Letecké fotografovanie: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d pridaná fotografia, presunuté obrázky tak, aby bola v úvode snímka zo Slovenska
d drobné preštylizovanie úvodného odsedu Histórie a doplnenie info o najstaršej zachovanej leteckej fotografii, vrátane linku
Riadok 6: Riadok 6:


== História ==
== História ==
Prvé letecké fotografovanie urobil nad [[Paríž]]om francúzsky fotograf a balónista Gaspard-Félix Tournachon, známy pod pseudonymom [[Nadar (fotograf)|Nadar]] v roku [[1858]]. Jeho fotografie dne už neexistujú, preto najstaršia zachovaná letecká fotografia je snímka s názvom "Boston, ako ho vidí orol a divá hus", ktorú urobili James Wallace Black a Samuel Archer King 13. októbra 1860 a zachytáva pohľad na Boston v USA z výšky 630 metrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=This Picture of Boston, Circa 1860, Is the World’s Oldest Surviving Aerial Photo|url=https://www.smithsonianmag.com/smart-news/this-picture-of-boston-circa-1860-is-the-worlds-oldest-surviving-aerial-photo-14756301/|vydavateľ=Smithsonian Magazine|dátum prístupu=2020-01-20|jazyk=en|meno=Colin|priezvisko=Schultz}}</ref>
Letecké fotografovanie po prvý raz úspešne uskutočnil francúzsky fotograf a balónista Gaspard-Félix Tournachon, známy pod pseudonymom [[Nadar (fotograf)|Nadar]] v roku [[1858]]. Jeho fotografie, ktoré urobil nad [[Paríž]]om, však dnes už neexistujú, Najstaršia zachovaná letecká fotografia je snímka, ktorú urobili James Wallace Black a Samuel Archer King 13. októbra 1860 a zachytáva pohľad na Boston v USA z výšky 630 metrov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=This Picture of Boston, Circa 1860, Is the World’s Oldest Surviving Aerial Photo|url=https://www.smithsonianmag.com/smart-news/this-picture-of-boston-circa-1860-is-the-worlds-oldest-surviving-aerial-photo-14756301/|vydavateľ=Smithsonian Magazine|dátum prístupu=2020-01-20|jazyk=en|meno=Colin|priezvisko=Schultz}}</ref>. Fotografia, nazvaná "Boston, ako ho vidí orol a divá hus", sa v súčasnosti nachádza v [[Metropolitan Museum of Art|Metropolitnom múzeu umenia]] v New Yorku v USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.metmuseum.org/art/collection/search/283189|vydavateľ=www.metmuseum.org|dátum prístupu=2020-01-22}}</ref>


Letecké fotografovanie pomocou šarkanov rozvíjal Britský meteorológ E.D. Archibald v roku 1882. Spúšte na svojich fotoaparátoch vo vzduchu aktivoval pomocou časovanej explózie. Francúz Arthur Batut začal používať šarkany na fotografovanie v roku 1888 a o svojich postupoch napísal v roku 1890 knihu. Američan Samuel Franklin Cody vo Veľkej Británii vyvíjal zdokonalené šarkany, schopné uniesť človeka, ktoré potom využívali na pozorovania a fotografovanie meteorológovia aj britská armáda počas 1. svetovej vojny ako alternatívu k balónom.
Letecké fotografovanie pomocou šarkanov rozvíjal Britský meteorológ E.D. Archibald v roku 1882. Spúšte na svojich fotoaparátoch vo vzduchu aktivoval pomocou časovanej explózie. Francúz Arthur Batut začal používať šarkany na fotografovanie v roku 1888 a o svojich postupoch napísal v roku 1890 knihu. Američan Samuel Franklin Cody vo Veľkej Británii vyvíjal zdokonalené šarkany, schopné uniesť človeka, ktoré potom využívali na pozorovania a fotografovanie meteorológovia aj britská armáda počas 1. svetovej vojny ako alternatívu k balónom.

Verzia z 16:23, 22. január 2020

Zimná Banská Bystrica a Nízke Tatry na leteckej fotografii
Letecká snímka zimnej Banskej Bystrice s Nízkymi Tatrami v pozadí
Letecká snímka San Francisca po zemetrasení v roku 1906
San Francisco po zemetrasení v roku 1906 na panoramatickej leteckej snímke Georgea R. Lawrencea.
Georgiánska terasa Royal Crescent (Bath, Anglicko) z teplovzdušného balóna
Mimoúrovňová diaľničná križovatka ďialníc E42 a E451 z lietadla krátko po štarte z Frankfurtského medzinárodného letiska

Letecké fotografovanie alebo letecká fotografia alebo aerofotografia je fotografovanie zo vzduchu fotoaparátom držaným v ruke alebo primontovaným na lietadle, helikoptére, balóne, rakete, alebo podobnom dopravnom prostriedku, ako aj na bezpilotnom alebo diaľkovo ovládanom lietajúcom zariadení (zaužívaný názov pre takéto zariadenia je "dron" či diaľkovo riadený model). Anglický ekvivalent „aerial photography“ sa v súčasnosti zvykne používať aj na označenie výškového fotografovania. Fotografia vytvorená leteckým fotografovaním sa volá letecká fotografia, letecký záber alebo letecká snímka.

