Zemný plyn: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Tato zmena je fantasticka
Značky: náhrada možný vandalizmus blanking vizuálny editor
Sotiale (diskusia | príspevky)
134 editací
d Verzia používateľa 87.197.111.208 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Matúš Jurko
Riadok 1: Riadok 1:
{{iné významy}}
{{iné významy}}
[[Súbor:BarnettShaleDrilling-9323.jpg|náhľad|vpravo|Vrtná veža na dobývanie zemného plynu, Texas, USA.]]
'''Zemný plyn''' je vysokohodnotná horľavá plynná zmes vyskytujúca sa vo veľkých ložiskách v zemskej kôre (často spolu s ropou). Z chemického hľadiska je to plynná zmes najmä [[alkán]]ov (najčastejšie najnižších päť alkánov, čiže [[metán]], [[etán]], [[propán]], [[bután]], [[pentán]]) s prímesou vyšších uhľovodíkov a ďalších plynov (dusík, oxid uhličitý, sulfán, vzácne plyny a pod.), v ktorej prevažuje metán (od 50 % či 75 % do 99 % objemu). <ref>zemní plyn. In: ''Technický slovník naučný 8 T{{--}}Ž''. Praha : Encyklopedický dům, 200x. ISBN 80-7335-080-7. s. 542.</ref><ref>zemný plyn. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>Erdgas. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Karcher
| meno = Ruth
| spoluautori = ed.
| titul = Lexikon der Chemie
| vydanie text =
| miesto = Heidelberg ; Berlin
| vydavateľ = Spektrum, Akad. Verl.
| rok = [2003]
| isbn = 3-8274-1148-3
| počet strán =
| strany =
}}</ref>. V užšom zmysle pojem zemný plyn nezahŕňa vyššie uvedené neuhľovodíkové prímesy <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Bahadori | meno = Alireza | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Nwaoha | meno2 = Chikezie | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Clark | meno3 = Malcolm William | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Dictionary of Oil, Gas, and Petrochemical Processing | vydanie = | vydavateľ = CRC Press | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 478 | isbn = 978-1-4665-8826-4 | kapitola = | strany = 280| jazyk = }}</ref>.


Zemný plyn je ľahší ako [[vzduch]], nie je otravný, ale je nedýchateľný a dusivý. Je bezfarebný a bez [[zápach]]u, preto sa pri úprave [[odorizácia|odorizuje]] [[tetrahydrotiofén]]om, aby bol identifikovateľný.


== Vlastnosti ==
Henrich Barilla ma maly cvrndel a alenka velke cece a obydvaja sa za to hanbia .
Zemný plyn je bezfarebná zmes najjednoduchších nasýtených [[uhľovodík]]ov ([[alkán]]ov), hlavne [[metán]]u (CH<sub>4</sub>), [[bután]] (C<sub>4</sub>H<sub>10</sub>), [[propán]] (C<sub>3</sub>H<sub>8</sub>), kvapalné uhľovodíky (C<sub>5</sub>H<sub>12</sub> do C<sub>10</sub>H<sub>22</sub>) a ďalších neuhľovodíkových plynov (ako je CO<sub>2</sub>, H<sub>2</sub>S, H<sub>2</sub>) a vzácnych plynov (napr. He, ktoré zvyčajne tvoria menej ako 1%).<ref>Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006, ''Nerastné suroviny.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.</ref>


Súčasti zemného plynu: etán, propán, bután a kvapalné uhľovodíky sa súborne označujú skratkou (NGL - natural gas liquids), sú dôležitou surovinou pre [[petrochemický priemysel]]. Tieto sú väčšinou pri spracovaní zemného plynu odstraňované, väčšinou skvapalňovaním pri rôznych kombináciách teplôt a tlakov. [[Skvapalnený plyn]] sa označuje ako ([[LPG]] - liquefied petroleum gas), obyčajne obsahuje propán a bután, skladuje sa pod tlakom.
DDOS ME moja ip- 192.168.1.119

V tabuľke sú uvedené obvyklé rozsahy hodnôt základných vlastností pre zemný plyn. Zloženie a [[výhrevnosť]] plynu výrazne závisí od jeho pôvodu (náleziska). Pre porovnanie sú v tabuľke uvedené aj hodnoty zemného plynu, distribuovaného [[Slovenský plynárenský priemysel|Slovenským plynárenským priemyslom]] na [[Slovensko|Slovensku]].

