Kov: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Peko (diskusia | príspevky)
d wikilinka
Kvoli chemii
Značky: náhrada možný vandalizmus vizuálny editor
Riadok 1: Riadok 1:
<br />{{Periodická tabuľka}}
'''Kov''' (alebo zriedkavo '''metál''') je z [[chémia|chemického]] hľadiska [[kryštálová sústava|kryštalická]], [[elektrický náboj|elektropozitívna]] látka s voľnými [[valenčný elektrón|valenčnými elektrónmi]].
Tieto [[elektrón]]y sú spoločné pre všetky [[atóm]]y kovu a môžu sa v ňom voľne pohybovať, Nazývajú sa voľné elektróny.
[[Vlastnosť (charakteristika)|Vlastnosť]] kovov viesť [[Elektrický prúd (pohyb častíc)|elektrický prúd]] prostredníctvom voľných elektrónov sa volá elektrónová [[elektrická vodivosť|vodivosť]] kovov.

== Vlastnosti ==
Vysoká [[elektrická vodivosť|elektrická]] a [[tepelná vodivosť]] je závislá od [[teplota|teploty]] kovu. Stúpajúca teplota spôsobí zvýšenie [[elektrický odpor|elektrického odporu]], klesajúca teplota zlepšuje vodivosť. Pri teplotách blízkych 0 [[Kelvin|K]] vedie kov elektrickú energiu absolútne (bez elektrického odporu). Tento jav sa nazýva [[supravodivosť]]. V pevnom [[skupenstvo|skupenstve]] majú kovy [[Plasticita materiálu|plasticitu]] (kujnosť, tvarovateľnosť), sú schopné odrážať [[svetlo]] a sú [[priehľadnosť|nepriehľadné]] (neprechádza cez ne svetlo). Tieto vlastnosti súvisia s prítomnosťou voľných elektrónov.

V [[príroda|prírode]] sa kovy vyskytujú prevažne v [[chemická zlúčenina|zlúčeninách]] - [[ruda|rudách]]. Niektoré kovy, ktoré ťažšie vytvárajú zlúčeniny, sa dajú nájsť aj v [[rýdzosť|rýdzej]] forme. Kovy, ktoré ľahko vytvárajú zlúčeniny naopak nemôžu existovať v rýdzej forme, na vzduchu postupne [[korózia|korodujú]] (obvykle [[oxid|kyslíkatá]] zlúčenia, alebo zlúčenina s väzbou na voľné plyny - [[soli|sírová, dusíková]] ...). Koróziu kovov výrazne podporuje [[voda]].

[[toxicita|Toxické]] kovy sú kovy majúce toxické účinky (sú pre ľudský organizmus [[jed]]ovaté) napr. [[kadmium]], [[ortuť]], [[olovo]], [[ťažké kovy]].

[[feromagnetizmus|Feromagnetické]] kovy sú kovy s [[magnet]]ickými vlastnosťami ([[Kobalt|Co]], [[Nikel|Ni]], [[Železo|Fe]]).

Materiály ktoré sú zložené z [[atóm]]ov ([[molekula|molekúl]]) viacerých kovov (alebo kovov s [[nekov]]ami pri zachovaní vlastností kovu) nazývame [[zliatina|zliatiny]].

Najbežnejšie zliatiny:

* [[Dural]] ([[Meď|Cu]] + [[Mangán|Mn]] + [[Hliník|Al]] + [[Kremík|Si]])
* [[Amalgám]]y (zliatiny na báze [[ortuť|ortute]] najčastejšie [[Striebro|Ag]], [[Zinok|Zn]], [[Meď|Cu]] + [[Ortuť|Hg]])
* [[Bronz]] ([[Meď|Cu]] + [[Cín|Sn]]) bez [[zinok|zinku]]
** [[delovina]] - na výrobu hlavní [[delo|diel]] a [[zbrane|zbraní]] (11 až 12 % Sn)
** [[zvonovina]] - na [[odlievanie]] [[zvon]]ov (20 až 22 % Sn)
** [[zrkadlovina]] - na výrobu [[Optika (odbor)|optických]] [[zrkadlo)|zrkadiel]] (30 až 33 % Sn)
* [[Mosadz]] (Cu Zn)
** [[Alpaka (zliatina)|Alpaka]] (zliatina [[Nikel|Ni]] + [[Meď|Cu]] + [[Zinok|Zn]], výzorom pripomína [[striebro]])
** [[Tombak]] (Cu s malým obsahom Zn)
* [[Oceľ]] ([[Železo|Fe]] + [[Uhlík|C]] + legujúce [[Zinok|Zn]], [[Chróm|Cr]], [[Nikel|Ni]], [[Vanád|Va]] ...)
* [[Invar]] (Fe + 36% Ni)
* [[Nimonic]] (Ni + Cr + Ti/Al).
* [[Ferniko]], [[Kovar]] (ocele - rovnaká rozťažnosť ako sklo)

Medzi známe čisté kovy (z chemického hľadiska) patria:

* [[Antimón]]
* [[Bárium]]
* [[Berýlium]]
* [[Bizmut]]
* [[Cér]]
* [[Cézium]]
* [[Cín]]
* [[Draslík]]
* [[Gálium]]
* [[Hliník]]
* [[Horčík]]
* [[Chróm]]
* [[Indium]]
* [[Irídium]]
* [[Kadmium]]
* [[Kobalt]]
* [[Lantán]]
* [[Lítium]]
* [[Meď]]
* [[Molybdén]]
* [[Nikel]]
* [[Ortuť]]
* [[Osmium]]
* [[Paládium]]
* [[Platina]]
* [[Ródium]]
* [[Rubídium]]
* [[Skandium]]
* [[Sodík]]
* [[Striebro]]
* [[Stroncium]]
* [[Tálium]]
* [[Titán]]
* [[Urán (chemický prvok)|Urán]]
* [[Vápnik]]
* [[Wolfrám]]
* [[Ytrium]]
* [[Zinok]]
* [[Zlato]]
* [[Železo]]

{{Portál|Chémia}}
{{Periodická tabuľka}}


[[Kategória:Kovy| Kov]]
[[Kategória:Kovy| Kov]]

Verzia z 11:57, 17. december 2019