Viditeľné svetlo: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: vulgarizmy; slang úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 28: Riadok 28:
== Optika ==
== Optika ==
{{hlavný článok|Optika (odbor)}}
{{hlavný článok|Optika (odbor)}}
Veda zaoberajúca sa štúdiom svetla a jeho interakcií s materiálom sa nazýva ''optika a kokot
Veda zaoberajúca sa štúdiom svetla a jeho interakcií s materiálom sa nazýva ''optika


== Farba a vlnová dĺžka ==
== Farba a vlnová dĺžka ==

Verzia z 01:47, 3. január 2020

Viditeľné svetlo (iné názvy: svetlo, svetelné žiarenie, viditeľné žiarenie, viditeľné elektromagnetické žiarenie, svetelná radiácia; ako časť elektromagnetického spektra aj: viditeľné spektrum, svetelné spektrum, svetelné pásmo; ako vlnenie aj: svetelné vlnenie/vlny, viditeľné vlnenie; pozri aj optické žiarenie) je elektromagnetické žiarenie, ktoré je vďaka svojej vlnovej dĺžke viditeľné ľudským okom, čiže žiarenie s vlnovou dĺžkou od 380 nm (alebo 300/350/400 nm) do 780 (alebo 700/750/760/800) nm. Fyziologický vnem, ktorý spôsobuje viditeľné svetlo v ľudskom oku, sa nazýva videnie.

Základné vlastnosti

Bližšie informácie v hlavnom článku: Elektromagnetické žiarenie

Tak ako elektromagnetické žiarenie vôbec, má aj viditeľné svetlo tak vlastnosti vlnenia, ako aj vlastnosti častice.

Vzťah medzi frekvenciou svetla (elektromag. žiarenia) f a jeho vlnovou dĺžkou λ znie:

pričom c je rýchlosť svetla vo vákuu.

O rýchlosti svetla pozri článok rýchlosť svetla.

Rozsah viditeľného svetla

Rozsah vnímaných vlnových dĺžok je daný predovšetkým tým, že v oblasti viditeľného svetla je maximum elektromagnetického žiarenia zo Slnka dopadajúceho na zemský povrch.

Presné hranice rozsahu viditeľného svetla nemožno presne stanoviť, lebo sa môžu meniť v závislosti od pozorovateľa (človeka). Okrem toho treba poznamenať, že niektoré druhy živočíchov vnímajú rozsah iný - napríklad včely ho majú posunutý smerom ku kratším vlnovým dĺžkam (ultrafialové svetlo), naopak niektoré plazy vnímajú ako viditeľné aj infračervené žiarenie.

Lom svetla

Bližšie informácie v hlavnom článku: Index lomu
Bližšie informácie v hlavnom článku: Snellov zákon

V rôznych prostrediach sa svetlo šíri rôznou rýchlosťou. Keď svetlo prechádza rozhraním medzi takýmito dvomi rôznymi prostrediami, spomaľuje sa (alebo zrýchľuje) a podlieha lomu. Spomalenie v danom prostredí oproti vákuu vyjadruje jeho absolútny index lomu.

Keď svetlo prechádza z vákua/materiálu do iného materiálu/vákua, frekvencia zostáva rovnaká, ale mení sa vlnová dĺžka. Keď lúč nedopadá kolmo na rozhranie, zmení sa aj uhol šírenia. Lom na šošovke sa využíva v okuliaroch, lupách, kontaktných šošovkách, mikroskopoch či refrakčných teleskopoch.

Optika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Optika (odbor)

Veda zaoberajúca sa štúdiom svetla a jeho interakcií s materiálom sa nazýva optika

Farba a vlnová dĺžka

Bližšie informácie v hlavnom článku: Farba (fyzika)

Rôzne vlnové dĺžky mozog interpretuje ako farby, od červenej s najväčšou vlnovou dĺžkou (780 nm), po fialovú s najmenšou vlnovou dĺžkou (380 nm).

Hneď vedľa viditeľného svetla sa nachádza ultrafialové (UV), smerom do kratších vlnových dĺžok, a infračervené žiarenie (IR), smerom do dlhších vlnových dĺžok. Napriek tomu, že ľudia nevidia infračervené žiarenie, môžu ho cítiť receptormi v pokožke ako teplo.

Meranie svetla

Nasledujúcimi veličinami opisujeme svetlo:

Svetlo opisujú aj:

Zdroje svetla

Iné projekty