Krakatoa: Rozdiel medzi revíziami
opr |
d →Následky: wl |
||
Riadok 65: | Riadok 65: | ||
Sila erupcie bola vyrátaná na 100 megaton (výbuchu jadrovej bomby [[Little Boy]] v [[Hirošima (mesto)|Hirošime]] mal silu do 20 kiloton).<ref name="W" /> Samotná explózia bola podľa neskorších záverov spôsobená možným prienikom vody do [[magmatický krb|magmatického rezervoára]], čo vyvolalo jej vyparenie a následný obrovský pretlak vodných pár<ref name="W" />, alebo zmiešaním dvoch odlišných typov magmy v rezervoári – horúcej [[bazalt]]ovej a chladnejšej [[andezit]]ovej. |
Sila erupcie bola vyrátaná na 100 megaton (výbuchu jadrovej bomby [[Little Boy]] v [[Hirošima (mesto)|Hirošime]] mal silu do 20 kiloton).<ref name="W" /> Samotná explózia bola podľa neskorších záverov spôsobená možným prienikom vody do [[magmatický krb|magmatického rezervoára]], čo vyvolalo jej vyparenie a následný obrovský pretlak vodných pár<ref name="W" />, alebo zmiešaním dvoch odlišných typov magmy v rezervoári – horúcej [[bazalt]]ovej a chladnejšej [[andezit]]ovej. |
||
Najkatastrofálnejšie následky mali vlny [[cunami]], vysoké do 40 m.<ref name="SDU">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=KRAKATAU, INDONESIA (1883)|url=http://www.geology.sdsu.edu/how_volcanoes_work/Krakatau.html|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=9.10.2012|vydavateľ=San Diego State University|miesto=|jazyk=anglicky}}</ref> Zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov [[Jáva]] a [[Sumatra]]. Niektoré blízke ostrovy boli úplne zaplavené. Na ostrove Sebesi zahynulo približne 3 000 obyvateľov a kompletne zničená vegetácia a stopy ľudskej činnosti.<ref name="SDU" /> Cunami boli spôsobené masívnym prienikom [[pyroklastický prúd|pyroklastických prúdov]] do mora. Oficiálny počet obetí bol 36 417.<ref name="S">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Krakatoa|url=http://www.sciencedaily.com/articles/k/krakatoa.htm|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=9.10.2012|vydavateľ=ScienceDaily®|miesto=|jazyk=anglicky}}</ref> Množstvo eruptovaného materiálu na {{km3|20|m}}. Veľké oblasti na susediacej Jáve a Sumatre boli úplne zničené, do viacerých sa už ľudia nevrátili a momentálne je tam národný park Ujong Kulon. |
Najkatastrofálnejšie následky mali vlny [[cunami]], vysoké do 40 m.<ref name="SDU">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=KRAKATAU, INDONESIA (1883)|url=http://www.geology.sdsu.edu/how_volcanoes_work/Krakatau.html|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=9.10.2012|vydavateľ=San Diego State University|miesto=|jazyk=anglicky}}</ref> Zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov [[Jáva (ostrov)|Jáva]] a [[Sumatra]]. Niektoré blízke ostrovy boli úplne zaplavené. Na ostrove Sebesi zahynulo približne 3 000 obyvateľov a kompletne zničená vegetácia a stopy ľudskej činnosti.<ref name="SDU" /> Cunami boli spôsobené masívnym prienikom [[pyroklastický prúd|pyroklastických prúdov]] do mora. Oficiálny počet obetí bol 36 417.<ref name="S">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Krakatoa|url=http://www.sciencedaily.com/articles/k/krakatoa.htm|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=9.10.2012|vydavateľ=ScienceDaily®|miesto=|jazyk=anglicky}}</ref> Množstvo eruptovaného materiálu na {{km3|20|m}}. Veľké oblasti na susediacej Jáve a Sumatre boli úplne zničené, do viacerých sa už ľudia nevrátili a momentálne je tam národný park Ujong Kulon. |
||
Sopečný prach, rozptýlený v [[stratosféra|stratosfére]] spôsoboval červené východy a západy [[Slnko|Slnka]] až do roku [[1888]] a znížil priemernú ročnú teplotu o 1,2 °C.<ref name="S" /> Ako zaujímavosť sa dá uviesť hypotéza vedcov z roku [[2004]], že červená obloha na obraze [[Edvard Munch|Edvarda Muncha]] ''„Výkrik“'' zobrazuje nezvyčajne intenzívny západ slnka pozorovaný na celom svete, ktorý spôsobil výbuch Krakatoy v roku [[1883]]. |
Sopečný prach, rozptýlený v [[stratosféra|stratosfére]] spôsoboval červené východy a západy [[Slnko|Slnka]] až do roku [[1888]] a znížil priemernú ročnú teplotu o 1,2 °C.<ref name="S" /> Ako zaujímavosť sa dá uviesť hypotéza vedcov z roku [[2004]], že červená obloha na obraze [[Edvard Munch|Edvarda Muncha]] ''„Výkrik“'' zobrazuje nezvyčajne intenzívny západ slnka pozorovaný na celom svete, ktorý spôsobil výbuch Krakatoy v roku [[1883]]. |
Verzia z 12:38, 24. január 2020
Krakatoa | |
kaldera | |
Anak Krakatau
| |
Štát | Indonézia |
---|---|
Región | Sundský prieliv |
Súradnice | 6°06′06″J 105°25′22″V / 6,10167°J 105,42278°V |
Najvyšší bod | |
- výška | 813 m n. m. |
Posledná erupcia | 2018 |
Poloha na mape Indonézie
| |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Krakatoa (indonézsky Krakatau) je spoločný názov pre skupinu ostrovov a sopku ležiacu v Sundskom prielive medzi Sumatrou a Jávou v Indonézii. Aj keď eruptuje pomerne často, najpamätnejšia je ničivá erupcia z roku 1883, ktorá zničila dve tretiny ostrova a ovplyvnila počasie na celej Zemi. Neskoršie erupcie, ktoré začali v roku 1927, vytvorili nový ostrov, zvaný Anak Krakatau (dieťa Krakatoy[1]).
Krakatoa sa nachádza nad subdukčnou zónou, kde sa podsúva austrálska platňa pod sundskú.
Pred rokom 1883
Pred erupciou Krakatoa pozostávala z troch ostrovov: Lang, Verlaten a Krakatoa a troch vulkanických centier na ostrove Krakatoa: Rakata, Danan a Perboewatan.
Prvá veľká erupcia v oblasti sa odohrala pravdepodobne v roku 416, čo dokladajú záznamy jávskej Knihy kráľov. Následkom katastrofickej erupcie sa vytvorila veľká, 7 km široká kaldera, ktorej zvyšky boli ostrovy Lang a Verlaten. Neskôr sa vytvorili vyššie spomenuté vulkanické centrá.
Erupcia v 1883
Erupcii predchádzali početné zemetrasenia počas niekoľkých rokov pred výbuchom. 20. mája 1883 začal kráter Perboewatan chrliť 6 km vysoký mrak popola a pár, ktorý bolo vidieť až do vzdialenosti 160 km v Batávii na Jáve. Na konci mája aktivita ustala.
Sopka sa prebudila 19. júna. Miestom bol pravdepodobne novovytvorený kráter medzi existujúcimi krátermi Perboewatan a Danan, viac-menej v miestach dnešného Anak Krakatau. 24. augusta erupcia zosilnela. Mrak popola a sopečného prachu vystúpila až do výšky 27 km. Lode vo vzdialenosti 20 km zaznamenali spád silnej vrstvy popola a pemzy.