História

Letecké fotografovanie po prvý raz úspešne uskutočnil francúzsky fotograf a balónista Gaspard-Félix Tournachon, známy pod pseudonymom Nadar v roku 1858. Jeho fotografie, ktoré urobil nad Parížom, však dnes už neexistujú, Najstaršia zachovaná letecká fotografia je snímka, ktorú urobili James Wallace Black a Samuel Archer King 13. októbra 1860 a zachytáva pohľad na Boston v USA z výšky 630 metrov[1]. Fotografia, nazvaná "Boston, ako ho vidí orol a divá hus", sa v súčasnosti nachádza v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku v USA.[2]

Letecké fotografovanie pomocou šarkanov rozvíjal Britský meteorológ E.D. Archibald v roku 1882. Spúšte na svojich fotoaparátoch vo vzduchu aktivoval pomocou časovanej explózie. Francúz Arthur Batut začal používať šarkany na fotografovanie v roku 1888 a o svojich postupoch napísal v roku 1890 knihu. Američan Samuel Franklin Cody vo Veľkej Británii vyvíjal zdokonalené šarkany, schopné uniesť človeka, ktoré potom využívali na pozorovania a fotografovanie meteorológovia aj britská armáda počas 1. svetovej vojny ako alternatívu k balónom.

V roku 1906 Američan George R. Lawrence fotografoval zemetrasením zničené San Francisco fotoaparátom, ktorý dostal do výšky 600 metrov nad zemou pomocou zostavy deviatich šarkanov.

Prvým človekom, ktorý urobil letecký záber z lietadla, sa stal Francúz Louis-Paul Bonvillain, keď 9. októbra 1908 v Camp d’Auvours neďaleko francúzskeho mesta Le Mans fotografoval z dvojplošníka Flyer, pilotovaného Američanom Wilburom Wrightom.[3]

Rýchly rozvoj leteckého fotografovania priniesla 1. svetová vojna. Z pozorovacích lietadiel sa fotoaparátmi zaznamenávali pohyby a obranné postavenia nepriateľských jednotiek. Nemecko malo prvý letecký fotoaparát Görz v roku 1913. Vo Francúzsku bolo na začiatku vojny niekoľko perutí pozorovacích lietadiel typu Blériot, ktoré boli vybavené fotoaparátmi na pozorovanie. Francúzska armáda si vypracovala postupy, ako v rekordnom čase dostať vytlačené fotografie do rúk poľných veliteľov.

Medzi priekopníkov leteckého fotografovania počas 1. svetovej vojny patril Američan nemeckého pôvodu v službách francúzskeho letectva Fred Zinn. Od decembra 1916 do októbra 1917 slúžil v bombardovacej jednotke Escadrille F-14 a často sa pri plnení svojich bombardovacích úloh ešte pred návratom na základňu púšťal na fotografický prieskum nepriateľskýmch línií. Zinn sa tak stal jedným z prvých letcov, ktorí sa pokúšali zo vzduchu fotografovať postavenia nepriateľských útvarov, a pomôcť tým pozemnému veleniu. Dovtedy sa to využívali pozorovatelia v balónoch, ktoré však boli ľahko zasiahnuteľné nepriateľskou paľbou a museli sa držať ďalej od frontovej línie. Zinn lietal priamo nad nepriateľskými pozíciami a jeho fotografie poskytovali francúzskym veliteľom omnoho lepší pohľad na bojisko. To, s čím on a ďalší letci začali, sa čoskoro stalo štandardom na oboch znepriatelených stranách zákopovej vojny.

Počas vojny sa rýchlo zdokonaľovala letecká aj fotografická technika. Fotoaparáty sa vypšovali po mechanickej aj optickej stránke, namiesto svetlocitlivých sklenených platní sa začali používať zvitkové filmy. Briti, Francúzi aj Nemci vybudovali špecializované letecké prieskumné jednotky. Na sklonku roka 1917 obidve strany svetového konfliktu fotografovali celú frontovú líniu dvakrát denne. Kým sa 1. svetová vojna skončila, letecké zábery sa počítali už na milióny.Začiatkom roka 1918 napríklad len francúzska armáda v čase vysokého nasadenia vyvolávala počas jedinej noci až 10 000 leteckých fotografií.

V januári 1918 britský generál Edmund Allenby využil piatich austrálskych pilotov na odfotografovanie 1 620 km2 územia v Palestíne s cieľom opraviť a vylepšiť mapy tureckého frontu. Považuje sa to za priekopnícke využitie leteckého fotografovania pre potreby kartografie.

Po skončení vojny sa technika aj technológia leteckého fotografovania ďalej využívala na mierové účely, predovšetkým práve na mapovanie krajiny. Od 30-tych rokov 20. storočia sa letecké fotografovanie stalo pomerne bežnou praxou.

Využitie

Letecké fotografovanie sa využíva v kartografii (predovšetkým fotogrametrický prieskum, ktorý je často základom na výrobu topografických máp), geografii a ďalších prírodných vedách, pri výskume a ochrane životného prostredia, v archeológii, v energetike (napríklad na kontrolu elektrických vedení), v špionáži, vo filmovej produkcii a reklame, ale aj pri mnohých ďalších ľudských činnostiach. Letecké fotografie sú často spracovávané GIS systémami.

Vďaka rozširovaniu a dostupnosti diaľkovo riadených dronov, vybavených digitálnymi fotoaparátmi, ale aj ekonomicky dostupného lietania (predovšetkým v ultraľahkých) lietadlách a vrtuľníkoch, sa letecká fotografia stáva prístupná stále širšiemu okruhu ľudí a je využívaná aj pre súkromné potreby, prípadne ako hobby.

Referencie

  1. SCHULTZ, Colin. This Picture of Boston, Circa 1860, Is the World’s Oldest Surviving Aerial Photo [online]. Smithsonian Magazine, [cit. 2020-01-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. www.metmuseum.org, [cit. 2020-01-22]. Dostupné online.
  3. XAVIER. Passion pour l'aviation [online]. 2019-02-13, [cit. 2020-01-22]. Dostupné online. (po francúzsky)

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy