Svätý Jur

Svätý Jur
Svätý Jur pri Bratislave
mesto
Panoráma mesta
Vlajka Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Pezinok
Región	Malokarpatský
Časti	Na pažiti, Neštich, Žabky, Zuby
Vodný tok	Blatina, Pezinský potok
Nadmorská výška	180 m n. m.
Súradnice	48°15′07″S 17°12′56″V
Najvyšší bod	Veľký Javorník
- výška	594 m n. m.
Rozloha	39,87 km² (3 987 ha)
Obyvateľstvo	5 983 (31. 12. 2023)
Hustota	150,06 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1209
Primátor	Šimon Gabura (KDH)
PSČ	900 21
ŠÚJ	507989
EČV (do r. 2022)	PK
Tel. predvoľba	+421-2
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Prostredná 29 900 21 Svätý Jur
E-mailová adresa	msu@svatyjur.sk
Telefón	02 / 49 202 301
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Svätý Jur
Webová stránka: svatyjur.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Svätojurčan

Svätý Jur (v minulosti Jur pri Bratislave, nem. Sankt Georgen, maď. Szentgyörgy, hebr. Jergen, lat. Sanctus Georgius, Fanum Sancti Georgii) je starobylé vinohradnícke mesto na juhozápadnom Slovensku ležiace v Bratislavskom kraji.

Geografia

Poloha

Svätý Jur je starobylé mestečko, s viac ako 700-ročnou vinohradníckou tradíciou obklopené unikátnymi terasovitými vinohradmi na úpätí Malých Karpát, v bezprostrednej blízkosti Bratislavy. Historické jadro Svätého Jura bolo v roku 1990 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Do katastra mesta spadá aj prírodná rezervácia Šúr.

Časti mesta

Od roku 1944 je súčasťou mesta Svätý Jur pôvodne poddanská obec Neštich (z nem. Neustifft).

Vodné toky

Územím mesta preteká spolu 7 pomenovaných vodných tokov, z ktorých najznámejší je Šúrsky kanál (Blatina). Ostatné toky sú Pezinský potok, Jurský potok, Fofovský potok, Fanglovský potok a Račí potok nazývaný tiež Javorník. V katastri mesta tiež pramení a tečie riečka Vydrica. Na území mesta sa tiež nachádza niekoľko prírodných vodných plôch, z ktorých najvýznamnejšia je prírodná rezervácia Jurské jazero.

Pramene: Prameň v Jozefkovom údolí, Prameň bývalých termálnych kupeľov, Prameň Vydrice a veľa bezmenných prameňov vo vinohradoch.

Povodie Váhu (Malého Dunaja)				Povodie Dunaja
	Malý Dunaj				Vydrica
		Šúrsky kanál (Blatina)
			Pezinský potok
			Jurský potok
			Fofovský potok
			Fanglovský potok
			Javorník (Račí potok)

Prírodné vodné plochy	Umelé vodné plochy
Jurské jazero	Šúrsky rybník
Jazierka v areáli výskumnej stanice NPR Šúr	Jazierko v Jurskom obytnom Parku
	Štrková jama (Štrkovisko) v Šúri
	Bývalé prírodné kúpalisko v Šúri
	Kúpalisko Trenčanka
	Malý rybník (pri ČOV)
	Kúpalisko v Jozefkovom údolí

Národná prírodná rezervácia Šúr

Šúr je jedinečnou prírodnou rezerváciou (od roku 1952) so slatino-jelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi. Južnú časť tvorí chránený Panónsky háj s dubovo – brestovým porastom a teplomilnými druhmi rastlín. Je vyhľadávaným miestom pre botanikov a zoológov. Prastarý Šúr bol osídlený ľudom mladšej doby kamennej na rozhraní 4. a 3. tisícročia pred Kr.

V blízkosti Šúra smerom k mestu sa nachádzajú pramene s alkalickou sírnatou vodou. Chemický rozbor liečivej vody uverejnil v roku 1859 dr. Alexander Bauer. Od začiatku 17. storočia tu boli sírnaté kúpele.

V 2. polovici 20. storočia domov dôchodcov a ústav pre postihnutú mládež. Tento areál bol v reštitúcii po roku 1989 návratený pôvodným majiteľom.

Prírodná rezervácia Jurské jazero

Chránené územie spoločenstva brezových jelšín a horského rašeliniska v Malých Karpatoch.

Názov

Názov mesta Svätý Jur je odvodený od patróna mesta - Svätého Juraja, pričom Jur je archaická podoba mena Juraj. V období rokov 1960 - 1990 bol názov mesta (na pokyn vtedajšej komunistickej vlády) zmenený na Jur pri Bratislave.

Dejiny

Začiatky osídlenia mesta sa odhadujú do doby predhistorickej. Okolo roku 3000 pred naším letopočtom sa usadili na vyvýšenom ostrove v močarine pralesa Šúr ľudia mladšej doby kamennej, ktorí sa už zaoberali poľnohospodárstvom. Z doby veľkomoravskej pochádza vznik mohutného hradiska. Patrilo do systému tzv. Bratislavskej brány spolu s ďalšími strážnymi pevnosťami v Bratislave, Devíne a v Devínskej Novej Vsi. Najstaršia písomná pamiatka týkajúca sa Svätého Jura je z roku 1209, ale nie je to dokument o založení mesta. Podľa nej kráľ Ondrej II. povýšil jestvujúcu osadu na slobodné trhové mesto (forum liberum).

V historických listinách sú zaznamenané nájazdy Tatárov, kolonizácia Nemcami, dobytie Přemyslom Otakarom II. V 16. storočí boli vybudované hradby. V roku 1647 kráľ Ferdinand III. povýšil Jur na slobodné kráľovské mesto. Rozvoj mesta sa odzrkadlil i v architektúre pôvabných, dodnes zachovaných vinohradníckych domov zo 16. – 17. storočia, postavených na starších základoch, so stopami po nemeckých kolonistoch. Mestečko bolo v r. 1663 zničené Turkami a v roku 1704 Rákociho vojskami, viackrát vyhorelo. Po tomto období získalo vidiecky charakter a stavebne sa výrazne nerozvíjalo. Zachovalo si tak svoj historický ráz.

Obyvateľstvo

Vývoj počtu obyvateľov Svätého Jura od roku 2001

Rok	2001	2007	2008	2009	2010	2011	2012	2013	2014	2015	2016	2017	2018
Počet obyvateľov	4614	4930	4964	5115	5221	5369	5459	5602	5672	5694	5754	5789	5921

Národnosť slovenská: 5 192 česká: 15 maďarská: 26 ostatná a nezistená: 136

Pohyb obyvateľstva v roku 2018 narodení: 97 prisťahovaní: 147 odsťahovaní: 137 zomrelí: 50

Priezviská s najčastejším výskytom

V Svätom Jure sú najrozšírenejšie tieto priezviská: Achberger, Barok, Bartovič, Hupka, Kozmon, Križan, Macháček, Pajer, Pucher.

Stavby

Sakrálne stavby

Kostol Svätého Juraja

Jednou z najstarších historických pamiatok mesta je gotický kostol Svätého Juraja . Stavba bez veže bola postavená v poslednej štvrtine 13. storočia. Jeho vyvýšené presbytérium s podzemnou kaplnkou je dôkazom toho, že kostol nadviazal na staršiu románsku sakrálnu stavbu. Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je oltár Svätého Juraja z roku1527. Je najstarším pieskovcovým oltárom v strednej Európe. Zobrazuje život sv. Juraja. Oltár predstavuje prechod gotického slohu k renesančnému. Bol zreštaurovaný v roku 1992.

Kostol Svätého Juraja s drevenou zvonicou

Drevená zvonica pri kostole svätého Juraja

Pochádza zo 17. storočia. Pravdepodobne bola postavená po tureckom vpáde. Nachádza sa v nej okrem iných aj zvon z roku 1400, ktorý v roku 1802 pukol pri požiari a po oprave v roku 1848 sa poškodil znovu. Koluje o ňom povesť, že v čase tureckých vojen ho zakopali a náhodne ho vyryla pasúca sa sviňa.

Piaristický kostol svätej Trojice

Postavili ho v rokoch 1651 – 1654 pôvodne evanjelici. Od roku 1674 patrí katolíkom. Vnútorná výzdoba je baroková z konca 17. a začiatku 18. storočia. V kostole je barokový organ zhotovený moravským majstrom Výmoľom roku 1797 v pôvodnej skrini, jediný na Slovensku. Vstupné portály sú z polovice 17. storočia, barokovo upravené v polovici 18. storočia.

Ostatné pamiatky piaristického kostola

• barokový oltár sv. kríža (1694)
• baroková kaplnka sv. Jána (1734)
• barokový oltár Panny Márie (1773)
• empírová kazateľnica (1820)

Piaristický kláštor

Kostol Svätej Trojice

Pochádza z času po roku 1720. Piaristi prišli do Svätého Jura v roku 1685. Postupne vybudovali kláštor a rozšírili ho o budovu nového gymnázia. Gymnázium pôsobilo ako centrum vzdelanosti až do roku 1919 a odchovalo veľa významných osobností ako Jožo Nižnánsky a i..

Ako učiteľ tu pôsobil známy mykológ, botanik, pedagóg a entomológ a koleopterológ Ján Bolla.

Slnečné hodiny boli na budove piaristického kláštora pôvodne nainštalované mníchmi. V roku 1985 ich zreštauroval akademický maliar Karol Drexler. Sú z glazovanej keramiky. Zachovávajú symboly vinohradníckeho kraja (slnko – životodarná sila, hrozno – plod tvrdej práce vinohradníkov). Hodiny sú rozdelené na dve plochy: jedna plocha má hodinové rozdelenie od 4. hodiny rána do 2. hodiny popoludní. Druhá plocha je „vesmírna“ – človek preniká do vesmíru a spoznáva jeho tajomstvá.

Od 1. januára 2008 je kláštor Piaristov sídlom Rehoľného školského úradu.

Evanjelický kostol

Vznikol prestavbou meštianskeho domu Segnerovcov v roku 1783. Bola tu fara, škola a modlitebňa. V kostole je oltárny obraz „Kristus na kríži“ z van Dyckovej maliarskej školy. Zvonica bola postavená v roku 1968.

