Levice (Slovensko): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
MmichaelDr. (diskusia | príspevky)
5 354 editací
Revízia 6953051 používateľa 193.150.73.210 (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
Pe-Jo (diskusia | príspevky)
669 editací
Riadok 466: Riadok 466:
* [[Magda Paveleková]] (* [[1931]] – † [[2015]]), herečka
* [[Magda Paveleková]] (* [[1931]] – † [[2015]]), herečka
* [[Ladislav Bielik]] (* [[1939]] – † [[1984]]), fotograf
* [[Ladislav Bielik]] (* [[1939]] – † [[1984]]), fotograf
* [[Lajos Grendel]] (* [[1948]]), spisovateľ
* [[Lajos Grendel]] (* [[1948]] – † [[2018]]), spisovateľ
* [[Richard Petruška]] (* [[1969]]), basketbalista
* [[Richard Petruška]] (* [[1969]]), basketbalista
* Ondrej Krajňák (* [[1978]]), jazzový klavirista
* Ondrej Krajňák (* [[1978]]), jazzový klavirista

Verzia z 10:08, 7. február 2020

Levice
mesto
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Levice
Región Tekov
Vodné toky Podlužianka, Perec
Nadmorská výška 163 m n. m.
Súradnice 48°12′59″S 18°36′29″V / 48,216389°S 18,608056°V / 48.216389; 18.608056
Rozloha 61 km² (6 100 ha) [1]
Obyvateľstvo 30 823 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 505,3 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1156
Primátor Ján Krtík[3] (nezávislý)
PSČ 934 01
ŠÚJ 502031
EČV (do r. 2022) LV
Tel. predvoľba +421-36
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad
Nám. hrdinov 1
934 32 Levice
E-mailová adresa msu@levice.sk
Telefón 036 / 635 02 82
Fax 036 / 630 69 01
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Levice
Webová stránka: levice.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Levice (nem. Lewenz, skôr tiež Lebentz, Levencz; maď. Léva) sú mesto na Slovensku ležiace v Nitrianskom kraji. Levice sú sídlom najväčšieho okresu na Slovensku a zároveň 19. najväčším mestom na Slovensku.

Polohopis

Mesto leží na riečke Podlužianka, v severovýchodnej časti Podunajskej pahorkatiny, južne od Štiavnických vrchov. Centrom prechádza cesta I/51 (Nitra – Hontianske Nemce), ktorú vo východnej časti mesta križuje II/564 (Tlmače – Štúrovo). Železničná trať Nové Zámky – Zvolen tu križuje trať do Štúrova.

Levice sú vzdialené 45 km východne od Nitry, 29 km južne od Novej Bane, 43 km juhozápadne od Banskej Štiavnice a 55 km severne od Štúrova. Najbližším mestom sú 10 km vzdialené Tlmače.

Časti mesta

Ulice a námestia

V meste sa nachádzajú nasledovné ulice a námestia:

A. Dvořáka, A. Kmeťa, A. Sládkoviča, Agátová, B. Němcovej, B. Smetanu, B. S. Timravy, Bátovska cesta, Bernoláková, Brestová, Červenej armády, Čsl. armády, Dopravná, Dostojevského, Družstevnícka, F. Engelsa, F. Hečku, Gaštanová, Hlboká, Holubyho, Hontianska, Hronská, Hurbanova, I. Krasku, J. Bottu, J. Černáka, J. Dózsu, J. Holého, J. Jesenského, J. Kalinčiaka, J. Kollára, J. Švermu, Jarná, Javorová, Jubilejná, Jurska cesta, Južná, K. Marxa, Kalnícka cesta, Kalvínske námestie, Kasárenská, Kľačianska, Koháryho, Komenského, Konopná, kpt. Jaroša, kpt. Nálepku, Krátka, Ku Bratke, Kuzmányho, Kvetná, Kyjevská, L. Exnára, Ľ. Ivana, Ľ. Podjavorinskej, Ľ. Štúra, Ľanová, Lipová, Ludanská cesta, M. Kukučína, M. R. Štefánika, Mestský majer, Mierová, mjr. Samojlenku, Mládežnícka, Mlynská, Mochovská, Montua, Moyzesova, Mudroňova, Muškátová, Na bašte, Na lúkach, Nábrežná, Nádražný rad, Námestie E.M. Šoltésovej, Námestie hrdinov, Narcisová, Obrancov mieru, Okružná, Orgovánová, P. Jilemníckeho, P. O. Hviezdoslava, Palackého, Palárikova, Partizánov, Perecká, Pionierska, Pivničná, Pod amfiteátrom, Pod Urbanom, Podhradie, Poľná, Požiarnicka, Pradiarska, Pri Podlužianke, Pri tehelni, Priateľstva, Robotnícka, Rozmarínová, Ružová, Rybáreň, S. Chalupku, Saratovská, Severná, Skalný rad, Slobody, SNP, Sokolovská, Súkenícka, Sv. Michala, Š. Majora, Šafárikova, Školská, T. Vansovej, Tabaková, Tatranská, Tekovská, Textilná, Tolstého, Turecký rad, Tyršova, Vajanského, Vinohradnícka, Vojenská, Východná, Vysoká, Z. Nejedlého, Záhradná, Železničná, Ul. M. Monaca, Tichá, Nová, 1. mája, 28. októbra, 29. augusta.

Vodstvo

Mestom preteká potok Podlužianka a kanál Perec (voda je doňho privedená z Hrona pri hati vo Veľkých Kozmálovciach).

Vodné plochy

Pri meste sa nachádzajú Levické rybníky.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o troch osadách na území dnešných Levíc pochádza z roku 1156 a je zachovaná v odpise z roku 1347. Ostrihomský arcibiskup Martirius vysvätil kostol Sv. Martina v obci Bratka, ktorý postavil komes Euzidinus a obdaroval ho nehnuteľným aj hnuteľným majetkom. Arcibiskup súčasne pričlenil k tomuto kostolu tri obce, okrem Bratky aj dediny Levice a Vitk. Je tu zmienka o osade hostí v Leviciach. Hostia – cudzinci boli spravidla remeselníci a obchodníci, ranostredoveké Levice mali tak už v polovici 12. storočia dobré predpoklady rastu na remeselné a trhové stredisko.

Z roku 1300 je druhá listinná zmienka o Leviciach v súvislosti s cestou, ktorá k nim viedla. V roku 1313 v listine kaločskej kapituly sa spomína kastelán Levického hradu Imrich Bečej aj ako tekovský župan.

Roku 1318 v listine Matúša Čáka sa spomína ako kastelán Levického hradu komes Július z Topoľčianok. Roku 1321 Július z Topoľčianok vydal Levický hrad po smrti Matúša Čáka kráľovi Karolovi Róbertovi.

V roku 1330 po atentáte na Karola Róberta, ktorý spáchal Felicián Zach, bolo celé atentátnikovo príbuzenstvo tvrdo potrestané. Pred Levickým hradom Imrich Bečej sťal Šebe, najstaršiu dcéru Felicána Zacha.

V roku 1332 zoznamy pápežských desiatkov uvádzajú príjem levického farára Šalamúna z kostola Sv. Martina. Je to prvá zmienka o levickej farnosti, ktorá sem bola preložená z Bratky, čo naznačuje, že Levice už boli fakticky, aj keď nie právne, mestečkom.

V roku 1388 kráľ Žigmund daroval Levický hrad a hradné panstvo Ladislavovi zo Šaroviec, predkovi rodiny Levických.

Prvý raz sa spomína právo vyberať mýto a týždenné trhy v Leviciach, čo je významným prvkom mestskosti.

Prvý raz sa spomína obec Staré Levice.

Roku 1395 kráľ Žigmund definitívne udelil Levické hradné panstvo aj s mestečkom Levice Ladislavovi zo Šaroviec. Roku 1396 syn Ladislava zo Šaroviec sa od tohto roku uvádza v listinách ako Peter z Levíc.

