Vlk dravý: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
d Verzia používateľa 46.34.228.56 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 195.91.48.50
Značka: rollback
ještě rv
Riadok 27: Riadok 27:
Titulok2=Rozšírenie vlka dravého.|
Titulok2=Rozšírenie vlka dravého.|
}}
}}

'''ahoj'''


'''Vlk dravý''' (iné názvy: '''vlk obyčajný''', '''vlk sivý''' alebo len '''vlk'''<ref name="CicavceSK">{{Citácia knihy
'''Vlk dravý''' (iné názvy: '''vlk obyčajný''', '''vlk sivý''' alebo len '''vlk'''<ref name="CicavceSK">{{Citácia knihy

Verzia z 15:32, 18. január 2020

Vlk dravý
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Canis lupus
L., 1758

Rozšírenie vlka dravého.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vlk dravý (iné názvy: vlk obyčajný, vlk sivý alebo len vlk[2]; lat. Canis lupus) je druh cicavca z čeľade psovitých (Canidae). Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov vlk dravý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná.[1]

Svorky

Vo vlčej svorke je istá hierarchia - od alfy po omegu. Alfa pár má mláďatá a vedie svorku, žerie prvý a ostatní jedinci sú mu podriadení. Ďalej nasledujú ostatní dospelí jedinci a mláďatá. Na svorke vlkov je dosť zaujímavé, že vlci svoje mláďatá musia vyhodiť zo svorky. Mláďatá potom musia vytvoriť novú. Keď vlci lovia, vždy počkajú kým sa obeť unaví, až potom zaútočia.

Predstava prísnej lineárnej hierarchie vychádza z výskumov z chovov než z pozorovaní vo voľnej prírode. Svorka je založená na rodinných vzťahoch, jadro tvorí rodičovský pár (alebo aj samec s dvoma samicami), mláďatá zostávajú vo svorke 10 až 54 mesiacov, väčšinou ju však opúšťajú vo veku 3 rokov. Svorka môže prijať aj cudzieho mladého vlka (nie staršie vĺča než 3 roky) z inej svorky na niekoľko rokov alebo mesiacov.[3][4][5][6]

Postavenia vo svorke

Najvyššie vo svorke stojí takzvaný Alfa pár ktorí tvorí samec a samica, zvyčajne tvorcovia celej svorky. Pod nimi sa nachádza Beta pár. Ostatní sú neutrálny členovia svorky a posledný je Omega. Vĺčatá tvoria "vlastnú malú svorku", a tak sa učia sociálnym návykom a chápaniu fungovania svorky.

Poddruhy

Rozlišuje sa asi 39 poddruhov vlka dravého, nie všetky sú však žijúce. Najbežnejší poddruh sa nazýva vlk dravý euráziský (Canis lupus lupus). Vlk sa považuje za priameho predka psa domáceho (Canis lupus familiaris), resp. predka, ktorý sa na genetickom základe psa podieľal najvýznamnejším dielom.

Výskyt

V minulosti vlky obývali veľké oblasti Severnej Ameriky, Európy, Ázie či Blízkeho Východu. Rozširovaním ľudského osídlenia z mnohých území postupne vymizli. Hlavnými príčinami ich odstrelu boli škody, ktoré spôsobovali pastierom zabíjaním dobytka, strach obyvateľstva, že vlk je pre človeka nebezpečný, ale aj zárobok a úžitok zo surovín z vlka. Pôvodný biotop vlka bol v každom krajinnom type. V dnešnej dobe žijú vlky v rozsiahlych častiach Ruska, Európy a Kanady. Celkovo vlk nie je považovaný za ohrozený druh, aj keď niektoré lokálne populácie sú na pokraji vyhynutia. V posledných rokoch je trendom opätovná introdukcia vlkov do oblastí, kde už dlho nežijú (napríklad do Yellowstonského národného parku v USA).

Anatómia a vzhľad

Veľkosť

Veľkosť vlka závisí od druhu, množstva potravy a zemepisnej šírky. V južnejších zemepisných šírkach bývajú vlky spravidla menšie ako na severe. Najväčšie vlky žijú na Sibíri a v Kanade, kde dosahujú hmotnosť okolo 80 kg (počet týchto jedincov je však aj v týchto oblastiach nízky). Samice vážia asi o 30% menej ako samce. Priemerná váha sa podľa druhu pohybuje od 30 do 80 kg. Výška v ramene je 70 až 95 cm. Tým sa stávajú najväčšou psovitou šelmou. Ich veľkosť ešte znásobuje srsť, ktorá je v zime dlhá až 6 cm. Hriva je 15 cm široká a srsť na nej dosahuje dĺžku od 10 cm do 13 cm. Chlpy na nej vyrastajú zo svalu, ktorý ich umožňuje podvihnúť, čím vytvára dojem ešte väčšej veľkosti. Vzdialenosť od nosa po koniec chvosta sa pohybuje od 180 až 270 cm, pričom chvost dosahuje dĺžku až 50 cm. Veľkosť dospelého jedinca nadobudnú vlky za 1 rok od narodenia.

Stavba tela

V porovnaní so psom rovnakej veľkosti má vlk užšiu hruď, nohy sú v pomere k telu dlhšie a stopy ľavých a pravých nôh sú bližšie k sebe.

Končatiny

Predné nohy majú väčšiu veľkosť ako zadné, pričom na predných je piaty prst uložený cca 5 cm nad labkou. Naježená srsť a špeciálna cirkulácia ich chráni pred zamrznutím. Pachové žľazy medzi prstami umožňujú vlkom lepšiu orientáciu a zároveň nimi aj informujú ostatných o svojom pohybe. Na rozdiel od človeka, vlk chodí iba po prstoch a nie po celom chodidle. Oblasť dotyku predných labiek so zemou je veľká, vďaka čomu môžu ľahšie prenášať váhu a pohybovať sa po snehu.

Chrup

Čeľuste sa vyznačujú veľkou silou okolo 100 kg/cm², čím dokážu drviť kosti – pre porovnanie, nemecký ovčiak vyvinie len polovicu tejto sily. Chrup sa skladá zo 42 zubov: 20 v hornej a 22 v dolnej časti. Tesáky môžu dorastať až do dĺžky 6,5 cm, sú mierne zahnuté, široké a ostré.

Sfarbenie

Farba vlka sa líši: môže byť sivá, biela, čierna, červená, hnedá atď. Jednotlivé farby sa medzi jedincami miešajú, vo svorke nie sú všetky vlky rovnako sfarbené. Väčšina vlkov takisto nie je jednofarebná. Sfarbenie tiež súvisí s prostredím, kde žijú Vlk etiópsky-oranžový, Vlk arktický-biely. Pri narodení majú mláďatá spravidla tmavšiu srsť a modré oči, ktoré sa približne po 10 týždňoch zmenia na zlatožlté.

Zmysly

Najdôležitejšími zmyslami vlka sú čuch, sluch a zrak.

Čuch

Tento zmysel hrá v živote vlkov veľmi dôležitú úlohu, pretože ním hľadajú korisť, čuchovými stopami si značia svoje územie a takisto sa ním aj navigujú. Oblasť nosa, ktorá zachytáva pachy, je u vlka až 14-krát väčšia ako u človeka a obsahuje 200 miliónov čuchových receptorov, zatiaľ čo ľudská má 5 miliónov. Vnímaniu pachu napomáha vlhký nos, ktorý rozpúšťa molekuly vzduchu a vnáša ich ku zmyslovým bunkám. V dobrých podmienkach vlky zavetria pach aj na 3 kilometre.

Sluch

Vlk počuje až do frekvencie 80 kHz a vie zamerať jeden konkrétny zvuk, pričom hluk utíši – umožňuje to sedemnásť svalov, ktoré hýbu ušnicou podľa potreby. Na otvorenom priestranstve počujú vlky do diaľky okolo 8 kilometrov.