Mestské hradby

Pamiatky

Mestské opevnenie

Boli vybudované v rokoch 1603 – 1664 ako ochrana proti Turkom. Sledujú obrys mesta kamenným múrom. Pôvodne mali päť kruhových bášt, deväť bastiónov (vystupujúce výčnelky slúžiace na ostreľovanie útočníkov), dve malé vedľajšie bránky do vinohradov a štyri hlavné brány. Dodnes sú sčasti zachované dve strany hradieb a dve vedľajšie bránky (kultúrna pamiatka).

Pálfiovský kaštieľ

Kaštieľ bol renesančným sídlom Kataríny Pálfiovej a Štefana Ilešháziho z roku 1609. Stavebno-historický výskum však naznačuje, že majitelia dali modernizovať a prestavať oveľa staršiu budovu, pravdepodobne z prvej polovice 13. storočia. Celé 18. a 19. storočie kaštieľ slúžil na hospodárske a nájomné účely. V roku 1907 venoval vtedajší majiteľ kaštieľa Ján Pálfi tento objekt detskej nemocnici Františka Jozefa v Bratislave na rekonvalescenčný pobyt chorých detí spolu s finančnou dotáciou, aby sa mohol na tento účel prestavať a zariadiť. Tomuto účelu slúžil kaštieľ aj po prvej svetovej vojne. Po druhej svetovej vojne sa stal majetkom mesta Svätý Jur.

Po nedávnej rekonštrukcii v ňom súčasnosti sídli producent vín a penzión.

Budova konskej železnice

Budova prvej konskej železnice v Uhorsku

So stavbou sa začalo v roku 1838 a prvý jej úsek Bratislava – Svätý Jur uviedli do prevádzky v roku 1840. Vozy boli ťahané dvoma pármi koní. Vlak premával raz predpoludním a raz popoludní tam a naspäť. Plány železnice vypracoval František Oto Hieronimi. Budova železničnej stanice bola postavená ako majetok súkromnej spoločnosti. Založili ju 17 veľkostatkári, ktorí mali majetky medzi Trnavou a Bratislavou. Od roku 1873 železnica fungovala na parný pohon (kultúrna pamiatka)

Morový stĺp so súsoším svätej Trojice

Pochádza z roku 1831 a je spomienkou na ukončenie hroznej epidémie cholery. Trvala 57 dní a zomrelo počas nej 182 ľudí. Súsošie je z pieskovca. V roku 1990 bolo zreštaurované a bola vyhotovená kópia. Originál je vystavený v mestskom múzeu.

Zrúcanina hradu Biely Kameň

Písomné zmienky o hrade sú veľmi strohé a neisté. Prvá zmienka už môže pochádzať z roku 1217. Spomína sa v Pešťbudínskych novinách, autor však neuvádza prameň z ktorého čerpal. Ak by skutočne išlo o dôveryhodnú zmienku, vzťahovala by sa skôr ešte na hradisko, ktoré malo osídlenie v 12. – 13. storočí. Prvá bezpečná zmienka o hrade je z roku 1271. Je však pravdepodobné že hrad bol postavený skôr, azda v 1. polovici 13. storočia po opustení starobylého hradiska. V r. 1241 vpadli do Uhorska Mongoli, ktorí vyvrátili viaceré hradiská. I keď hradisko vo Svätom Jure nezničili, šľachta si dobre uvedomila že hradiská sú pre nich už zastarané, nekomfortné. Preto dali svätojurskí grófi vystavať na protiľahlom kopci nový kamenný hrad – Biely Kameň. Strohé zmienky o hrade dopĺňa prameň z obdobia delenia rodu na dve vetvy v roku 1412. Hrad bol sídlom svätojurských grófov až do začiatku 16. storočia. Po moháčskej katastrofe získal hrad rod Zápoľských a po nich palatín Štefan Ilešházy. Ale po tureckých vpádoch na začiatku 17. storočia už začal pustnúť. Palatín si za ten čas dal postavať aj so svojou ženou renesančný kaštieľ priamo vo Svätom Juri. Hrad bol neobývaný, začal sa dokonca rozoberať na stavebný materiál. Od vpádu Turkov v roku 1663 je v rozvalinách.

Vstupná brána na hrad Biely Kameň

Hradný areál pozostával z dômyselného opevnenia, ktoré pozostávalo z troch radov priekop na západnej a južnej strane. Celý hrad bol pritom obohnaný pomerne mohutnou hradbou predhradia, pričom dodnes sa z nich zachovali značné časti ako aj mohutná hranolová veža, situovaná na západnej strane fortifikácie. Hrad teda pozostával z opevneného predhradia a centrálnej časti – obytných priestorov. V severnej časti je dodnes rozpoznateľná jedna z pivníc, ktorá sa o inom spomína aj v písomnom prameni k roku 1412, podľa ktorého sa práve nad pivnicou nachádzal palác a kaplnka. Dodnes však visí niekoľko otáznikov nad vnútorným členením hradného areálu.

Do hradu sa vchádzalo zo severovýchodnej časti skrz padací most nad priekopou, priamo do vstupnej brány s vežou. Vstup bol k tomu aj chránený baštou, situovanou v severovýchodnej časti na hradbách horného hradu.

Na hrade však dosiaľ nebol uskutočnený archeologický výskum a preto mnohé podrobnosti o vonkajšom ale aj vnútornom členení hradu ostávajú nezodpovedané.