V roku 1428 prvá zmienka, ktorá uvádza Levice už ako mestečko. Ako súčasť hradného panstva podliehali Levice kastelánovi Levického hradu.

V roku 1434 husiti vypálili Levický hrad, pričom sa zničili tam uložené listiny. 28. decembra 1441 kráľ Vladislav I. udelil Ladislavovi Levickému právo raziť na Levickom hrade strieborné mince „na spôsob mesta Budína“. Z roku 1526 je prvá správa o prekvitajúcom vinohradníctve v mestečku Levice i v dedine Staré Levice. Levičania boli významnými dodávateľmi vína pre Banskú Štiavnicu.

V roku 1529 po zrade Žigmunda Levického kráľ Ferdinand I. skonfiškoval levické hradné panstvo a daroval ho svojej manželke Anne Jagelovskej.

Roku 1537 kráľ vrátil levické hradné panstvo Gabrielovi Levickému, ktorý stál na strane Habsburgovcov, a vymenoval ho zároveň za tekovského župana. V roku 1542 po smrti Gabriela Levického sa majiteľom hradu stal Melchior Balaša, ktorý si zobral za manželku vdovu po Gabrielovi, Annu Turzovú.

Roku 1544 sa prvý turecký útok na Levice skončil vypálením mestečka. Hrad, ktorý bránil Melchior Balaša, sa útoku ubránil. Roku 1549, potom ako v roku 1548 uhorský snem prijal prísne opatrenia proti Melchirovi Balašovi, pre jeho lúpežnú činnosť, začalo sa 22. apríla obliehanie Levického hradu cisárskym vojskom pod velením Mikuláša zo Salmu. Po niekoľkých týždňoch posádka hradu, vedená Tomášom Dócim, kapitulovala a časť jej príslušníkov bola pod hradom popravená. Mesto bolo počas bojov vypálené.

V roku 1553 po smrti Jána Levického († 12. september 1553), údajne posledného príslušníka rodu Levických, pripadol hrad s celým panstvom späť kráľovi. Okrem toho tato rodiná žije naďalej.

Panovník sem dosadil vojenskú posádku, vymenoval hradného kapitána. Levice sa tak stali protitureckou pevnosťou, chrániacou prístup k banským mestám.

V roku 1554 na panovníkov príkaz bol spísaný urbár levického hradného panstva. Mestečko Levice malo podľa neho 55 sedliackych usadlostí a desať rodín želiarov, jeden mlyn a mýtnu stanicu, v Starých Leviciach bolo 16 poddanských usadlostí a 15 rodín želiarov.

Roku 1558 kráľ Ferdinand I. daroval Levický hrad spolu s panstvom Štefanovi Dobóovi, ktorý sa roku 1561 stal kapitánom protitureckej pevnosti Levice a zároveň aj tekovským županom. Roku 1571 František Dobó, od roku 1567 kapitán Levického hradu a od roku 1574 župan Tekovskej stolice, dal na hradnom nádvorí vybudovať Dobóovský kaštieľ a previesť renesančné stavebné úpravy.

Dňa 1. septembra 1578 turecké vojsko prepadlo a vypálilo tzv. dolné mesto a mnohých obyvateľov zajalo. Ďalší turecký útok proti Leviciam odrazila levická posádka v roku 1587.

Roku 1602 po vymretí rodu Dobóovcov sa stal majiteľom Levického hradu a hradného panstva protestant Sigfried Kolonič. Zomrel zadlžený v roku 1623, preto 15 rokov ležal nepochovaný na Levickom hrade.

Roku 1604 z tohoto roku pochádza prvá známa pečať mestečka Levice.

Roku 1605 na jar bolo mesto vypálené kuruckým veliteľom Františkom Rhédeyim.

Roku 1613 Turci od základu vypálili osadu Staré Levice, ktorá už nikdy nebola obnovená.

Roku 1620 v Leviciach existovalo kalvínske gymnázium. V tomto roku v meste existoval už prvý písomne doložený čižmársky cech, ktorého artikuly boli vydané r. 1629.

Roku 1635 v rámci dobudovania opevnenia Levíc boli vonkajšie hradby spojené s mestskými hradbami do spoločného obranného systému s hradom.

Roku 1636 donačnou listinou Ferdinand III. daroval Levický hrad, hradné panstvo a mesto svojmu synovi Ferdinandovi.

Roku 1640 majiteľom hradu i mesta sa stal rod Csáky. Dedičným hradným kapitánom bol v tom období gróf Ladislav Csáky a po ňom jeho syn Pavol, ktorý zomrel v r. 1680.

Roku 1663 2. novembra obsadili mesto a hrad Turci. V rokoch 1663 – 1664 turecký cestovateľ Evlija Čelebi navštívil Levice a v jeho diele Kniha ciest sa zachoval popis mesta a hradu Levice.

Roku 1664 12. júna cisárska armáda oslobodila mesto a hrad Levice spod tureckej okupácie. 19. júla v bitke pri Leviciach cisárske vojská pod velením generála Louisa Raduita de Souches porazili Turkov. V boji padol Štefan Koháry, hlavný kapitán banských miest a župan Hontianskej stolice.

Roku 1667 v písomných prameňoch sa spomína Cigánska ulica, ale rómski obyvatelia tu boli už o niekoľko desaťročí skôr, živili sa obchodom s koňmi a kováčstvom.

Roku 1675 v meste bol založený františkánsky kláštor a kostol Sv. Jozefa.

Roku 1690 Levický hrad, mesto a hradné panstvo získal od panovníka knieža Pavol Eszterházy.

Roku 1699 z Levického hradu odišla kráľovská vojenská posádka, čím hrad stratil charakter protitureckej pevnosti.

Roku 1703 17. septembra dobyl mesto kurucký veliteľ Ladislav Očkaj, ktorý tu mal aj svadbu s Ilonou Tisza. 31. októbra dobyli naspäť hrad s mestom cisárski vojaci, mesto vyrabovali a vypálili.

Roku 1705 3. januára sa v Leviciach uskutočnila vojenská poradu Františka II. Rákóciho s jeho kuruckými veliteľmi.

V rokoch 1708 – 1709 kurucký generál Mikuláš Berčéni prepustil Levický hrad cisárskemu vojsku. Pri ústupe z Levíc veliteľ kurucov Ján Bottyán dal zapáliť pracháreň a zdemolovať hrad.

V rokoch 1709 – 1710 v meste a na okolí vypukla morová epidémia, ktorá si vyžiadala veľa ľudských obetí.

Primátor

Ján Krtík

RNDr. Ján Krtík (*1. marec 1962, Levice) je primátor mesta Levice od roku 2018.

Primátori mesta Levice

Štefan Mišák bol zvolený za primátora mesta Levice:

Ján Krtík bol zvolený za primátora mesta Levice vo voľbách 10. novembra 2018 počtom hlasov 2920 z 9498 ako nezávislý kandidát.

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie obyvateľstva z roku 2001
Slováci 84,83%
Maďari 12,23%
Česi 1,04%
Rómovia 0,36%
Národnostné zloženie obyvateľstva z roku 2011
Spolu obyvateľov 34 844 (100%)
Slováci 27 050 (77,83%)
Nezistená 4 033 (11,57%)
Maďari 3 202 (9,19%)
Česi 229 (0,66%)
Rómovia 153 (0,44%)
Obyvateľstvo podľa vierovyznania
Rímskokatolíci 58,76%
Evanjelici 7,46%
Gréckokatolíci 0,32%
bez vyznania 22,77%
nezistené 3,4%

Kultúra a zaujímavosti

Na Slovensku sa koná každoročne súťaž o najkrajšie mesto Slovenska. V roku 2010 sa Levice umiestnili na 9. mieste. Mesto od roku 2009 vyhlasuje každoročne súťaž "Tu som doma Tu dovolenkujem", mesto sa snaží zaujať turistov a ale aj miestnych rôznymi podujatiami v regióne.