{| class=wikitable
! style="background:#eee;" |Parameter
! style="background:#eee;" |jednotka
! style="background:#eee;" |hodnota<br>(obvyklý rozsah)
! style="background:#eee;" |hodnota<br>(na Slovensku)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Hodnoty vážených priemerov kvalitatívnych parametrov zemného plynu, ktorý na území Slovenska distribuuje spoločnosť SPP - distribúcia, a. s. Bratislava
| url = http://www.spp.sk/download/emisie/zlozenie_zp_emisny_faktor_2007sk.pdf
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 29.4.2010
| vydavateľ = spp.sk
| miesto =
| jazyk =
}}</ref>
|-
|objemový podiel [[metán]]u (CH<sub>4</sub>)||-||50 - 98 % || 97,6 %
|-
|objemový podiel ťažších [[uhľovodík]]ov (C<sub>m</sub>H<sub>n</sub>)||-||0 - 20 % || 1,5 %
|-
|objemový podiel oxidu uhličitého (CO<sub>2</sub>)||-||0 - 30 % || 0,1 %
|-
|objemový podiel [[kyslík]]a||-||0 - 12 % || 0 %
|-
|objemový podiel [[dusík]]a||-||0 - 28 % || 0,8 %
|-
|[[hustota]]||kg.m<sup>-3</sup>||0,69 - 0,76 || 0,6981
|-
|teoreticky potrebné množstvo vzduchu||m<sup>3</sup>.m<sup>-3</sup>||8,35 - 10 || -
|-
|dolná výhrevnosť zemného plynu||kJ.m<sup>-3</sup>||16 000 - 34 300 || 34 250
|-
|výhrevnosť stechiometrickej zmesi so vzduchom||kJ.m<sup>-3</sup>||3 663 || -
|}

=== Ďalšie vlastnosti ===
*[[Hustota (objemová hmotnosť)|Hustota]] v kvapalnom stave: 400 kg/m³
*[[Hutnosť]]: 0,6 %
*[[Výbušná koncentrácia so vzduchom]]: 5 až 15 % plynu vo vzduchu.

=== Vlastnosti pri spaľovaní ===
*[[Teplota vzplanutia|Zápalná teplota]]: 650&nbsp;°C až 750&nbsp;°C [[samovznietenie]].
*[[Oktánové číslo]] pri použití v spaľovacích motoroch: 120 – 130
*[[Spaľovacia rýchlosť]]: 30 až 50 cm.s<sup>-1</sup>. Pri explózii vzrastá na 2000 m.s<sup>-1</sup>

Vďaka tomu, že obsahuje predovšetkým metán, má v porovnaní s ostatnými fosílnymi palivami pri [[spaľovanie|spaľovaní]] najmenší podiel CO<sub>2</sub> na jednotku uvoľnenej energie. Ako plynné palivo má všeobecnú schopnosť dobre vytvárať zápalnú zmes, spaľovanie preto prebieha s vysokým využitím kyslíka aj paliva. Spaľovanie je čisté a bezzápachové. Je preto považovaný za [[ekologické palivo]] napriek tomu, že v atmosfére taktiež prispieva k spôsobovaniu [[skleníkový efekt|skleníkového efektu]].

== Ťažba zemného plynu ==
[[Súbor:Natural gas production world.PNG|600px|thumb|Mapa objemu ťažby zemného plynu v metroch kubických za rok.]]
Zemný plyn sa nachádza v podzemných náleziskách buď samostatne, alebo spoločne s [[ropa|ropou]] a [[voda|vodou]]. V [[ložisko|ložisku]] sa nachádza v jeho vrchnej časti kde tvorí tzv. plynovú čapicu. Ložiská zemného plynu sú rozložené nerovnomerne. Medzi najväčších producentov patria [[Spojené štáty|USA]], [[Rusko]] ([[Jamalský polostrov]]) a [[Kanada]]. Na mape sú farebne vyznačené štáty podľa ročnej produkcie zemného plynu v metroch kubických.

Zemný plyn ťažený z ložísk v bridličnatých usadených horninách sa označuje ako [[bridlicový plyn]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor =
| titul = Natural gas, Schlumberger Oilfield Glossary
| url = http://www.glossary.oilfield.slb.com/en/Terms/n/natural_gas.aspx
| dátum vydania = 2014
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 11.04.2014
| vydavateľ = glossary.oilfield.slb.com
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>.

