Váh: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
doplnenie
Jozef (diskusia | príspevky)
417 editací
→‎Priebeh toku: Názvy sa píšu veľkým písmenom - Vodné dielo Žilina. Opravte si v texte aj ďalšie názvy.
Riadok 77: Riadok 77:
Od sútoku zdrojníc pri [[Kráľova Lehota|Kráľovej Lehote]] tečie Váh takmer {{km|150|m}} západným smerom. Krátko po svojom vzniku priberá ľavostranný prítok [[Boca]] a pravostranný prítok [[Hybica]], pričom sa rozširuje aj úzke údolie, prechádzajúce v rozsiahlu [[Liptovská kotlina|Liptovskú kotlinu]]. V [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]] priberá pravostranne [[Belá (rieka)|Belú]], podteká [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicu D1]] a za [[Liptovský Mikuláš|Liptovským Mikulášom]] sa tok upokojuje v rozsiahlom priehradnom jazere [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovskej Mary]]. Činnosť vodnej elektrárne optimalizuje [[Vodná nádrž Bešeňová|vyrovnávacia nádrž Bešeňová]] a rieka putuje k [[Ružomberok|Ružomberku]], kde zľava priberá [[Revúca (prítok Váhu)|Revúcu]] a úzkym údolím opúšťa [[Liptov (región)|Liptov]]. Pri [[Kraľovany|Kraľovanoch]] priberá svoj najväčší prítok, pravostrannú mohutnú [[Orava (rieka)|Oravu]] a následne vteká do [[Krpeľany (vodná nádrž)|vodnej nádrže Krpeľany]] a regiónu [[Turiec (región)|Turiec]]. Tu sa Váh prvýkrát rozdeľuje na dva toky – staré koryto, ktoré tečie južnejšou trasou cez [[Sučany]] a [[Vrútky]] a Krpeliansky vodný kanál, ktorý severným okrajom [[Turany|Turian]] privádza vodu k vodným dielam [[Vodné dielo Sučany|Sučany]] a [[Vodné dielo Lipovec|Lipovec]]. Pred sútokom oboch ramien pri [[Dubná Skala|Dubnej Skale]] sa vo Vrútkach do starého koryta vlieva zľava [[Turiec (prítok Váhu)|Turiec]] a rieka pokračuje [[Strečniansky priesmyk|Strečnianskou úžinou]] do [[Považie|regiónu Považie]].
Od sútoku zdrojníc pri [[Kráľova Lehota|Kráľovej Lehote]] tečie Váh takmer {{km|150|m}} západným smerom. Krátko po svojom vzniku priberá ľavostranný prítok [[Boca]] a pravostranný prítok [[Hybica]], pričom sa rozširuje aj úzke údolie, prechádzajúce v rozsiahlu [[Liptovská kotlina|Liptovskú kotlinu]]. V [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]] priberá pravostranne [[Belá (rieka)|Belú]], podteká [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicu D1]] a za [[Liptovský Mikuláš|Liptovským Mikulášom]] sa tok upokojuje v rozsiahlom priehradnom jazere [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovskej Mary]]. Činnosť vodnej elektrárne optimalizuje [[Vodná nádrž Bešeňová|vyrovnávacia nádrž Bešeňová]] a rieka putuje k [[Ružomberok|Ružomberku]], kde zľava priberá [[Revúca (prítok Váhu)|Revúcu]] a úzkym údolím opúšťa [[Liptov (región)|Liptov]]. Pri [[Kraľovany|Kraľovanoch]] priberá svoj najväčší prítok, pravostrannú mohutnú [[Orava (rieka)|Oravu]] a následne vteká do [[Krpeľany (vodná nádrž)|vodnej nádrže Krpeľany]] a regiónu [[Turiec (región)|Turiec]]. Tu sa Váh prvýkrát rozdeľuje na dva toky – staré koryto, ktoré tečie južnejšou trasou cez [[Sučany]] a [[Vrútky]] a Krpeliansky vodný kanál, ktorý severným okrajom [[Turany|Turian]] privádza vodu k vodným dielam [[Vodné dielo Sučany|Sučany]] a [[Vodné dielo Lipovec|Lipovec]]. Pred sútokom oboch ramien pri [[Dubná Skala|Dubnej Skale]] sa vo Vrútkach do starého koryta vlieva zľava [[Turiec (prítok Váhu)|Turiec]] a rieka pokračuje [[Strečniansky priesmyk|Strečnianskou úžinou]] do [[Považie|regiónu Považie]].


