Artikulárny kostol: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 00:08, 9. február 2020

Artikulárny kostol je sakrálna stavba, postavená na základe artikúl (článkov) prijatých v roku 1681 na šopronskom sneme, ktoré umožnili výstavbu protestantských cirkevných objektov v niektorých stoliciach a mestách Uhorska.

Historické súvislosti vzniku artikulárnych stavieb

Bližšie informácie v hlavnom článku: Reformácia

Morálny úpadok spoločnosti v 15. a 16. storočí neušetril ani cirkev a jej predstaviteľov. Nepokoje v západnej ríši a cirkvi vyvrcholili avignonským pápežstvom (1308–1378) a pápežskou schizmou (1378–1416), vystupňovanou vojnou medzi šľachtou, povstaniami roľníkov a rozširujúcou sa korupciou v rehoľnom systéme. Tieto udalosti patrili k príčinám vzniku reformačného hnutia. Reformácia sa pôvodne šírila zo západu a severu hlavne z Nemecka a keďže s týmito krajmi existovali pomerne dobré obchodné styky, zakrátko sa dostala na Slovensko. Nové myšlienky podporované šľachtou znamenali určité uvoľnenie. Cirkevné obrady sa zjednodušovali a bohoslužobným jazykom bol ten, ktorému všetci rozumeli. Aj keď obdobie najväčšieho rozvoja reformácie na Slovensku bolo v rokoch 1521-1523, v Uhorsku stále vládli katolícki Habsburgovci.

Protireformácia a rekatolizácia

Na koncile v Trente (r. 1550) bola odsúdená reformácia a začala protireformácia a rekatolizácia. Ešte v prvej polovici 17. storočia boli myšlienky reformácie na Slovensku také oslovujúce, že k reformácii sa hlásilo približne 90 % veriacich Slovákov i so stredovekými kostolmi.

Panovníci chceli dosiahnuť zmierenie medzi Rímom a protestantmi, ale pokusy stroskotali a bola obnovená prísna inkvizícia. Keď reformovaní žiadali náboženskú slobodu, panovník Rudolf II., na rozdiel od svojho otca Maximiliána, ktorý bolo ústretovejší, to kategoricky odmietol a vyhlásil, že ani v iných krajinách nemajú evanjelici náboženskú slobodu, tak nevidí dôvod prečo by mala byť v Uhorsku. Protireformácia sa zamerala na odoberanie chrámov a vyháňanie reformne zmýšľajúcich kazateľov a učiteľov. Používali sa rôzne metódy, aby sa obyvateľstvo vrátilo späť ku katolicizmu, nevynímajúc ani najkrutejšie tresty a popravy.

Na uhorský trón sa dostal Leopold I., ktorého vychovávali jezuiti. Nastalo desaťročie absolutizmu. Bolo odobraných 888 kostolov.

Tököliho povstanie

Náboženský útlak, hospodárska bieda a násilie vyvolali odpor. Na čelo nespokojencov sa postavil Imrich Tököli z Kežmarku, prezývaný tiež „Kráľ Horného Uhorska“, ktoré obsadil. Úspech povstania a turecká hrozba prinútili Leopolda I. zvolať v apríli 1681 snem do Šopronu. Rímskokatolícki biskupi boli neústretoví a rokovania o náboženskej slobode stroskotali.

Artikuly

Dňa 8. októbra 1681 vydal cisár rezolúciu, podľa ktorej si evanjelici mohli v Bratislave postaviť chrám. Ale nespokojní boli aj katolíci, aj evanjelici a tak kráľ vydal novú rezolúciu, v ktorej evanjelikom povoľoval v každej stolici postaviť po dva chrámy, ale s určitými obmedzeniami:

Zákonný článok (artikula) č.25 stanovoval pre stavbu nového protestantského chrámu tieto podmienky:
- musel byť postavený na okraji obce, mimo mestských hraníc
- musel byť postavený v priebehu jedného roka
- musel byť celý z dreva a postavený bez použitia kovových prvkov
- kamenný základ mohol mať nanajvýš jednu stopu od zeme
- nesmel mať vežu
- vchod nesmel byť priamo z ulice
Zákonný článok (artikula) č. 26 vynesený šopronským snemom stanovoval, že sa protestantom mali vrátiť kostoly, ktoré si postavili pred obdobím perzekúcie, pravda, za predpokladu, že sa im medzitým nedostalo katolíckeho vysvätenia.

Takto formulované opatrenie spôsobilo, že namiesto vrátenia 888 skonfiškovaných chrámov umožnili šopronské artikuly iba obmedzenú výstavbu 38 nových modlitební, ktoré sa mali rozmiestniť v jedenástich Turkami neobsadených stoliciach Uhorska.

V čase stavby chrámov habsburskí úradníci robili všetko pre to, aby ešte zmenšili trvácnosť evanjelických cirkevných stavieb. Svojvoľným prekrúcaním šopronských artikúl sprísňovali aj tak obmedzujúce sankcie.

Až o sto rokov neskôr, keď Jozef II. vydal "Tolerančný patent", smeli protestanti stavať murované kostoly, ale zato mimo námestí, bez veže a zvonov.

Artikulárne miesta v Uhorsku

Na základe šopronských artikúl boli zvolené dve lokality na stavbu evanjelických kostolov (prípadne reformovaných) v každej z jedenástich Turkami neobsadených stolíc.^[1] V pomedzných stoliciach v blízkosti územia obsadeného Turkami (Abov, Gemer, Novohrad, Šariš a ďalšie) boli kostoly využívané protestantmi nekatolíkom ponechané.

Liptovská stolica: Hybe, Veľká Paludza (dodnes dochovaný, presunutý do Svätého Kríža)
Nitrianska stolica: Nitrianska Streda, Stráže nad Myjavou
Oravská stolica: Istebné (dodnes dochovaný), Vyšný Kubín (kostol bol však nakoniec postavený v Leštinách, dodnes dochovaný)
Prešporská stolica: Pusté Úľany, Reca
Spišská stolica: Hrhov, Toporec
Šopronská stolica: Nemeskér, Vadosfa
Tekovská stolica: Šimonovany, Slepčany
Trenčianska stolica: Súľov, Uhrovec
Turčianska stolica: Ivančiná, Necpaly
Zvolenská stolica: Hronsek (dodnes dochovaný), Ostrá Lúka
Železná stolica: Celldömölk, Nemescsó (reformovaný kostol), Oberwart (reformovaný kostol)

Jedinečné pamiatky

Evanjelické artikulárne kostoly na Slovensku sú vzácnou historickou pamiatkou, pretože v okolitých krajinách, kde nevládli také neznášanlivé pomery, neboli na podobné stavby obmedzenia (určitú podobnosť možno nájsť u tzv. mierových kostolov v Sliezsku). Dodnes sa na Slovensku zachovalo päť artikulárnych drevených kostolov:

Evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, v Hronseku a v Leštinách boli 7.júla 2008 na 32. zasadnutí výboru UNESCO v kanadskom Quebecu zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Literatúra

Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov VII - Turci v Uhorsku I., autor: kol., Literárne informačné centrum 2005, 365 s. ISBN 80-89222-00-5
Dejiny reformácie na Slovensku, Kvačala, J., Liptovský Mikuláš 1935.
Husiti a reformácia na Slovensku do Žilinskej synody, Dr. Varsik, Branislav, Sborníku filoz. fakulty univ. Komenského, roč.VIII, č.62, Bratislava 1932, 228 s.
Evanjelické kostoly na Slovensku, Janka Krivošová a kolektív, Tranoscius 2001, 287 s., ISBN 80-7140-213-3
Architektura omezení. Středoevropské protestantské kostely v éře protireformace v komparativní perspektivě I., Altová, B. + Nešpor, Z. R., Lidé města - Urban People, 2013, roč. 15, č. 1

Referencie

↑ MILOŠ DUDÁŠ. Drevené artikulárne a tolerančné chrámy na Slovensku. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 2011. ISBN 978-80-7140-375-3. Kapitola Politické a náboženské okolnosti vzniku artikulárnych chrámov, s. 80.

[1] MILOŠ DUDÁŠ. Drevené artikulárne a tolerančné chrámy na Slovensku. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 2011. ISBN 978-80-7140-375-3. Kapitola Politické a náboženské okolnosti vzniku artikulárnych chrámov, s. 80.