Veľkomoravské hradisko Neštich

V prvej tretine 20. storočia tu robili povrchový výskum archeológovia (napr. Ján Eisner), ktorí na základe posúdených artefaktov datovali fortifikáciu ako slovanské hradisko.

Na základe týchto skutočností sa pristúpilo v 50. a 60. rokoch 20. storočia na archeologický výskum pod vedením Kraskovskej. Odkryli sa zvyšky po kamennej bráne, vodovode, cisterne a niekoľko objektov s kamennou podmurovkou.

Od roku 2006 bol obnovený archeologický výskum. Je tu pomerne veľká šanca nájdenia sakrálnej stavby.

Bolo významnou vojenským fortifikáciou na území Veľkej Moravy. Hradisko bolo vybudované v 9. – 10. storočí na pravekom osídlení. Jeho funkcia bola prevažne refugiálna, útočisková v prípade nebezpečenstva. Na prelome 9. a 10. storočia slúžilo aj proti maďarským jazdeckým nájazdom. Na hradisku bola stála vojenská posádka, ktorá poskytovala ochranu obyvateľstvu zo širokého okolia. Osídlenie hradiska pokračovalo aj v 13. – 14. storočí, o čom svedčia hlinené vodovodné rúry s cisternou na vodu a vstavaná kamenná brána. Rozloha hradiska je 3 ha a 26 árov, dĺžka valov je 1 693 metrov a ich výška 9 – 11 metrov (kultúrna pamiatka).

Archeologická lokalita je súčasťou chráneného areálu v správe štátnej ochrany prírody Malé Karpaty s rozlohou 19,71 ha bez vytýčeného ochranného pásma.

Kultúra

Dom Petra Jilemnického

Múzeá

V podbrání mestského úradu sa nachádza mestské múzeum. v hornej časti Letohradskej ulice sa nachádza rodinný dom, v ktorom žil a pôsobil spisovateľ Peter Jilemnický. Na záhrade, v tesnej blízkosti domu bola zriadená expozícia - múzeum Petra Jilemnického.

Hudba

Zo Svätého Jura pochádza a pôsobí tam viac undergroundových kapiel Vandali a Čad, ethno-rocková kapela Karpatské Horké, acapella Crystals, Svätojurská dychovka a kostolný zbor.

Kultúrne podujatia

Pri príležitosti osláv svätého Juraja, ktorý je patrónom Svätého Jura, sa každoročne, koncom apríla konajú v meste Svätojurské hody, ktoré sa tešia veľkej obľube.

Mesiac	Podujatie
Január	Deň svätojurských pivníc
Apríl	Svätojurské hody
	Vínna ulička počas Svatojurských hodov
	Svätojurský MTB maratón (horské cyklistické preteky)
Máj	Výstava vín Kráľovský rizling
	Otvorené pivnice na sv. Urbana
Jún	Sen noci svätojurskej (svätojánske ohne pri svätojurskom víne)
Júl	Svätojurský blesk (cyklistická časovka do vrchu)
September	Deň vo vinohradoch
	Hubertove slávnosti pri burčiaku
Október	Jablkové hodovanie
November	Deň otvorených pivníc
December	Vianočné trhy

V rokoch 2000 až 2005 sa v meste konal hudobný festival Svätojurský Rámus, 30. mája 2003 proti účastníkom festivalu brutálne zasiahlo policajné komando (tzv. Peklo vo Svätom Jure).

Šport

V meste pôsobí futbalový a iné športové kluby. V areáli Základnej školy sa nachádza športové ihrisko. V Jozefkovom údolí (Majáles) sa nachádza kúpalisko a ihrisko na plážový volejbal. Lesy obklopujúce mesto a dolinu sú zmapované pre orientačné športy a pravidelne sa tu konajú preteky v orientačnom behu.

Stolný tenis

STO Svätý Jur je stolnotenisový oddiel sídliaci vo Svätom Jure. Oddiel bol založený 17. apríla 1947. Zakladajúci členovia boli Gustáv Matula, Ladislav Korček, Jozef Pučík a Rudolf Vido ml. V súčasnosti (2017) má STO Svätý Jur cez 60 hráčov, z toho 25 registrovaných ligových hráčov, 27 registrovaných detí. Domovom oddielu je telocvičňa pri Základnej škole Svätý Jur na Kollárovej ulici. Oddiel má aktuálne 4 družstvá, ktoré budú v sezóne 2017/2018 hrať 2. ligu, 3. ligu, 5. ligu, a 7. ligu.

Doprava

Mesto má výborné cestné a železničné spojenie. Leží na hlavnom cestnom ťahu (cesta prvej triedy) z Bratislavy do Pezinka a Trnavy. Svätý Jur leží na hlavnom železničnom koridore z Bratislavy do Žiliny a Košíc (stoja tu osobné vlaky).

Školstvo

Jedinou školou v meste je Základná škola na Kollárovej ul. 2 (tel.: 02/4497 1529). Navštevujú ju žiaci 1. až 9. ročníka. Pri základnej škole pôsobí Základná umelecká škola a školský klub detí. V meste sú 3 mestské materské školy a 1 cirkevná - evanjelická materská škola.