Pri [[Strečno (obec)|Strečne]] sa vodný tok opäť upokojuje v priehradnom jazere [[Vodné dielo Žilina|vodného diela Žilina]] a pokračuje severným okrajom [[Žilina|Žiliny]], kde priberá pravostrannú [[Kysuca|Kysucu]] a následne ľavostrannú [[Rajčanka|Rajčanku]]. Nasleduje [[vodná nádrž Hričov]] a opätovné rozdelenie vôd do dvoch korýt, ktoré sa práve v týchto miestach stáčajú na juhozápad. Južnejšie vedie staré koryto, ktoré východným okrajom [[Bytča|Bytče]] pokračuje do [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]], severnejší [[Hričovský kanál]] privádza vodu k [[Vodné dielo Mikšová|vodnému dielu Mikšová]] a [[Vodné dielo Považská Bystrica|Považská Bystrica]]. Obe ramená sa spájajú v priehradnom jazere [[Vodná nádrž Nosice|Nosickej priehrady]], pod ktorou nasleduje [[Púchov]] a vodné dielo Dolné Kočkovce, opäť rozdeľujúce vody Váhu do dvoch korýt. Tu sa podstatne mení ráz krajiny a rieka tu vystupuje zo zovretia v úžinách, aby tiekla pokojným tokom rozširujúceho sa [[Považské podolie|Považského podolia]]. Pôvodné koryto tečie západnejšou trasou a zväčša s malým množstvom vody pokračuje okrajom [[Nemšová|Nemšovej]], kde sprava priberá [[Vlára|Vláru]], až do [[Trenčín]]a. Nosický a neskôr Kočkovský kanál privádzajú vodu k [[Hydrocentrála a vodné dielo Dolné Kočkovce – Ladce – Tunežice|vodnému dielu Dolné Kočkovce – Ladce – Tunežice]], [[Vodné dielo Ilava|Ilava]], [[Vodné dielo Dubnica|Dubnica]] a [[Vodné dielo Trenčín|Trenčín]]. Po krátkom spoločnom úseku veľkú časť vody už na okraji [[Trenčín]]a opäť odvádza umelý kanál (Biskupický), ktorým putuje k vodným dielam Chocholná, [[Vodné dielo Nové Mesto nad Váhom|Nové Mesto n/V.]], [[Vodné dielo Horná Streda|Horná Streda]] a [[Sĺňava]]. Staré koryto tečie východnejšou trasou popri [[Beckov (obec)|Beckove]], [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] až do [[Piešťany|Piešťan]], kde sa už naplno prejavuje ráz [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]].
Pri [[Strečno (obec)|Strečne]] sa vodný tok opäť upokojuje v priehradnom jazere [[Vodné dielo Žilina|Vodného diela Žilina]] a pokračuje severným okrajom [[Žilina|Žiliny]], kde priberá pravostrannú [[Kysuca|Kysucu]] a následne ľavostrannú [[Rajčanka|Rajčanku]]. Nasleduje [[vodná nádrž Hričov]] a opätovné rozdelenie vôd do dvoch korýt, ktoré sa práve v týchto miestach stáčajú na juhozápad. Južnejšie vedie staré koryto, ktoré východným okrajom [[Bytča|Bytče]] pokračuje do [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]], severnejší [[Hričovský kanál]] privádza vodu k [[Vodné dielo Mikšová|vodnému dielu Mikšová]] a [[Vodné dielo Považská Bystrica|Považská Bystrica]]. Obe ramená sa spájajú v priehradnom jazere [[Vodná nádrž Nosice|Nosickej priehrady]], pod ktorou nasleduje [[Púchov]] a vodné dielo Dolné Kočkovce, opäť rozdeľujúce vody Váhu do dvoch korýt. Tu sa podstatne mení ráz krajiny a rieka tu vystupuje zo zovretia v úžinách, aby tiekla pokojným tokom rozširujúceho sa [[Považské podolie|Považského podolia]]. Pôvodné koryto tečie západnejšou trasou a zväčša s malým množstvom vody pokračuje okrajom [[Nemšová|Nemšovej]], kde sprava priberá [[Vlára|Vláru]], až do [[Trenčín]]a. Nosický a neskôr Kočkovský kanál privádzajú vodu k [[Hydrocentrála a vodné dielo Dolné Kočkovce – Ladce – Tunežice|vodnému dielu Dolné Kočkovce – Ladce – Tunežice]], [[Vodné dielo Ilava|Ilava]], [[Vodné dielo Dubnica|Dubnica]] a [[Vodné dielo Trenčín|Trenčín]]. Po krátkom spoločnom úseku veľkú časť vody už na okraji [[Trenčín]]a opäť odvádza umelý kanál (Biskupický), ktorým putuje k vodným dielam Chocholná, [[Vodné dielo Nové Mesto nad Váhom|Nové Mesto n/V.]], [[Vodné dielo Horná Streda|Horná Streda]] a [[Sĺňava]]. Staré koryto tečie východnejšou trasou popri [[Beckov (obec)|Beckove]], [[Nové Mesto nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] až do [[Piešťany|Piešťan]], kde sa už naplno prejavuje ráz [[Podunajská nížina|Podunajskej nížiny]].


Pod vodným dielom [[Sĺňava]] sa časť vôd opäť prepúšťa starým korytom a hlavný prúd smeruje Drahovským kanálom k [[Vodné dielo Drahovce-Madunice|vodnému dielu Drahovce-Madunice]]. Posledný z vážskych derivačných kanálov končí pred [[Hlohovec|Hlohovcom]], odkiaľ pokračuje rieka už len jediným korytom. V dolnej časti povodia má rieka mnohé mŕtve ramená a okolie je lemované ostrovčekmi [[Lužný les|lužného lesa]]. Priberá pravostranný prítok [[Horný Dudváh]], preteká [[Sereď]]ou a napája [[vodné dielo Kráľová]]. Na poslednom úseku dolného toku prechádza [[Šaľa|Šaľou]], [[Vodné dielo Selice|vodným dielom Selice]] a pred [[Kolárovo]]m priberá dva významné prítoky – zľava [[Nitra (rieka)|Nitru]] a sprava [[Malý Dunaj]]. Posledným vodným tokom, ktorý napája Váh pred jeho zánikom, je [[Stará Nitra]], pôvodné koryto tejto rieky s výrazným nížinným charakterom. Rieka tu z východnej strany pokojným tokom obteká mesto [[Komárno]] a zaniká ústím do [[Dunaj]]a v nadmorskej výške {{mnm|106.5}}.
Pod vodným dielom [[Sĺňava]] sa časť vôd opäť prepúšťa starým korytom a hlavný prúd smeruje Drahovským kanálom k [[Vodné dielo Drahovce-Madunice|vodnému dielu Drahovce-Madunice]]. Posledný z vážskych derivačných kanálov končí pred [[Hlohovec|Hlohovcom]], odkiaľ pokračuje rieka už len jediným korytom. V dolnej časti povodia má rieka mnohé mŕtve ramená a okolie je lemované ostrovčekmi [[Lužný les|lužného lesa]]. Priberá pravostranný prítok [[Horný Dudváh]], preteká [[Sereď]]ou a napája [[vodné dielo Kráľová]]. Na poslednom úseku dolného toku prechádza [[Šaľa|Šaľou]], [[Vodné dielo Selice|vodným dielom Selice]] a pred [[Kolárovo]]m priberá dva významné prítoky – zľava [[Nitra (rieka)|Nitru]] a sprava [[Malý Dunaj]]. Posledným vodným tokom, ktorý napája Váh pred jeho zánikom, je [[Stará Nitra]], pôvodné koryto tejto rieky s výrazným nížinným charakterom. Rieka tu z východnej strany pokojným tokom obteká mesto [[Komárno]] a zaniká ústím do [[Dunaj]]a v nadmorskej výške {{mnm|106.5}}.
Riadok 187: Riadok 187:
== Galéria ==
== Galéria ==
<gallery>
<gallery>
Cierny Vah River6.JPG|[[Čierny Váh (rieka)|Čierny Váh]] nad [[Čierny Váh (vodná nádrž)|PVE]]
Súbor:Cierny Vah River6.JPG|[[Čierny Váh (rieka)|Čierny Váh]] nad [[Čierny Váh (vodná nádrž)|PVE]]
Sútok riek Orava a Váh.jpg|Sútok [[Orava (rieka)|Oravy]] a Váhu pri obci [[Kraľovany]]
Súbor:Sútok riek Orava a Váh.jpg|Sútok [[Orava (rieka)|Oravy]] a Váhu pri obci [[Kraľovany]]
Sučany 9788.jpg|Staré koryto pri Sučanoch
Súbor:Sučany 9788.jpg|Staré koryto pri Sučanoch
Hrad Strečno 2 MF3.jpg|Rieka pod [[Strečniansky hrad|Strečnianskym hradom]]
Súbor:Hrad Strečno 2 MF3.jpg|Rieka pod [[Strečniansky hrad|Strečnianskym hradom]]
Udica bay.jpg|Priehrada mládeže
Súbor:Udica bay.jpg|Priehrada mládeže
Slnava-plachetnica.jpg|Sĺňava
Súbor:Slnava-plachetnica.jpg|Sĺňava
Vág-torkolat.JPG|Ústie do [[Dunaj]]a
Súbor:Vág-torkolat.JPG|Ústie do [[Dunaj]]a
</gallery>
</gallery>


Verzia z 17:07, 21. január 2020

Váh
maď. Vág, nem. Waag, poľ. Wag
rieka
Váh pretekajúci cez mesto Sereď.
Štát Slovensko Slovensko
Prítoky
 - ľavostranné Revúca, Turiec, Rajčanka, Nitra
 - pravostranné Belá, Orava, Kysuca, Malý Dunaj
Hlavná zdrojnica Čierny Váh
 - poloha Kráľova hoľa, Nízke Tatry
 - výška 664 m
 - súradnice 49°01′08″S 19°48′29″V / 49,019°S 19,808°V / 49.019; 19.808
Sekundárna
zdrojnica 		Biely Váh
 - poloha Važecká dolina, Vysoké Tatry
Ústie Dunaj
 - poloha Komárno
 - výška 106,5 m
 - súradnice 47°45′00″S 18°08′46″V / 47,75°S 18,146°V / 47.75; 18.146
Dĺžka 403 km
Povodie 10 640 km² (1 064 000 ha)
Prietok v ústí
 - priemerný 196 m³/s
 - maximálny 1 825 m³/s
 - minimálny 22,3 m³/s
Tok a povodie Váhu od sútoku Čierneho Váhu (južne) a Bieleho Váhu (severne) po ústie do Dunaja
Tok a povodie Váhu od sútoku Čierneho Váhu (južne) a Bieleho Váhu (severne) po ústie do Dunaja
Tok a povodie Váhu od sútoku Čierneho Váhu (južne) a Bieleho Váhu (severne) po ústie do Dunaja
Wikimedia Commons: Váh
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Váh je najdlhšia slovenská rieka. Tečie od Tatier smerom na západ a pri Žiline sa stáča na juh a smeruje ku Komárnu, kde ústi do Dunaja.

Váh a Revúca v Ružomberku

Vznik

Váh vzniká pri Kráľovej Lehote (664 m n. m.) sútokom dvoch menších riek – Bieleho a Čierneho Váhu. Biely Váh pramení na svahoch Kriváňa vo Vysokých Tatrách, Čierny Váh pramení pod Kráľovou hoľou v Nízkych Tatrách.

