Chránená krajinná oblasť Kysuce: Rozdiel medzi revíziami
d wikilinky |
→Javornícka časť: upresnenie |
||
Riadok 114: | Riadok 114: | ||
== Javornícka časť == |
== Javornícka časť == |
||
Javornícku časť tvorí pás vrchov, kopírujúci slovensko-českú štátnu hranici. Západný okraj tvorí |
Javornícku časť tvorí pás vrchov, kopírujúci slovensko-českú štátnu hranici. Západný okraj tvorí masív [[Makyta (vrch)|Makyty]] na štátnej hranici v [[Javorníky|Javorníkoch]] na území obce [[Lysá pod Makytou]], odkiaľ pokračuje na východ cez [[Lazy pod Makytou]], [[Horná Mariková|Hornú Marikovú]] a [[Papradno]] do Žilinského kraja, kde stále pokračuje na východ cez okrajové časti obcí [[Štiavnik (obec)|Štiavnik]], [[Petrovice (okres Bytča)|Petrovice]] až k [[Veľké Rovné|Veľkému Rovnému]]. Tu sa prudko stáča na sever smerom k doline [[Kysuca|Kysuce]], kde do CHKO patrí časť medzi [[Makov (okres Čadca)|Makovom]] a [[Turzovka|Turzovkou]]. Tu vstupuje do [[Turzovská vrchovina|Turzovskej vrchoviny]] a stále severným smerom zaberá územie [[Korňa|Korne]] a [[Klokočov (okres Čadca)|Klokočova]]. Po vstupe do [[Moravsko-sliezske Beskydy|Moravsko-sliezskych Beskýd]] sa znovu stáča na východ a okrem Klokočova zaberá aj prihraničné oblasti obcí [[Olešná (okres Čadca)|Olešná]], [[Staškov]] a [[Raková (okres Čadca)|Raková]], kde končí masívom [[Veľký Polom|Veľkého Polomu]]. |
||
Na českej strane štátnej hranice v celej dĺžke pokračuje chránené územie ako [[Chránená krajinná oblasť Beskydy]]. |
Na českej strane štátnej hranice v celej dĺžke pokračuje chránené územie ako [[Chránená krajinná oblasť Beskydy]]. |
Verzia z 09:08, 23. december 2019
Chránená krajinná oblasť Kysuce | |
Chránená krajinná oblasť | |
Pohľad z Veľkej Rače
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Regióny | Žilinský, Trenčiansky |
Okresy | Čadca, Žilina, Bytča, Púchov, Pov. Bystrica, Dolný Kubín |
Pohorie | Javorníky, Kysucká vrchovina, Kysucké Beskydy, Moravsko-sliezske Beskydy |
Súradnice | 49°23′38″S 18°31′23″V / 49,394°S 18,523°V |
Najvyšší bod | Veľká Rača |
- výška | 1 236 m n. m. |
Rozloha | 654,62 km² (65 462 ha) |
Bióm | les |
Vznik | 1984 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Chránená krajinná oblasť Kysuce je jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Nachádza sa na severozápade Slovenska v geomorfologických celkoch Javorníky, Turzovská vrchovina, Moravsko-sliezske Beskydy, Kysucké Beskydy a Kysucká vrchovina. Tvoria ju dve samostatné navzájom oddelené časti, západná javornícka a východná beskydská.
Krajinu tvoria vrchy flyšového pásma, tvorené pieskovcami, zlepencami, ílovcami a ílovitými bridlicami. Klimaticky patrí územie do oblasti mierne teplej, veľmi vlhkej až chladnej. Vyše polovicu územia pokrývajú lesy, prevažné smrekové monokultúry, ktoré sú v posledných rokoch výrazne zasiahnuté premnožením lykožrúta smrekového. Nachádza sa tu 25 území zaradených do siete Natura 2000.[1]
Vyhlásená bola v roku 1984 a má rozlohu 65 462 ha. Rozkladá sa na severe Trenčianskeho a Žilinského kraja, na území okresov Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Považská Bystrica, Púchov a Žilina, v regiónoch Horné Považie a Kysuce. Správa CHKO sídli v meste Čadca.
CHKO Kysuce tvorí západnú hranicu výskytu veľkých šeliem (medveď hnedý, vlk dravý, rys ostrovid) na Slovensku.[2]
Javornícka časť
Javornícku časť tvorí pás vrchov, kopírujúci slovensko-českú štátnu hranici. Západný okraj tvorí masív Makyty na štátnej hranici v Javorníkoch na území obce Lysá pod Makytou, odkiaľ pokračuje na východ cez Lazy pod Makytou, Hornú Marikovú a Papradno do Žilinského kraja, kde stále pokračuje na východ cez okrajové časti obcí Štiavnik, Petrovice až k Veľkému Rovnému. Tu sa prudko stáča na sever smerom k doline Kysuce, kde do CHKO patrí časť medzi Makovom a Turzovkou. Tu vstupuje do Turzovskej vrchoviny a stále severným smerom zaberá územie Korne a Klokočova. Po vstupe do Moravsko-sliezskych Beskýd sa znovu stáča na východ a okrem Klokočova zaberá aj prihraničné oblasti obcí Olešná, Staškov a Raková, kde končí masívom Veľkého Polomu.
Na českej strane štátnej hranice v celej dĺžke pokračuje chránené územie ako Chránená krajinná oblasť Beskydy.
Maloplošné chránené územia
- Národná prírodná rezervácia Malý Polom
- Národná prírodná rezervácia Veľký Javorník
- Prírodná rezervácia Čertov
- Prírodná rezervácia Hričovec
- Prírodná rezervácia Klokočovské skálie
- Prírodná rezervácia Polková
- Prírodná rezervácia Veľký Polom
- Prírodná pamiatka Korniansky ropný prameň
Beskydská časť
Beskydská časť sa tiahne zo severozápadu na juhovýchod od doliny potoka Oščadnica v rovnomennej obci oblasťou Kysuckých Beskýd cez Kalinov, Zborov nad Bystricou, Klubinu po Bystrickú dolinu. Tu nadväzuje Kysucká vrchovina a CHKO pokračuje cez Starú a Novú Bystricu do Vychylovky, kde končí na hranici s Oravskými Beskydami a Podbeskydskou vrchovinou. V týchto pohoriach bezprostredne nadväzuje Chránená krajinná oblasť Horná Orava. Severovýchodnú hranicu tvorí slovensko-poľská štátna hranica, kde chránené územie pokračuje ako Żywiecki park krajobrazowy.
V doline Chmúra sa nachádza Múzeum kysuckej dediny.
Maloplošné chránené územia
- Národná prírodná rezervácia Veľká Rača
- Prírodná rezervácia Čierna Lutiša
- Prírodná rezervácia Javorinka
- Prírodná rezervácia Klubinský potok
- Prírodná rezervácia Zajačkova lúka
- Prírodná pamiatka Vychylovské prahy
- Prírodná pamiatka Vychylovské skálie
- Chránený areál Chmúra
Pozri aj
Referencie
- ↑ Opis územia [online]. [Cit. 2019-10-24]. Dostupné online.
- ↑ Správa CHKO Kysuce [online]. Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2019-10-24]. Dostupné online.