Veľký Javorník nad Svätým Jurom

Zaujímavosti

• Športovo-rekreačný areál v Jozefkovom údolí.
• Scheidlinova záhrada – celoročne udržiavaný park a detské ihrisko. Akcie ako divadielka, súťaže, programy rôzneho druhu sa uskutočňujú v letnom období.
• Sakrakopec - lokalita Malých Karpát kde v roku 1966 došlo k najväčšej leteckej tragédii v histórii Česko-Slovenska.
• Biely kríž - lokalita v Malých Karpatoch a obľúbeným miestom na oddych pre turistov a cyklistov.
• Veľký Javorník - vrch Malých Karpát, na ktorom sa nachádza významný rádiolokačný bod pre leteckú dopravu - sekundárny prehľadový radar pracoviska Letové a prevádzkové služby Slovenskej republiky.
• Malý Javorník - vrch Malých Karpát, na ktorom sa nachádza pracovisko družicovej a radarovej meteorológie. Jeho súčasťou je meteorologický radar monitorujúci zrážky a búrkovú činnosť.
• Po úspešnom úteku z koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau sa vo svätojurskom piaristickom kláštore istý čas ukrýval aj Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler, autori unikátnej 32-stranovej výpovedi o živote v koncentračnom tábore, tzv. Vrbova a Wetzlerova správa považovanú za prvú detailnú informáciu o systematickom nac.
• V areáli NPR Šúr sa nachádzal internačný tábor - počas 2. svetovej vojny na zhromažďovanie nežiadúceho židovského obyvateľstva prevažne zo Svätého Jura a širšieho okolia. Väzni z tohto tábora sa preukázateľne podieľali na výstavbe odvodňovacieho kanála Blatina známeho aj ako tzv. Šúrsky kanál. Po 2. svetovej vojne bol tábor využívaný na zhromažďovanie obyvateľstva maďarskej a nemeckej národnosti čakajúcich na odsun z územia Československa.

Osobnosti

Svätojurskí rodáci

• Adam Fitter (* 1679 - † 1741) - jezuita, teológ, filozof a rektor.
• Samuel Armbruster (17. storočie) - právnik a znalec uhorského práva.
• Henrich Jaroslav Clam-Martinic (* 1826 - † 1887) - gróf, významný predlitavský politik 19. storočia.
• Hermann Ármin Vámbéry (* 1832 - † 1913) - cestovateľ, jazykovedec, profesor - orientalista. V rokoch 1844 - 1846 navštevoval svätojurské gymnázium. Ovládal takmer všetky európske jazyky, v Budapešti študoval orientálne jazyky. Ako potulný mních prešiel strednú Áziu, napísal o tom cestopis a prednášal na univerzitách. Vambéry sa stal inšpiráciou pre napísanie románu Dracula od írskeho autora Brama Stokera. Stoker sa od neho dozvedel o dovtedy málo známom valašskom kniežati Vladovi II. zvanom Drakula a inšpiroval sa k napísaniu jedného z najznámejších diel svetovej literatúry. Vámbéry sa asi navyše stal predobrazom jedného z hrdinov románu, profesora Van Helsinga (v románe je priamo spomínaný priateľ Arminius z Budapešti).
• Wilhelm Neurath (* 1840 - † 1901) - politický ekonóm 2. polovice 19. storočia a profesor ekonomiky na viedenskej Univerzite prírodných vied.
• Karol Hanzlíček (* 1850 - † 1932) - novinár, publicista, priekopník robotníckeho hnutia. Narodil sa vo Svätom Jure, bol redaktorom robotníckych novín a časopisov, bojoval za práva robotníkov, spísal svoje spomienky na začiatky robotníckeho hnutia v Bratislave.
• Alexander Zahlbruckner (* 1860 - † 1938) - botanik a lichenológ.
• František Pucher-Čiernovodský (* 1861 - † 1905) - novinár v USA, redaktor časopisu Slovák v Amerike.