27. augusta sopka vstúpila do finálnej, katastrofickej fázy erupcie.[2] Štyri obrovské explózie (5:30, 6:42, 9:20 a 10:02) vyvolali štyri následné vlny cunami s výškou 30 m, ktorých sekundárne vlnenie zaznamenali aj v Lamanšskom prielive. Explózie boli také silné, že ich bolo počuť až na Mauríciu, Madagaskare[2] a v Austrálii. Popol pokryl oblasť s polomerom 60 km. 28. augusta sopka stíchla a až na malé výnimky sa už v tom roku neozvala. Po vyčistení ovzdušia sa zistilo, že z ostrova zostalo len malé torzo a 250 m hlboká kaldera.
Následky
Sila erupcie bola vyrátaná na 100 megaton (výbuchu jadrovej bomby Little Boy v Hirošime mal silu do 20 kiloton).[2] Samotná explózia bola podľa neskorších záverov spôsobená možným prienikom vody do magmatického rezervoára, čo vyvolalo jej vyparenie a následný obrovský pretlak vodných pár[2], alebo zmiešaním dvoch odlišných typov magmy v rezervoári – horúcej bazaltovej a chladnejšej andezitovej.
Najkatastrofálnejšie následky mali vlny cunami, vysoké do 40 m.[3] Zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov Jáva a Sumatra. Niektoré blízke ostrovy boli úplne zaplavené. Na ostrove Sebesi zahynulo približne 3 000 obyvateľov a kompletne zničená vegetácia a stopy ľudskej činnosti.[3] Cunami boli spôsobené masívnym prienikom pyroklastických prúdov do mora. Oficiálny počet obetí bol 36 417.[4] Množstvo eruptovaného materiálu na 20 km³. Veľké oblasti na susediacej Jáve a Sumatre boli úplne zničené, do viacerých sa už ľudia nevrátili a momentálne je tam národný park Ujong Kulon.
Sopečný prach, rozptýlený v stratosfére spôsoboval červené východy a západy Slnka až do roku 1888 a znížil priemernú ročnú teplotu o 1,2 °C.[4] Ako zaujímavosť sa dá uviesť hypotéza vedcov z roku 2004, že červená obloha na obraze Edvarda Muncha „Výkrik“ zobrazuje nezvyčajne intenzívny západ slnka pozorovaný na celom svete, ktorý spôsobil výbuch Krakatoy v roku 1883.
Neskoršie erupcie
V roku 1927 sopka obnovila svoju činnosť a v kaldere vyrástol nový ostrov – Anak Krakatau. Odvtedy bolo zaznamenaných viacero erupcií, ale žiadna už nedosiahla parametre tej z roku 1883.
Erupcia v roku 2018
V decembri 2018 začal Anak Krakatau silno eruptovať. Sopka vyvrhla niekoľko tisíc metrov kubických popola a evakuovať museli niekoľko tisíc ľudí. Sopka pri erupcii stratila dve tretiny zo svojej pôvodnej výšky z 327 m.n.m. na 110 m.n.m., pričom Indonézske vulkanické observatórium spolu s inštitútom PVMBG vypočítali, že sa do mora po zosunutí sopky uvoľnilo niekoľko tisíc metrov kubických sopky, čo vyvolalo vlny cunami, ktoré usmrtili najmenej 420 ľudí.
Išlo o najsilnejšiu erupciu sopky Krakatoa od roku 1883.
Referencie
- ↑ FAINGOLD, Noam. Krakatoa Made a Lot of Noise [online]. Explorer, [cit. 2012-10-09]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c d Krakatoa [online]. Windows to the Universe, [cit. 2012-10-09]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b KRAKATAU, INDONESIA (1883) [online]. San Diego State University, [cit. 2012-10-09]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b Krakatoa [online]. ScienceDaily®, [cit. 2012-10-09]. Dostupné online. (anglicky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému kaldera Krakatoa.
Externé odkazy
- www.volcano.si.edu – ostrov Krakatoa na Global Volcanism Program (po anglicky)
- Geology.sdsu.edu – stránky o Krakatau na San Diego State University (po anglicky)
- vulcan.wr.usgs.gov – erupcia z roku 1883 (po anglicky)