Priebeh toku

Od sútoku zdrojníc pri Kráľovej Lehote tečie Váh takmer 150 km západným smerom. Krátko po svojom vzniku priberá ľavostranný prítok Boca a pravostranný prítok Hybica, pričom sa rozširuje aj úzke údolie, prechádzajúce v rozsiahlu Liptovskú kotlinu. V Liptovskom Hrádku priberá pravostranne Belú, podteká diaľnicu D1 a za Liptovským Mikulášom sa tok upokojuje v rozsiahlom priehradnom jazere Liptovskej Mary. Činnosť vodnej elektrárne optimalizuje vyrovnávacia nádrž Bešeňová a rieka putuje k Ružomberku, kde zľava priberá Revúcu a úzkym údolím opúšťa Liptov. Pri Kraľovanoch priberá svoj najväčší prítok, pravostrannú mohutnú Oravu a následne vteká do vodnej nádrže Krpeľany a regiónu Turiec. Tu sa Váh prvýkrát rozdeľuje na dva toky – staré koryto, ktoré tečie južnejšou trasou cez Sučany a Vrútky a Krpeliansky vodný kanál, ktorý severným okrajom Turian privádza vodu k vodným dielam Sučany a Lipovec. Pred sútokom oboch ramien pri Dubnej Skale sa vo Vrútkach do starého koryta vlieva zľava Turiec a rieka pokračuje Strečnianskou úžinou do regiónu Považie.

Pri Strečne sa vodný tok opäť upokojuje v priehradnom jazere Vodného diela Žilina a pokračuje severným okrajom Žiliny, kde priberá pravostrannú Kysucu a následne ľavostrannú Rajčanku. Nasleduje vodná nádrž Hričov a opätovné rozdelenie vôd do dvoch korýt, ktoré sa práve v týchto miestach stáčajú na juhozápad. Južnejšie vedie staré koryto, ktoré východným okrajom Bytče pokračuje do Považskej Bystrice, severnejší Hričovský kanál privádza vodu k vodnému dielu Mikšová a Považská Bystrica. Obe ramená sa spájajú v priehradnom jazere Nosickej priehrady, pod ktorou nasleduje Púchov a vodné dielo Dolné Kočkovce, opäť rozdeľujúce vody Váhu do dvoch korýt. Tu sa podstatne mení ráz krajiny a rieka tu vystupuje zo zovretia v úžinách, aby tiekla pokojným tokom rozširujúceho sa Považského podolia. Pôvodné koryto tečie západnejšou trasou a zväčša s malým množstvom vody pokračuje okrajom Nemšovej, kde sprava priberá Vláru, až do Trenčína. Nosický a neskôr Kočkovský kanál privádzajú vodu k vodnému dielu Dolné Kočkovce – Ladce – Tunežice, Ilava, Dubnica a Trenčín. Po krátkom spoločnom úseku veľkú časť vody už na okraji Trenčína opäť odvádza umelý kanál (Biskupický), ktorým putuje k vodným dielam Chocholná, Nové Mesto n/V., Horná Streda a Sĺňava. Staré koryto tečie východnejšou trasou popri Beckove, Novom Meste nad Váhom až do Piešťan, kde sa už naplno prejavuje ráz Podunajskej nížiny.

Pod vodným dielom Sĺňava sa časť vôd opäť prepúšťa starým korytom a hlavný prúd smeruje Drahovským kanálom k vodnému dielu Drahovce-Madunice. Posledný z vážskych derivačných kanálov končí pred Hlohovcom, odkiaľ pokračuje rieka už len jediným korytom. V dolnej časti povodia má rieka mnohé mŕtve ramená a okolie je lemované ostrovčekmi lužného lesa. Priberá pravostranný prítok Horný Dudváh, preteká Sereďou a napája vodné dielo Kráľová. Na poslednom úseku dolného toku prechádza Šaľou, vodným dielom Selice a pred Kolárovom priberá dva významné prítoky – zľava Nitru a sprava Malý Dunaj. Posledným vodným tokom, ktorý napája Váh pred jeho zánikom, je Stará Nitra, pôvodné koryto tejto rieky s výrazným nížinným charakterom. Rieka tu z východnej strany pokojným tokom obteká mesto Komárno a zaniká ústím do Dunaja v nadmorskej výške 106,5 m n. m..

