Jozef Pekara: Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace Značky: prvá úprava redaktora vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
dBez shrnutí editace Značky: vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
| Rodné meno = |
| Rodné meno = |
||
| Popis osoby = slovenský rezbár |
| Popis osoby = slovenský rezbár |
||
| Portrét = |
| Portrét =[[File:Jozef Pekara.jpg|thumb|]] |
||
| Veľkosť portrétu = |
| Veľkosť portrétu = |
||
| Popis portrétu = |
| Popis portrétu = |
Verzia z 01:00, 3. február 2020
Jozef Pekara | |
slovenský rezbár | |
Narodenie | 15. jún 1920 Borský Peter |
---|---|
Úmrtie | 5. január 2005 (84 rokov) Rajecké Teplice |
Národnosť | Slovenská |
Štátna príslušnosť | Slovenská republika |
Jozef Pekara (* 15. jún 1920, Borský Peter – † 5. január 2005, Rajecké Teplice)[1] bol slovenský rezbár, autor Slovenského betlehemu.[2]
Vzťah k drevu a práci s ním mal Jozef Pekara už od detstva, jeho otec bol debnár a aj starší brat Ján pracoval ako rezbár. Sám začal používať dláta ako desaťročný.
Vyučil sa u vychýreného rezbára majsta Jozefa Brieštenského (* 1879 - † 1956). Pod jeho vedením získal nielen potrebnú zručnosť, ale aj rozvinutie schopností kreatívneho prístupu k tvorbe. Vďaka tomuto sa stal návrhárom v ľudovoumeleckom družstve REZBÁR v Rajci nad Rajčiankou, kde pracoval od roku 1950.
Po odchode na dôchodok si splnil dávnu túžbu urobiť „niečo veľké“. V roku 1980[3] začal dielo, ktoré je odkazom veriaceho človeka, obdivovateľa krás Slovenska, rezbára a konštruktéra. Vznikalo pätnásť rokov a je umiestnené v Dome Božieho milosrdenstva (používa sa aj pomenovanie Dom Božieho narodenia) v Rajeckej Lesnej, kde je dielo inštalované.
Referencie
- ↑ Jozef Pekara [online]. SLOVENSKÝ BETLEHEM RAJECKÁ LESNÁ - FRIVALD SLOVAKIA, [cit. 2016-04-20]. Dostupné online.
- ↑ Slovenský Betlehem Rajecká Lesná * Slovak Bethlehem Rajecka Lesna [online]. Múzeum.SK, [cit. 2016-04-20]. Dostupné online.
- ↑ STEHLÍKOVÁ, Michala. Slovenský betlehem má dvadsať rokov [online]. Žilinský večerník, 2016-01-11, [cit. 2016-04-20]. Dostupné online.
Externé odkazy