Antonín Švehla: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Lenka64 (diskusia | príspevky)
d == Referencie == {{Referencie}}
Riadok 43: Riadok 43:


Švehla bol známy ako schopný politik a majster kompromisu. Na rozdiel od väčšiny významných politikov svojej doby nemal akademické vzdelanie, svoje znalosti získal samoštúdiom a vynikal v riešení praktických politických otázok.
Švehla bol známy ako schopný politik a majster kompromisu. Na rozdiel od väčšiny významných politikov svojej doby nemal akademické vzdelanie, svoje znalosti získal samoštúdiom a vynikal v riešení praktických politických otázok.

== Referencie ==
{{Referencie}}


== Literatúra ==
== Literatúra ==

Verzia z 19:53, 8. január 2020

Antonín Švehla
5. a 7. predseda vlády Česko-Slovenska
Antonín Švehla
Biografické údaje
Narodenie15. apríl 1873
Hostivař, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie12. december 1933 (60 rokov)
Praha, Česko-Slovensko
Politická stranaRepublikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (Agrárna strana)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsAntonín Švehla
(multimediálne súbory)

Antonín Švehla, Dr. h. c. (15. apríl 1873, Hostivař – † 12. december 1933, Praha) bol československý politik, predseda troch česko-slovenských vlád, predseda Agrárnej strany a hostivarský statkár.

Životopis

Narodil sa v obci Hostivař v sedliackej rodine. V roku 1900 prevzal po smrti svojho otca rodinné hospodárstvo. Politicky sa začal angažovať v deväťdesiatych rokoch 19. storočia. Od roku 1902 bol podpredsedom Združenia českých poľnohospodárov a v roku 1906 spoluzakladal časopis Venkov (Vidiek). V rokoch 19081913 pôsobil ako poslanec českého krajinského snemu. Od roku 1909 bol v Agrárnej strane predsedom výkonného výboru. Počas 1. svetovej vojny bol jedným z vedúcich predstaviteľov domáceho odboja. Účastnil sa na činnosti Českého zväzu, od roku 1917 bol v popredným predstaviteľom Maffie [1] a od júla 1918 stál na čele Národného výboru.

28. októbra 1918 sa podieľal na vyhlásení samostatného štátu a stal sa tak jedným z piatich mužov 28. októbra. Od roku 1918 bol poslancom Národného zhromaždenia, v rokoch 1918 až 1920 bol ministrom vnútra a podieľal sa výrazne na vzniku a podobe česko-slovenskej ústavy schválenej v roku 1920. V roku 1919 sa stal predsedom Agrárnej strany a snažil sa, aby jej politika bola prijateľná pre veľkostatkárov i pre drobných poľnohospodárov.

Podieľal sa tiež na vytvorení a následnom fungovaní tzv. Päťky, orgánu koordinujúceho činnosť hlavných českých tzv. štátotvorných politických strán. Od roku 1922 bol predsedom celkom troch česko-slovenských vlád a to v období 7. októbra 1922 – 9. decembra 1925 (1. Švehlova vláda), 9. decembra 1925 – 18. marca 1926 (2. Švehlova vláda) a 12. októbra 1926 – 1. februára 1929 (tzv. Pánska koalícia). V roku 1927 odmietol kandidovať na funkciu prezidenta republiky a podporil kandidatúru Tomáša Garrigua Masaryka. V roku 1929 sa z dôvodov svojho zdravotného stavu, s ktorým mal dlhodobé komplikácie, stiahol z aktívneho politického života.

Švehla bol známy ako schopný politik a majster kompromisu. Na rozdiel od väčšiny významných politikov svojej doby nemal akademické vzdelanie, svoje znalosti získal samoštúdiom a vynikal v riešení praktických politických otázok.

Referencie

  1. PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná, CZ) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp. 5 - 16, 17 - 25, 33 - 45, 70 – 96, 100- 140, 159 – 184, 187 - 199

Literatúra

  • Daniel E. Miller: Antonín Švehla - Mistr politických kompromisů ARGO 2001 ISBN 80-7203-366-2
  • Marie Zdeňková, Antonín Švehla a Hostivař, Praha 2003
  • Josef Hanzal, Antonín Švehla, Jinočany 1993
  • Vladimír V. Dostál, Antonín Švehla, Praha 1990
  • Otakar Frankenberger, Antonín Švehla v dějinách Českoslovanské strany agrární 9, Praha 1931
  • Hovory s Antonínem Švehlou (a o něm), Praha 2001
  • K úloze a významu agrárního hnutí v českých a československých dějinách, Praha 2001
  • Na památku Antonína Švehly, Říčany 1990
  • Z protokolů schůzí 9. československé vlády (3. Švehlovy) 12.10.1926 - 1.2.1929, Praha 1995

Iné projekty

Externé odkazy