=== Horná výhrevnosť podľa pôvodu ===
Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad hornej výhrevnosti zemného plynu z vybraných lokalít. Hodnoty sú zoradené podľa výhrevnosti.

{| class=wikitable
! style="background:#eee;" |pôvod plynu
! style="background:#eee;" |Výhrevnosť (kJ/m<sup>3</sup>)
|-
|[[Alžírsko]]|| 42 000
|-
|[[Indonézia]]|| 40 600
|-
|[[Nórsko]]|| 39 877
|-
|[[Spojené kráľovstvo]]|| 39 710
|-
|[[Spojené štáty|USA]]|| 38 416
|-
|[[Rusko]]|| 38 231
|-
|[[Kanada]]|| 38 200
|-
|[[Saudská Arábia]]|| 38 000
|-
|[[Uzbekistan]]|| 37 889
|-
|[[Holandsko]]|| 33 320
|}

== Využitie ==
[[Súbor:Teplice, Autobusové nádraží, Citaro CNG.JPG|vpravo|náhľad|Autobus MHD Mercedes Citaro s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG)]]
Zemný plyn sa používa ako [[palivo]] na vykurovanie, vo forme [[stlačený zemný plyn|stlačeného zemného plynu]] (CNG) ako palivo pre motory vozidiel, ako zdroj [[vodík]]a pri výrobe dusíkatých [[hnojivo|hnojív]] a tiež ako vstupná surovina pri výrobe elektirckej energie (napr. [[Elektrárne Vojany|TE Vojany]]).

== Literatúra ==
* [[Josef Fík|FÍK, Josef]]. ''Zemní plyn: tabulky, diagramy, rovnice, výpočty, výpočtové pravítko''. Praha : Agentura ČSTZ, 2006. ISBN 80-86028-22-4

== Referencie ==
{{Referencie}}


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 12:09, 4. február 2020

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Zemný plyn pozri Zemný plyn (rozlišovacia stránka).
Vrtná veža na dobývanie zemného plynu, Texas, USA.

Zemný plyn je vysokohodnotná horľavá plynná zmes vyskytujúca sa vo veľkých ložiskách v zemskej kôre (často spolu s ropou). Z chemického hľadiska je to plynná zmes najmä alkánov (najčastejšie najnižších päť alkánov, čiže metán, etán, propán, bután, pentán) s prímesou vyšších uhľovodíkov a ďalších plynov (dusík, oxid uhličitý, sulfán, vzácne plyny a pod.), v ktorej prevažuje metán (od 50 % či 75 % do 99 % objemu). [1][2][3]. V užšom zmysle pojem zemný plyn nezahŕňa vyššie uvedené neuhľovodíkové prímesy [4].

Zemný plyn je ľahší ako vzduch, nie je otravný, ale je nedýchateľný a dusivý. Je bezfarebný a bez zápachu, preto sa pri úprave odorizuje tetrahydrotiofénom, aby bol identifikovateľný.

Vlastnosti

Zemný plyn je bezfarebná zmes najjednoduchších nasýtených uhľovodíkov (alkánov), hlavne metánu (CH4), bután (C4H10), propán (C3H8), kvapalné uhľovodíky (C5H12 do C10H22) a ďalších neuhľovodíkových plynov (ako je CO2, H2S, H2) a vzácnych plynov (napr. He, ktoré zvyčajne tvoria menej ako 1%).[5]

Súčasti zemného plynu: etán, propán, bután a kvapalné uhľovodíky sa súborne označujú skratkou (NGL - natural gas liquids), sú dôležitou surovinou pre petrochemický priemysel. Tieto sú väčšinou pri spracovaní zemného plynu odstraňované, väčšinou skvapalňovaním pri rôznych kombináciách teplôt a tlakov. Skvapalnený plyn sa označuje ako (LPG - liquefied petroleum gas), obyčajne obsahuje propán a bután, skladuje sa pod tlakom.

V tabuľke sú uvedené obvyklé rozsahy hodnôt základných vlastností pre zemný plyn. Zloženie a výhrevnosť plynu výrazne závisí od jeho pôvodu (náleziska). Pre porovnanie sú v tabuľke uvedené aj hodnoty zemného plynu, distribuovaného Slovenským plynárenským priemyslom na Slovensku.