• František Kautz (* 1880 - † 1948) - lekár, ľudomil. Narodil sa vo Svätom Jure, ako mestský lekár pôsobil vo Svätom Jure až do svojej smrti, pomáhal najmä deťom a sociálne slabším obyvateľom.
• Alojz Hudek (* 1887 - † 1961) - rímskokatolícky kňaz, salezián a ako misionár pôsobil 53 rokov v Bolívii a v Peru.
• Mária Dúbravcová (* 26. 1. 1894 – † 7. 7. 1976) - učiteľka, spisovateľka, autorka divadelných hier pre deti a mládež známa pod pseudonymom Teta Mária. Od roku 1950 žila na dôchodku v Pálfiovskom kaštieli vo Svätom Jure a tu aj zomrela.
• Fidél Pálffy (* 1895 - † 1946) - maďarský aristokrat, pravicový politik a popredná osobnosť nacizmu a člen Vlády Národnej Jednoty v Maďarsku.
• Rudolf Dočolomanský (* 1899 - † 1954) - otec Michala Dočolomanského; herec, pedagóg, kultúrny pracovník, organizátor ochotníckeho divadla.
• František Grančič (* 1898 - † 1980) - hudobník, dirigent a kapelník Svätojurskej dychovky.
• Štefan Figura (* 1910 - † 2001) - herec, vynálezca, fotograf.
• Ján Kedro (* 1904 - † 1976) - učiteľ, kronikár mesta, okresný metodik matematiky a osvetový pracovník, zakladateľ miestneho zväzu záhradkárov.
• Ľudovít Knappek (* 1906 - † 1983) - univerzitný profesor, právnik, odborník v cirkevnom práve.
• Jozef Janek (* 1912 - † 1999) - redaktor, učiteľ, metodik slovenského jazyka, podieľal sa na tvorbe učebníc a slovníkov.
• František Korček - Rudín (* 1912 - † 1947) - spisovateľ a novinár. Narodil sa vo Svätom Jure, maturoval v Bratislave. Bol spravodajcom niekoľkých slovenských novín. Písal hry pre ochotnícke divadlo.
• Juraj Pavelek (* 1920 - † 1991) - historik, múzejník, prekladateľ, kronikár.
• Jozef Lackovič (* 1921 - † 2009) - insitný výtvarník, lesný inžinier, pedagóg.
• Viktor Kubal (* 1923 - † 1997) - výtvarník, karikaturista, filmový režisér, scenárista, ľudový zabávač, spoluautor satirického časopisu Roháč.
• Gustáv Hupka (* 1925 - † 2012) - básnik, prekladateľ a vydavateľ. Narodil sa vo Svätom Jure. Bol tajomníkom Umeleckej besedy slovenskej, Zväzu slovenských spisovateľov, šéfredaktorom Protifašistického bojovníka, redaktorom týždenníkov Predvoj, Život, tlačovým poradcom ministra kultúry, riaditeľom vydavateľstva Pallas, šéfredaktorom spoločenského mesačníka Nová cesta a majiteľom vydavateľstva Ars Stigmy. Debutoval v roku 1963 básnickou zbierkou Slnko vinohradov. Vydal takmer 20 kníh poézie pre dospelých aj pre deti a viacero kníh prekladov (Buonarotti, Leopardi).
• Ladislav Hupka (* 1936 - † 1992) - scénický výtvarník, herec. Narodil sa vo Svätom Jure, vo svätojurskom ochotníckom divadle pôsobil ako herec, režisér i výtvarník, v televízii za 30 rokov vytvoril niekoľko sto inscenácií a ďalších programov.
• Ľudovít Švenk (* 1937 - † 2001) - novinár, dlhoročný redaktor v časopise Život a po roku 1968 vo vydavateľstve Šport
• Dušan Hergott (* 1959 - † 2006) - spevák, bubeník a zabávač skupiny Senzus.
• František Hergott (* ?) - hudobný skladateľ, napísal desiatky piesní pre známych slovenských spevákov ako Peter Vašek, Dušan Grúň, Peter Lipa a i.
• Štefan Chrappa (* 1979) (pseud. Pišta Vandal) - spisovateľ, básnik a náboženský redaktor Slovenského rozhlasu. Hrá a spieva v kapelách Čad a Vandali.
• Michael von Segner - výberca daní a správca mestskej pokladne v Bratislave.

