiá katolíckej cirkvi v [[Taliansko|Taliansku]]. V ďalších rokoch sa normalizovali vzťahy Vatikánu s krajinami strednej a východnej [[Európa|Európy]], hlavne po odstránení totalitných [[komunizmus|komunistických]] režimov v rokoch [[1989]]&nbsp;–&nbsp;[[1990]].
 == Vatikánska hvezdáreň ==
@@ Riadok 107: / Riadok 106: @@
 {{Portál|Vatikán}}
-* [http://www.vaticanstate.va/EN/homepage.htm Vatican City State - oficiálna stránka: www.vaticanstate.va]
+* [http://www.vaticanstate.va Vatican City State - oficiálna stránka: www.vaticanstate.va]
 ** [http://www.vaticanradio.org/ Vatikánske rádio - www.vaticanradio.org]
 ** [http://www.vatican.va/news_services/television/index.htm Vatikánska televízia]
-* [http://mv.vatican.va/3_EN/pages/MV_Home.html Vatikánske múzeá - http://mv.vatican.va]
+* [http://www.museivaticani.va - Vatikánske múzeá]
 * [http://eudocs.lib.byu.edu/index.php/History_of_Vatican_City:_Primary_Documents História Vatikánu - eudocs.lib.byu.edu]
-* [http://asv.vatican.va/home_en.htm Vatikánske archívy - asv.vatican.va]
+* [http://asv.vatican.va Vatikánske archívy - asv.vatican.va]
 * [http://www.saintpetersbasilica.org/vaticancity-map.htm Mapa Vatikánu - www.saintpetersbasilica.org]
 * [http://www.awertour.sk/view.php?cisloclanku=1970010110  Vatikán - základné informácie - www.awertour.sk]
-== Referencie ==
-{{referencie}}
 {{Vatikán}}

z d u Vatikán
Štátne symboly	Vlajka Vatikánu Znak Vatikánu Hymna Vatikánu
Sakrálne stavby	Bazilika svätého Petra Kostol Santa Maria della Pieta in Camposanto dei Teutonici Kostol svätého Štefana Sixtínska kaplnka Kostol svätej Anny
Iné pamiatky	Levov múr Vatikánske záhrady Apoštolský palác Vatikánske múzeá Domus Sanctae Marthae Raffaelove siene Letohrádok Pia IV. Vatikánska knižnica Aula Pavla VI. Námestie svätého Petra
Ľudia	Pápež Pápežstvo Svätá stolica Rímska kúria Švajčiarska garda Vatikánske tajné archívy
História	Pápežský štát Lateránske zmluvy Patrimonium sancti Petri
Vatikánsky portál

z d u Štáty a závislé územia v Európe
Nezávislé štáty	Albánsko Andorra Arménsko¹ Azerbajdžan² Belgicko Bielorusko Bosna a Hercegovina Bulharsko Cyprus¹ Česko Čierna Hora Dánsko Estónsko Fínsko Francúzsko Grécko Gruzínsko² Holandsko Chorvátsko Island Írsko Kazachstan² Lichtenštajnsko Litva Lotyšsko Luxembursko Maďarsko Malta Moldavsko Monako Nemecko Nórsko Poľsko Portugalsko Rakúsko Rumunsko Rusko² San Maríno Severné Macedónsko Slovensko Slovinsko Španielsko Spojené kráľovstvo Srbsko Švajčiarsko Švédsko Taliansko Turecko² Ukrajina Vatikán
Ostatné územia	Faerské ostrovy Gibraltár Guernsey Jan Mayen Jersey Man Svalbard
Sporné územia	Abcházsko² Južné Osetsko² Kosovo Náhorný Karabach¹ Podnestersko Severný Cyprus¹
Poznámky: ¹ Štáty a územia ležiace v Ázii, kultúrne a historicky patriace do Európy • ² Štáty a územia ležiace časťou svojho územia v Ázii