Kanši: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wl
Ufff no nájsť k tejto veci zdroje v SK/CZ nie je veľmi jednoduché. Snáď takto to stačí, aby sme to nemuseli mazať
Riadok 1: Riadok 1:
{{Na zmazanie}}
{{Na zmazanie}}
'''Kanši''' je [[Japončina|japonský]] termín pre čínsku [[poézia|poéziu]] ako aj pre poéziu napísanú v [[Čínština|čínštine]] japonskými básnikmi. Slovo doslova znamená “Hanská poézia”. Kanshi bola v Japonsku najpopulárnejšia forma poézie medzi japonskými aristokratmi počas skorého [[Hejanské obdobie|Hejanského obdobia]] a prekvitá dodnes.
'''Kanši''' je [[Japončina|japonský]] termín pre čínsku [[poézia|poéziu]] ako aj pre poéziu napísanú v [[Čínština|čínštine]] japonskými básnikmi. Slovo doslova znamená “Čínska poézia”. <ref>{{Citácia knihy|titul=Slovník japonské literatury 1. vyd. |dátum vydania=2008|strana=335|jazyk=cs-CZ|priezvisko= WINKELHÖFEROVÁ|meno= Vlasta|vydavateľ=Libri|ISBN=978-807-2773-732}}</ref> Táto napodobnenina klasickej čínštiny písanej japonskými autormi však mala svoje zvláštnosti, pretože bola prispôsobená po gramatickej
stránke potrebám japončiny. <ref>{{Citácia knihy|titul=Kandži hjakuwa (orig. 漢字百話, Sto príbehov čínskych znakov). 9. vydanie. |dátum vydania=2000|strana=200|jazyk=japonsky|priezvisko= ŠIRAKAWA|meno= Šizuka|vydavateľ=Čúó kóron šinša Tokio|ISBN=4121005007}}</ref>



== Forma ==
== Forma ==
Kanši má niekoľko foriem, najznámejšie využívali 5 alebo 7 slabík v 4 alebo 8 riadkoch. Japonskí básnici kanši boli naučení používať prísne pravidlá ''[[lüši]]'' (律詩) a ''[[džuedžu]]'' (絕句), dvoch básnických foriem, ktoré boli v Číne najpopulárnejšie počas dynastie Tang.
Kanši má historicky niekoľko foriem, najznámejšie využívali 5 alebo 7 slabík v 4 alebo 8 mórách. <ref>{{Citácia knihy|titul=Japonská literatura 712-1868 1. vyd. |dátum vydania=2005|strana=300|jazyk=česky|priezvisko= ŠVARCOVÁ|meno= Zdeňka|vydavateľ=Karolinum|ISBN=80-246-0998-3}}</ref>


== História ==
Najstaršia známa zbierka kanši je ''[[Kaifūsō]]'', zostavená v roku 751. ''Kaifūsō'' je taktiež jedna z najstarších diel Japonskej literatúry, a podľa Judith Rabinovitch a Timothyho Bradstocka je to kolekcia príležitostnej poézie napísanej v rokoch 672-751. Autorom zbierky  ''Kaifūsō'' mohol byť ''[[Omi no Mifune]]'', ''[[Isonokami no Yakatsugu]]'' alebo ''[[princ Širakabe]]'' spolu s ''Fudživarom no Satsuom''.


Počas 9. storočia boli vytvorené tri cisárske zbierky poézie Kanši: ''[[Rijōunšū]]'' z roku 824, ''[[Bunka Šūreišū]]'' z roku 818 a ''[[Keikokušū]]'' z roku 827. Až do roku 905, kedy bola vydaná zbierka [[Kokin Wakašú]], malo kanši vyššiu popularitu ako domáca forma ''[[waka]]''. Dokonca aj pred rannou Hejanskou dobou slovo “ši” (詩), ktoré znamená poézia, automaticky znamenalo poézia kanši.