Parameter jednotka hodnota
(obvyklý rozsah) 		hodnota
(na Slovensku)[6]
objemový podiel metánu (CH4) - 50 - 98 % 97,6 %
objemový podiel ťažších uhľovodíkov (CmHn) - 0 - 20 % 1,5 %
objemový podiel oxidu uhličitého (CO2) - 0 - 30 % 0,1 %
objemový podiel kyslíka - 0 - 12 % 0 %
objemový podiel dusíka - 0 - 28 % 0,8 %
hustota kg.m-3 0,69 - 0,76 0,6981
teoreticky potrebné množstvo vzduchu m3.m-3 8,35 - 10 -
dolná výhrevnosť zemného plynu kJ.m-3 16 000 - 34 300 34 250
výhrevnosť stechiometrickej zmesi so vzduchom kJ.m-3 3 663 -

Ďalšie vlastnosti

Vlastnosti pri spaľovaní

Vďaka tomu, že obsahuje predovšetkým metán, má v porovnaní s ostatnými fosílnymi palivami pri spaľovaní najmenší podiel CO2 na jednotku uvoľnenej energie. Ako plynné palivo má všeobecnú schopnosť dobre vytvárať zápalnú zmes, spaľovanie preto prebieha s vysokým využitím kyslíka aj paliva. Spaľovanie je čisté a bezzápachové. Je preto považovaný za ekologické palivo napriek tomu, že v atmosfére taktiež prispieva k spôsobovaniu skleníkového efektu.

Ťažba zemného plynu

Mapa objemu ťažby zemného plynu v metroch kubických za rok.

Zemný plyn sa nachádza v podzemných náleziskách buď samostatne, alebo spoločne s ropou a vodou. V ložisku sa nachádza v jeho vrchnej časti kde tvorí tzv. plynovú čapicu. Ložiská zemného plynu sú rozložené nerovnomerne. Medzi najväčších producentov patria USA, Rusko (Jamalský polostrov) a Kanada. Na mape sú farebne vyznačené štáty podľa ročnej produkcie zemného plynu v metroch kubických.

Zemný plyn ťažený z ložísk v bridličnatých usadených horninách sa označuje ako bridlicový plyn[7].

Horná výhrevnosť podľa pôvodu

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad hornej výhrevnosti zemného plynu z vybraných lokalít. Hodnoty sú zoradené podľa výhrevnosti.

pôvod plynu Výhrevnosť (kJ/m3)
Alžírsko 42 000
Indonézia 40 600
Nórsko 39 877
Spojené kráľovstvo 39 710
USA 38 416
Rusko 38 231
Kanada 38 200
Saudská Arábia 38 000
Uzbekistan 37 889
Holandsko 33 320

Využitie

Autobus MHD Mercedes Citaro s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG)

Zemný plyn sa používa ako palivo na vykurovanie, vo forme stlačeného zemného plynu (CNG) ako palivo pre motory vozidiel, ako zdroj vodíka pri výrobe dusíkatých hnojív a tiež ako vstupná surovina pri výrobe elektirckej energie (napr. TE Vojany).

Literatúra

Referencie

  1. ↑ zemní plyn. In: Technický slovník naučný 8 T – Ž. Praha : Encyklopedický dům, 200x. ISBN 80-7335-080-7. s. 542.
  2. ↑ zemný plyn. In: Pyramída
  3. ↑ Erdgas. In: KARCHER, Ruth, ed. Lexikon der Chemie. Heidelberg ; Berlin : Spektrum, Akad. Verl., [2003]. ISBN 3-8274-1148-3.
  4. ↑ BAHADORI, Alireza; NWAOHA, Chikezie; CLARK, Malcolm William. Dictionary of Oil, Gas, and Petrochemical Processing. [s.l.] : CRC Press, 2013. 478 s. ISBN 978-1-4665-8826-4. S. 280.
  5. ↑ Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006, Nerastné suroviny. Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.
  6. ↑ Hodnoty vážených priemerov kvalitatívnych parametrov zemného plynu, ktorý na území Slovenska distribuuje spoločnosť SPP - distribúcia, a. s. Bratislava [online]. spp.sk, [cit. 2010-04-29]. Dostupné online.
  7. ↑ Natural gas, Schlumberger Oilfield Glossary [online]. glossary.oilfield.slb.com, 2014, [cit. 2014-04-11]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zemný plyn

Externé odkazy

Portal Chemický portál
Portál vied o Zemi
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zemný_plyn&oldid=6977158“