Pamiatky

  • Levický hrad, súbor stredovekej zrúcaniny hradu a mladšieho kaštieľa, ktorý vznikal od druhej polovice 13. storočia. Vznikol ako obranný bod na ceste ku stredoslovenským banským mestám. Jeho majiteľmi boli Matúš Čák Trenčiansky, miestny rod Levickovcov, či lúpežný šľachtic Melchior Balaša. Hrad bol opustený po roku 1696, kedy došlo k ničivému požiaru. V podhradí sa nachádza Dobóov kaštieľ, pôvodne renesančná dvojpodlažná stavba z obdobia okolo roku 1571. Barokovo bol prestavaný v roku 1710.[4] V súčasnosti tu sídli Tekovské múzeum.
  • Levický hrad
    Levický hrad
  • Letecká fotografia
    Letecká fotografia
  • Levické hradné slávnosti
    Levické hradné slávnosti

Sakrálne pamiatky

  • Rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová pôvodne neskorobaroková stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty z rokov 1773 – 1780. Iniciátrormi výstavby kostola boli príslušníci roku Esterháziovcov. V roku 1808 kostol vyhorel. Súčasná eklektická úprava kostola s dvojvežovým priečelím pochádza z roku 1902.[6] V interiéri sa nachádza súbor klasicistických oltárov z konca 18. storočia. Súčasťou zariadenia kostola sú ja neskorobarokové lavice s výjavmi zo života sv. Františka.
  • Kostol sv. Jozefa
    Kostol sv. Jozefa
  • Kostol sv. Michala archanjela
    Kostol sv. Michala archanjela
  • Detail fasády
    Detail fasády
  • Kostol na vyobrazení z roku 1903
    Kostol na vyobrazení z roku 1903
  • Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická tolerančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1785 – 1788. Veža s barokovou helmicou s laternou bola pristavaná v roku 1824.[7] Fasády kostola sú členené lizénovými rámami, okná majú šambrány s klenákmi. Vstup je riešený ako predstavaná predsieň s nárožným kvádrovaním.
  • Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1789. Upravovaný bol v rokoch 1838 – 1843.[8] Fasády kostola sú členené lizénami, hlavné priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
  • Židovská synagóga, eklektická halová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1853. Súčasťou interiéru je ženská galéria.[9] Fasády sú členené priebežným pásovaním, atika má bohatú štukovú výzdobu. Okná majú profilované šambrány, vstupy sú riešené ako edikuly. V nedávnej dobe prešla synagóga citlivou obnovou a slúži ako mestský kultúrny priestor.
  • Reformovaný kostol
    Reformovaný kostol
  • Evanjelický kostol
    Evanjelický kostol
  • Synagóga
    Synagóga
  • Desatoro na štíte synagógy
    Desatoro na štíte synagógy
  • Reformovaný kostol v časti Kalinčiakovo, jednoloďová románska stavba s polkruhovou apsidou a predstavanou vežou asi z polovice 12. storočia. Ide o jednu z najvýznamnejších románskych pamiatok na Slovensku. Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Anny. Ide o typický príklad emporového románskeho kostola, kanonická vizitácia z 18. storočia uvádza ako staviteľov stavby miestny rok Šimoniovcov. Nachádza sa na spojnici dvoch významných ranouhorských centier, Ostrihomu a Starého Tekova. Od roku 1655 je kostol reformovaný. Stavebnámi úpravami prešiel v roku 1682, kedy vznikol nový trámový strop. Stavebnými úpravami prešiel kostol po požiari z roku 1832, vznikol nový strop lode a bola nadstavaná veža. Do záujmu pamiatkarov vstúpil v roku 1878, kedy I. Henszlman vykonal opis a prvú datáciu stavby. Obnovou prešiel v roku 1932. Počas druhej svetovej vojny bol kostol poškodený, po vojne nasledovala ďalšia obnova v rokoch 1958 – 1959. Poslednou obnovou prešiel v roku 2016, kedy bola obnovená šindľová strecha.[10] Fasáda kostola postaveného z kamenných kvádrov je členená nárožnými opornými piliermi, apsida lizénami a oblúčkovým vlysom. Veža je ukončená šindľovou cibuľou.
  • Reformovaný kostol v Kalinčiakove
    Reformovaný kostol v Kalinčiakove
  • Detail románskeho kvádrového muriva
    Detail románskeho kvádrového muriva
  • Apsida
    Apsida
  • Empora
    Empora
  • Interiér apsidy
    Interiér apsidy