Zrak

Zrak je veľmi ostrý a vyvinutý hlavne na vnímanie pohybu, na rozdiel od ľudského oka, ktoré je prispôsobené na vnímanie informácií. Preto vlk zvyčajne nehybné objekty prehliadne, ale aj nepatrný pohyb na väčšiu vzdialenosť zaznamená. Vlk vidí v tme lepšie ako človek vďaka inému farebnému spektru videnia. Zorný uhol vlka je 180º, jeho korisť má väčšinou zorný uhol okolo 300º, čo spôsobuje, že vlk je oproti svojej potencionálnej koristi v nevýhode.

Hmat

Oproti človeku je hmat vlka slabo vyvinutý.

Ostatné

Podobne ako psy sú vlky citlivé na vibrácie, čím vedia rozpoznať napríklad blížiace sa zemetrasenie.

Strach

Dávne povesti o tom, ako vlčie svorky napádali a vyzabíjali celé dediny, alebo rozprávky ako Červená čiapočka alebo Zlý vlk a tri prasiatka vštepujú každému dieťaťu pocit, že vlk je krvilačný a voči človeku agresívny.

Vlk je v skutočnosti veľmi plachý a človeka sa bojí. V súčasnosti je trendom propagácia jeho významu v prírodnom potravinovom reťazci. Na Slovensku s prítomnosťou vlka v naších lesoch súhlasí 57,6 % obyvaťeľstva[7]. V USA so znovuprivedením vlka do Yellowstonského parku súhlasilo 73 % opýtaných respondentov.

Obavy pastierov o dobytok sú pochopiteľné, ale z veľkej miery je zapríčinený nízkou úrovňou ochrany stád. Jedným z účinných spôsobov ochrany stád je používanie pastierskych strážnych psov na ich ochranu. Výskumy prípadov napadnutia stád potvrdili, že 80,6 % slovenských salašov mali v roku 2001 pastierskych strážnych psov uviazaných, čím bola znemožnená aktívna ochrana čried hospodárskych zvierat [7]. V roku 2002 bolo len 28 zo 152 (18,4 %) čried zabezpečených nainštalovaním ochranných elektrických oplôtok. Aj napriek nižším bezpečnostným opatreniam zabili vlky na Slovensku v rokoch 2001 – 2003 iba 0,5 – 0,7 % oviec z celkového chovu oviec v oblasti výskytu týchto šeliem [7]. To predstavovalo škodu vo výške medzi 3 – 4 miliónmi slovenských korún [7]. Vhodným riešením krytia možných vzniknutých škôd na hospodárskych zvieratách je uzavretie príslušných poistných zmlúv.

Referencie

  1. ↑ a b IUCN Red list 2019.2. Prístup 9. decembra 2019.
  2. ↑ KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Pavel Hell, Jozef Bučko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Vlk - Canis lupus, s. 425 - 416.
  3. ↑ MECH, L. David; BOITANI, Luigi. Wolves (Behavior, Ecology, and Conservation). [s.l.] : University of Chicago Press, 2007. 482 s. ISBN 978-0-226-51697-4.
  4. ↑ L. David Mech. Alpha status, dominance, and division of labor in wolf packs. [online]. Canadian Journal of Zoology. 77, s. 1196–1203, wolf.org, 1999, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online. (En)
  5. ↑ L. David Mech. Whatever happened to the term Alpha wolf? [online]. www.wolf.org, 2009-03-30, [cit. 2018-11-20]. Dostupné online. (En)
  6. ↑ BLOCH, Günther; RADINGER, Elli H.. Wölfisch für Hundehalter (von Alpha, Dominanz und anderen populären Irrtümern). [s.l.] : Franckh-Kosmos, 2010. 191 s. ISBN 978-3-440-12264-8.
  7. ↑ a b c d WECHSELBERGER, M.; RIGG, S.; BEŤKOVÁ, R.. An investigation of public opinion about the three species of large carnivore in Slovakia: brown bear (Ursus arctos), wolf (Canis lupus) and lynx (Lynx lynx) [online]. Liptovský Hrádok: Slovak Wildlife Society, 2005. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o vlk
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vlk dravý
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vlk dravý

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vlk_dravý&oldid=6969065“