František Kautz, hrob

Pôsobili tu

• Lucia Bernusová (* 1943) - herečka a scenáristka.
• Anton Juraj Benčič (* 1745 - † 1808) - bernolákovský spisovateľ a prekladateľ, františkán – kazateľ. Študoval na svätojurskom gymnáziu, po skončení teológie bol kňazom na viacerých miestach. Bol zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva, napomáhal rozvoju bernolákovskej slovenčiny a prekladal z cudzích jazykov do slovenčiny.
• Ján Bolla - známy mykológ, botanik, pedagóg a entomológ, hlavne koleopterológ pôsobil ako učiteľ na svätojurskom piaristickom gymnáziu.
• Eva Botťánková - historička estetiky a zakladateľka tejto špecializácie.
• Anton Cepka (* 1936) - sochár a šperkár. Prvý profesionálne školený slovenský šperkár, osobitý predstaviteľ slovenského neokonštruktivizmu v sochárskej tvorbe. Dôležitý predstaviteľ svetového autorského šperku 20. storočia. Začiatkom 90. rokov sa stal zakladateľom šperkárskeho ateliéru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vo Svätom Jure žije a pôsobí od roku 1964.
• Emanuel Jozef Cubínek (* 1913 - † 1965) - kazateľ, náboženský spisovateľ, básnik a prekladateľ. Pôsobil ako vo farár vo Svätom Jure kde bol za dosiaľ nevyjasnených okolností zavraždený. Pochovaný je v blízkosti kostola Svätého Juraja.
• Michal Dočolomanský (* 1942 - † 2008) - herec, spevák, moderátor a imitátor. Detstvo a mladosť prežil vo Svätom Jure kde aj začínal svoju hereckú dráhu v miestnom ochotníckom divadle. Neskôr sa odsťahoval a žil v Bratislave no často sa sem vracal za rodinou a známymi.
• Karol Drexler (* 1923 - † 2001) - akademický maliar. Učil na svätojurskom gymnáziu. V Jure býval a tvoril od roku 1948. Ťažiskom jeho výtvarnej práce boli krajinomaľby a zátišia, venoval sa aj monumentálnej tvorbe, pripravil množstvo výstav.
• Štefan Farkaš (* 1900 - † 1975) - učiteľ, spisovateľ, prekladateľ, propagátor slovensko-maďarských vzťahov. Od roku 1945 učil vo Svätom Jure kde zostal aj na dôchodku. Bol redaktorom spoločenských časopisov a preložil klasické diela slovenskej literatúry do maďarčiny.
• Juraj Fándly (* 1750 - † 1811) - osvietenský spisovateľ, kňaz, včelár. Študentské roky prežil na svätojurskom gymnáziu.
• Arpád Felcán (* 1900 - † 1944) - učiteľ, protifašistický bojovník. V rokoch 1934 – 1938 pôsobil na škole vo Svätom Jure. Staral sa o chudobné deti, rozvoj vzdelanosti a zaslúžil sa o vznik svätojurského Mestského múzea.
• Ján Fiala (* 1914 - † 1964) - učiteľ, protifašistický bojovník. Učil na svätojurskej škole, zúčastnil sa SNP a oslobodzovacích bojov. V roku 1956 založil šachový klub, ktorý funguje dodnes.
• Juraj Fidicinus - pedagóg a náboženský spisovateľ.
• Alexander Gross (* 1839 - † 1894) - učiteľ, organista. Vo Svätom Jure pôsobil ako učiteľ a organista evanjelického zboru v rokoch 1865 – 1894. Spracoval prvé dejiny evanjelického zboru, v ktorých sú aj dejiny Jura.
• František Hečko (* 1905 - † 1960) - spisovateľ, redaktor. V rokoch 1941 – 1946 žil v Svätom Jure, ktorý ho výrazným spôsobom ovplyvnil pri písaní svojich próz Červené víno a Svätá tma.
• Víťazoslav Hečko (* 1919 - † 1972) - spisovateľ, básnik, prekladateľ. Brat Františka Hečka, počas druhej svetovej vojny býval vo Svätom Jure.  V prekladoch sa zameral predovšetkým na literatúru juhoslovanských národov, najmä zo Slovinska.
• Ján Branislav Hergott (* 1817 - † 1873) - národovec, účastník slovenského hurbanovského povstania (1848 - 1849). Od roku 1856 žil vo Svätom Jure, bol zberateľom slovanských starožitností – odovzdal ich matičnému múzeu, zachránil povstaleckú zástavu.
• Štefan Hlavatý (* 1876 - † 1923) - stredoškolský profesor, jazykovedec. Študoval na gymnáziu vo Svätom Jure, bol vysvätený za kňaza, študoval slavistiku a filológiu, je autorom vedeckej štúdie z histórie gramatiky.
• Ferdinand Hložník (* 1921 - † 2006) - maliar, ilustrátor. V rokoch 1948 - 1949  pôsobil ako profesor kreslenia na gymnáziu vo Svätom Jure.
• Jozef Ľudovít Holuby (* 1836 - † 1923) - botanik, etnograf. Od roku 1909 žil v Pezinku, usporadúval botanické exkurzie, chodieval skúmať rastliny do svätojurského chotára, hlavne do rašeliniska Šúr.
• Ján Hrušovský (* 1892 - † 1975) - prozaik, novinár a esejista. Počas druhej svetovej vojny žil vo Svätom Jure, v tomto období pracoval na úrade propagandy vojnového Slovenského štátu.
• Mária Jančová (* 1908 - † 2003) - učiteľka, spisovateľka, redaktorka. Manželka spisovateľa Františka Hečka, venovala sa práci pre deti a mládež. V rokoch 1941 – 1946 bývala vo Svätom Jure.
• Jozef Janek (* 1912 - † 1999) - učiteľ, redaktor. Od roku 1949 do 1973 učil vo Svätom Jure, pôsobil ako metodik slovenského jazyka a podieľal sa na tvorbe učebníc a slovníkov. Napísal viac ako dvetisíc článkov do rozličných novín a časopisov.
• Ružena Jilemnická - spisovateľka a pedagogička, manželka Petra Jilemnického.
• Peter Jilemnický (* 1901 - † 1949) - spisovateľ, učiteľ. V rokoch 1936 - 1939 učil na škole vo Svätom Jure. Patril medzi pokrokových učiteľov. Dodnes tu stojí jeho rodinný dom, kde bolo v roku 1954 zriadené vôbec prvé literárne múzeum na Slovensku.