Pomníky

  • Pomník obetiam druhej svetovej vojny na Námestí hrdinov
  • Socha Milana Rastislava Štefánika – park
  • Pamätná busta Ľudovíta Štúra – na ulici Ľudovíta Štúra
  • Pamätná tabuľa Kalmána Kittenberga – na budove Lesov SR, š. p., OZ Levice /Koháryho ul./

Parky

  • Park M. R. Štefánika
  • Hradný park

Kultúra

  • Levické divadelné dni – prehliadka ochotníckych divadelných súborov
  • Levické hradné slávnosti
  • Levické poľovnícke dni
  • World & Etno Fest LEVICE
  • Jazz & Blues Fest LEVICE
  • Levický jarmok v októbri
  • Levický netradičný jarmok (pivný) v máji
  • Rybací piknik

Hudba

Významné hudobné festivaly, World & Etno Fest (každý rok na prelome júna a júla) a Jazz & Blues Fest (každý rok 2. novembrový víkend). Hudobný cyklus s názvom "Blues.LV" (pravidelné koncerty prevažne z oblasti jazzu, blues a podobných žánrov)

Hospodárstvo

  • priemyselný park Géňa

Školstvo

Základné školy

Stredné školy

Šport

V meste sa nachádza Dom športu, zimný štadión, futbalový štadión, mestská plaváreň a športová hala, tenisové ihriská.

Športové kluby

Aikido DOJO Levice

Basketbalový klub Levickí Patrioti

Školský basketbalový klub Junior Levice

Hokejový klub Levice

Horolezecký klub IAMES Levice

Futbalový klub Slovan Levice

Futsal Team Levice

Volejbalový klub PALAS VK LEVICE

Karate klub Goju Ryu Levice

Karate klub DELTA Levice

Športový klub Aquasport Levice

Športový klub ATOM Levice

Tanečno – športový klub RITMO

Tanečno – športový klub JUNILEV

Stolnotenisový klub Levice

Zumbaclub Levice

Amatérska volejbalová liga FiftyFive Levice

Šachový klub Levice

Cykloteam Levice

Radio Control Model Club LITTEAM Levice

Klub biatlonu KAMI Levice

Mestská únia malého futbalu Levice

Športový klub FAIR LEVICE

Box Club Gama Group Levice

Boxerský klub – Škola Boxu Levice

Kickboxing Levice

KST Lokomotíva Atom

Jungle pohybová škola

Zoo Crew Levice

FK1:FC 2000 Kalinčiakovo

TŠTK Levice

Osobnosti mesta

Rodáci

Partnerské mestá

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  5. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  6. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. ↑ Kostoly reformovanej cirkvi v okrese Levice [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.
  8. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  9. ↑ Levice - Synagóga [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  10. ↑ Kalinčiakovo [online]. Apsida.sk. Dostupné online.

Pozri aj

Literatúra

  • Csaba Tolnay: Levice na starých pohľadniciach, DAJAMA, 2006, ISBN 80-89226-05-1
  • RNDr. PhMr. Ernest Alt, Eugen Bába, MUDr. Ladislav Huljak: Dejiny levickej nemocnice 1885-1985, OÚNZ v Leviciach, 1985
  • Monografia mesta Levice, Štúdio Harmony, Banská Bystrica, 2010, ISBN 978-80-89151-27-1

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Levice_(Slovensko)&oldid=6978522“