Vážska kaskáda

Váh spôsoboval v minulosti mnohé záplavy, preto bola vybudovaná tzv. vážska kaskáda – systém 22 priehrad a vodných elektrární. Prvá je Liptovská Mara, posledná je v Maduniciach. Kaskáda má 22 elektrární, ktoré v roku 1996 vyrobili 1 965 132 MWh energie.[1] Najnovšie postavenou je Vodné dielo Žilina.

Prehľad vodných nádrží:

Sútok starého koryta a Biskupického kanála v Piešťanoch.

Čierny Váh

Váh

Prítoky Váhu

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vodných tokov v povodí Váhu

Pravostranné

Ľavostranné

Sídla

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam sídiel na rieke Váh

Rieka preteká cez 21 slovenských miest:

Zaujímavosti

Z hydrografického hľadiska by zdanlivo názov rieky mal byť Orava, pretože na sútoku s Váhom má väčšiu šírku. V skutočnosti je však pri sútoku priemerný prietok Oravy 35,55 m³/s a Váhu 40,94 m³/s.

Povodne

Historicky najväčšou zaznamenanou povodňou na Váhu bola tá z 20. – 27. augusta 1813, ktorá spustošila Považie medzi Žilinou a Sereďou. Povodeň značne zdevastovala 50 obcí, kde zničila väčšinu domov a počet obetí dosiahol 243 (iné zdroje uvádzajú ešte vyšší počet). Kulminačný prietok v Trenčíne dosiahol cca 4 100 m³/s, čím sa vyrovnal úrovni tzv. 1000 ročnej vody. Významné boli aj povodne v rokoch 1602, 1625, 1652, 1662, 1683, 1710, 1714, 1736, 1784, 1794, 1854, 1864, 1876, 1880, 1889, 1894, 1903, 1925, 1950 a 1958.[2][3] V novodobých dejinách bola významnou veľká voda na prelome júna a júla 1958, kedy po výdatných zrážkach na severnom Slovensku rieka presahovala úrovne 100 ročnej vody. Kulminačný prietok v Liptovskom Mikuláši dosiahol 600 m³/s, pričom sa preliali hrádze a bolo zaplavených 21 okolitých obcí. Výraznou mierou situácii pomohla Oravská priehrada, ktorá zadržala povodeň z Hornej Oravy a zabránila stretu povodňových vĺn. Napriek tomu bola prekročená maximálna hladina krátko predtým dokončenej Krpelianskej priehrady. Kulminácia Váhu v Žiline dosiahla 30. júna 2 330 m³/s, rieka Kysuca mala prietok ďalších 850 m³/s. Hrozivú situáciu na strednom a dolnom Váhu odvrátila Nosická priehrada, ktorá znížila kulminačný prietok na 2 000 m³/s.[4] Podobná situácia nastala aj v roku 1960, kedy znížením povodňovej vlny Váhu o 1000 m³/s rovnako významne pomohla práve táto priehrada. Po dobudovaní veľkých priehrad Vážskej kaskády (najmä Liptovskej Mary a Vodného diela Žilina) sa riziko veľkých povodní na Považí výrazne znížilo.

Vodáctvo a vodné športy

Jazerá, ktoré vznikli stavbou priehrad, sa využívajú aj na vodné športy a tiež sú zaradené do zoznamu rybárskych revírov Slovenského rybárskeho zväzu, najmä Liptovská Mara, Nosice, Sĺňava a Kráľová.

V Liptovskom Mikuláši sa nachádza areál vodného slalomu, tradičné dejisko tatranského slalomu so štyrmi traťami.

Váh je splavný od Kráľovej Lehoty. Najkrajšie úseky pre vodácke splavy sú na Považí pri Žiline a v Liptove. Na dolnom toku sa kvôli vodným dielam splav neodporúča.

Galéria

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Váh

Referencie

  1. ↑ TASR
  2. ↑ HISTORICKÉ POVODNE NA VÁHU [online]. puchovodedicstvo.sk, 2013-08-27, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.
  3. ↑ História povodní na Slovensku [online]. svp.sk, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.
  4. ↑ Rok 1958:Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Vrútky, Žilina pod vodou [online]. vtedy.sk, [cit. 2019-10-11]. Dostupné online.

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Váh&oldid=6970725“