• Franz Karmasin (* 1901 - † 1970) - predseda nacistickej Deutsche Partei (in der Slowakei) počas 2. svetovej vojny, ktorá sa snažila o nacifikáciu nemeckého obyvateľstva na Slovensku.
• Renáta Kazíková (* 1936 - † 2013) - herečka, televízna hlásateľka a dramaturgička.
• Eugen Klačko (* 1899 - † ????) - učiteľ, v rokoch 1931 – 1935 starosta mesta. Bol pokrokovým učiteľom ( učil vo Svätom Jure v rokoch 1931 – 1938 ) a riaditeľom školy, zavádzal nové metódy do vyučovania, jeho zásluhou je základná škola v terajšej budove.
• Július Kňazovický - lesný hospodár, historik a redaktor.
• Otto Lehmann (* 1901 - † 1979) - básnik, učiteľ. Do Svätého Jura prišiel s rodičmi v roku 1902. Ľudovú školu a gymnázium absolvoval vo Svätom Jure. Vo svojich básňach sa venoval aj Svätému Juru.
• František Karol Meissel (* 1837 - † 1934) - vlastivedný pracovník, lekárnik, maliar. Študoval na piaristickom gymnáziu vo Svätom Jure. V roku 1872 bol spoluzakladateľom Pezinsko-modransko-svätojurskej sporiteľne, 1874 dobrovoľného hasičského zboru v Pezinku a 1905 založil pezinské múzeum.
• Samuel Mikovíni (* 1686 - † 1750) - kartograf, grafik a polyhistor. V roku 1727 si v Svätom Jure zobral za manželku tunajšiu rodáčku, neskôr vyženil dom aj vinohrady.
• Martin Nagy (* 1804 - † 1873) - učiteľ a doktor filozofie a člen Maďarskej Akadémie Vied.
• Ján Natšin (* 1886 - † 1954) - učiteľ, včelár. Učil na svätojurskej škole 1925- 1930, z toho dva roky bol jej riaditeľom. Bol včelárskym odborníkom, propagátorom chovu včiel a veľa na túto tému publikoval.
• Jožo Nižnánsky (* 1903 - † 1976) - spisovateľ, novinár. Od roku 1914 chodil do svätojurského gymnázia. Písal predovšetkým historicko-dobrodružné romány, v ktorých oboznamoval s niektorými kapitolami slovenských dejín.
• Jozef Nosál (* 1927 - † 2010) - učiteľ, dlhoročný riaditeľ svätojurskej školy. Riaditeľom základnej školy sa stal v roku 1958, pôsobil tu až do roku 1990, snažil sa zlepšovať prostredie školy a budoval modernú školu – budova školskej družiny a jedálne, jazyková a počítačová učebňa.
• Juraj Palkovič (* 1763 - † 1835) - bernolákovský spisovateľ, prekladateľ. V rokoch 1776 – 1779 chodil do svätojurského gymnázia. Bol národným buditeľom, zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva, vydavateľom Bernolákového 6-zväzkového Slovára.
• Pavel Pivko (* 1911 - † 1984) - evanjelický kňaz. Do Svätého Jura prišiel v roku 1947. Pôsobil tu až do roku 1980, staral sa o obnovu a zveľadenie zboru, cirkevných budov, vybudovanie zvonice.
• Andreas Reuß (* 15?? - † 1629) - nemeckký evanjelický kazateľ, jeden zo zakladateľov evanjeliickej farnosti v Bratislavskej župe. Až do svojej smrti pôsobil ako farár a dekan vo Svätom Jure.
• Friedrich Carl von Scheidlin (* 1822 - † 1913) - maliar. V roku 1860 sa oženil vo Svätom Jure, jeho manželka tu mala dom a majetok. Odvtedy sa venoval rodine a maľovaniu. Jeho obrazy zachytávajú prírodu, krajinu a venoval sa aj poľovníckym motívom.
• Július Siarsky (* 1917 - † 1973) - učiteľ, prekladateľ, filológ. Prežil detstvo a mladosť vo Svätom Jure. Je autorom slovensko-nemeckého jazykového slovníka s viac ako 60 000 heslami.
• Chatam Sofer (* 1762 - † 1839) - najväčší židovský náboženský učenec 19. storočia. V Bratislave viedol známu rabínsku školu, no počas obliehania Bratislavy napoleonskými vojskami sa uchýlil do Svätého Jura - tu napísal aj svoju jedinú biografickú prácu Pamäte z čias obliehania Bratislavy napoleonskými vojskami. 
• Juraj Šimko – Juhás (* 1897 - † 1969) - hudobný historik, pedagóg, prekladateľ. Študoval teológiu, dosiahol 2 doktoráty a profesúru, vyučoval v rôznych štátoch Európy, ovládal mnoho jazykov, venoval sa ochrane slovenských hudobných zbierok, položil základy hudobného múzea. V rokoch 1959 – 1969 pôsobil ako organista vo Svätom Jure.
• Pavol Tonkovič (* 1907 - † 1980) - učiteľ, dirigent, hudobný skladateľ. V 30. rokoch učil na svätojurskej škole. Zbieral a upravoval ľudové piesne. Bol spoluzakladateľ a prvý umelecký vedúci SĽUK-u.
• Irena Tonkovičová - pedagogička, výtvarníčka.
• Oto Varečka (* 1921 - † 1973) - rozhlasový herec, dramaturg a režisér.
• Ľudo Zúbek (* 1907 - † 1980) - spisovateľ, redaktor, bankový úradník. Počas druhej svetovej vojny býval vo Svätom Jure.  Písal historicko-životopisné prózy pre mládež. Ako kritik prispieval do kultúrnych časopisov.

Pomník obetiam holokaustu

Partnerské mestá

Bělá pod Bezdězem, Česko

Miroslav, Česko

San Giorgio Piacentino, Taliansko

Galéria

Panoráma Svätého Jura z bratislavských humien

• 
  Pohľad na mesto
• 
  Budova piaristického kláštora
• 
  Historická budova prvej konskej železnice v Uhorsku
• 
  Židovská synagóga
• 
  Horné predmestie (pohľad od Nešticha na mesto)
• 
  Kostol Svätého Juraja
• 
  Mestská brána na Pezinskej ulici
• 
  Mikovíniho ulica pri Zdravotnom stredisku (v minulosti označované ako Šance)
• 
  Nemecké domy na Prostrednej ulici
• 
  Námestie
• 
  Mestské opevnenie
• 
  Mestská brána

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok vo Svätom Jure

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Svätý Jur

Externé odkazy

• Oficiálne stránky mesta Svätý Jur (mestský úrad)
• Fotografie mesta