== História ==
[[Ši Jing]], známy čínsky básnik Šiestich dynastií, [[Baj Juji]] a iní výrazne ovplyvnili japonských básnikov poézie kanši tej doby. Najznámejší kanši básnici Hejanskej doby boli, okrem iných, [[Kúkai]], ktorý sa naučil rozprávať plynulo čínsky počas svjocih štúdií v Číne, Sugawara no Mičizane, ktorý síce neštudoval v Číne, no napriek tomu rozumel čínštine veľmi dobre a Šimada no Tadaomi. Cisár Sada, ktorý nariadil zostavenie 3 zbierok Kanši (prvé 3 cisárske zbierky), tiež patril medzi známych básnikov Kanši. Známe sú aj súkromné zbierky čínskej poézie. Jedna z takýchto zbierok, ''[[Wakan rōeišū]]'', zahŕňa oboje kanši aj waku,.
Najstaršia známa zbierka kanši je ''[[Kaifūsō]]'', zostavená v roku 751. pričom sa jedná o najstaršiu japonskú zbierku poézie napísanú po čínsky. Samotné zbierka obsahuje 120 básní pričom niektoré z nich pochádzajú z prvej polovice 7. stor. z obdobia úmrtia princa Šótokua. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul= Kaifúsó|URL= https://beliana.sav.sk/heslo/kaifuso|dátum citácie=2020-01-20|jazyk=sk-SK|priezvisko=|meno=|vydavateľ= Encyclopaedia Beliana|ISBN=978-80-89524-30-3}}</ref>


Vznik Kanši nie je obmedzený len pre stredoveké Japonsko. Počas [[obdobie Edo|doby Edo]] a rannej [[obdobie Mejdži|doby Mejdži]] skladalo mnoho bunjinov (文人), takzvaných „mužov listov“, ktorí boli učení vo filozofii [[konfucianizmus|neo-konfucianizmu,]] kanši. Napriek ohromeniu japoncov európskou literatúrou začiatkom 20. storočia, mnoho z „nových literárnych gigantov“ tej doby (ako napríklad [[Natsume Sóseki]]) skladalo kanši. Počas druhej svetovej vojny bolo študovanie a skladanie kanši povzbudzované, pretože bolo považované za zlepšujúce „bojového ducha“.


== Referencie ==
Po roku 1945, štúdium kanši postupne upadalo ako sa školský system menil americkou okupáciou. Dnes je veľmi málo ľudí, ktorí zachovávajú tradíciu písania kanši a stáva sa to čím ďalej tým zriedkavejšie.
{{Referencie}}


== Zdroj ==
{{Preklad|en|Kanshi (poetry)|791330715}}


[[Kategória:Básnické formy]]
[[Kategória:Básnické formy]]

Verzia z 10:39, 20. január 2020

Kanši je japonský termín pre čínsku poéziu ako aj pre poéziu napísanú v čínštine japonskými básnikmi. Slovo doslova znamená “Čínska poézia”. [1] Táto napodobnenina klasickej čínštiny písanej japonskými autormi však mala svoje zvláštnosti, pretože bola prispôsobená po gramatickej stránke potrebám japončiny. [2]


Forma

Kanši má historicky niekoľko foriem, najznámejšie využívali 5 alebo 7 slabík v 4 alebo 8 mórách. [3]


História

Najstaršia známa zbierka kanši je Kaifūsō, zostavená v roku 751. pričom sa jedná o najstaršiu japonskú zbierku poézie napísanú po čínsky. Samotné zbierka obsahuje 120 básní pričom niektoré z nich pochádzajú z prvej polovice 7. stor. z obdobia úmrtia princa Šótokua. [4]


Referencie

  1. WINKELHÖFEROVÁ, Vlasta. Slovník japonské literatury 1. vyd.. [s.l.] : Libri. (po česky)
  2. ŠIRAKAWA, Šizuka. Kandži hjakuwa (orig. 漢字百話, Sto príbehov čínskych znakov). 9. vydanie.. [s.l.] : Čúó kóron šinša Tokio. (japonsky)
  3. ŠVARCOVÁ, Zdeňka. Japonská literatura 712-1868 1. vyd.. [s.l.] : Karolinum. (česky)
  4. Kaifúsó. Encyclopaedia Beliana.