[1]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-[[Súbor:Artikulárny kostol - Svätý Kríž.JPG|thumb|Svätý Kríž - artikulárny kostol]]
+[[Súbor:Hronsek - Drevený artikulárny kostol - 01.jpg|náhľad|Hronsek, artikulárny kostol]]
+[[Súbor:Dreveny kostol.jpg|náhľad|Hronsek, interiér artikulárneho kostola]]
-'''Artikulárny kostol''' je [[svätá stavba]], postavená na základe artikúl (článkov) prijatých v roku [[1681]] na [[Šopronský snem|šopronskom sneme]], ktoré umožnili výstavbu protestantských cirkevných objektov v niektorých stoliciach a mestách Uhorska.
+[[Súbor:SK-Istebne-Artikularkirche-05.jpg|náhľad|Istebné, artikulárny kostol]]
+[[Súbor:Kostolik v Istebnom.jpg|náhľad|Istebné, interiér artikulárneho kostola]]
+[[Súbor:Kežmarok (15).jpg|náhľad|Kežmarok, artikulárny kostol]]
+[[Súbor:Wooden church Kežmarok 9473.JPG|náhľad|Kežmarok, interiér artikulárneho kostola]]
+[[Súbor:Artikulárny kostol Leštiny.JPG|náhľad|Leštiny, artikulárny kostol]]
+[[Súbor:Svätý Kríž, artikulárny kostol (1).JPG|náhľad|Svätý Kríž, artikulárny kostol]]
+[[Súbor:Sväty Kriz (25).jpg|náhľad|Svätý Kríž, interiér artikulárneho kostola]]
+'''Artikulárny kostol''' je sakrálna stavba, postavená na základe artikúl (článkov) prijatých v roku [[1681]] na [[Šopronský snem|šopronskom sneme]], ktoré umožnili výstavbu protestantských cirkevných objektov v niektorých stoliciach a mestách Uhorska.
 == Historické súvislosti vzniku artikulárnych stavieb ==
@@ Riadok 7: / Riadok 15: @@
 === Protireformácia a rekatolizácia ===
-Na koncile v Trente (r. 1550) bola odsúdená reformácia a začala [[protireformácia]] a [[rekatolizácia]]. Ešte v 1. polovici 17. st. boli myšlienky reformácie na Slovensku také oslovujúce, že k reformácii sa hlásilo 90 % veriacich Slovákov i so stredovekými kostolmi.
+Na koncile v Trente (r. 1550) bola odsúdená reformácia a začala [[protireformácia]] a [[rekatolizácia]]. Ešte v prvej polovici 17. storočia boli myšlienky reformácie na Slovensku také oslovujúce, že k reformácii sa hlásilo približne 90 % veriacich Slovákov i so stredovekými kostolmi.
-Panovníci chceli dosiahnuť zmierenie medzi Rímom a protestantmi, ale pokusy stroskotali a bola obnovená prísna [[inkvizícia]]. Keď reformovaní žiadali náboženskú slobodu, panovník [[Rudolf II.]], na rozdiel od svojho otca [[Maximiliána]], ktorý bolo ústretovejší, to kategoricky odmietol a vyhlásil, že ani v iných krajinách nemajú evanjelici náboženskú slobodu, tak nevidí dôvod prečo by mala byť v Uhorsku. Protireformácia sa zamerala na odoberanie chrámov a vyháňanie reformne zmýšľajúcich kazateľov a učiteľov. Používali sa rôzne metódy, aby sa obyvateľstvo vrátilo späť ku katolicizmu, nevynímajúc ani najkrutejšie tresty a popravy.
+Panovníci chceli dosiahnuť zmierenie medzi Rímom a protestantmi, ale pokusy stroskotali a bola obnovená prísna [[inkvizícia]]. Keď reformovaní žiadali náboženskú slobodu, panovník [[Rudolf II.]], na rozdiel od svojho otca [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána]], ktorý bolo ústretovejší, to kategoricky odmietol a vyhlásil, že ani v iných krajinách nemajú evanjelici náboženskú slobodu, tak nevidí dôvod prečo by mala byť v Uhorsku. Protireformácia sa zamerala na odoberanie chrámov a vyháňanie reformne zmýšľajúcich kazateľov a učiteľov. Používali sa rôzne metódy, aby sa obyvateľstvo vrátilo späť ku katolicizmu, nevynímajúc ani najkrutejšie tresty a popravy.
 Na uhorský trón sa dostal [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]], ktorého vychovávali [[Spoločnosť Ježišova|jezuiti]]. Nastalo desaťročie [[Absolutizmus|absolutizmu]]. Bolo odobraných 888 kostolov.
@@ Riadok 25: / Riadok 33: @@
 ** nesmel mať vežu
 ** vchod nesmel byť priamo z ulice
-* Zákonný článok (artikula) č. 26 vynesený šopronským snemom stanovoval, že sa protestantom mali vrátiť kostoly, ktoré si postavili pred obdobím perzekúcie, pravda, za predpokladu, že sa im medzitým nedostalo katolíckeho vysvätenia.[[Súbor:Hronsek - Drevený artikulárny kostol - 02.jpg|náhľad|Drevený artikulárny kostol v Hronseku]]
+* Zákonný článok (artikula) č. 26 vynesený šopronským snemom stanovoval, že sa protestantom mali vrátiť kostoly, ktoré si postavili pred obdobím perzekúcie, pravda, za predpokladu, že sa im medzitým nedostalo katolíckeho vysvätenia.
-Takto formulované opatrenie spôsobilo, že namiesto vrátenia 888 skonfiškovaných chrámov umožnili šopronské artikuly iba obmedzenú výstavbu 38 nových modlitební, ktoré sa mali rozmiestniť v jedenástich Turkami neobsadených stoliciach Uhorska. Vo Zvolenskej župe to bolo v obci [[Hronsek]] a v obci Ostrá Lúka.
+Takto formulované opatrenie spôsobilo, že namiesto vrátenia 888 skonfiškovaných chrámov umožnili šopronské artikuly iba obmedzenú výstavbu 38 nových modlitební, ktoré sa mali rozmiestniť v jedenástich Turkami neobsadených stoliciach Uhorska.
 V čase stavby chrámov habsburskí úradníci robili všetko pre to, aby ešte zmenšili trvácnosť evanjelických cirkevných stavieb. Svojvoľným prekrúcaním šopronských artikúl sprísňovali aj tak obmedzujúce sankcie.
-Až o 100 rokov neskôr, keď [[Jozef II.]] vydal "[[Tolerančný patent]]", smeli protestanti stavať murované kostoly, ale zato mimo námestí, bez veže a zvonov.
+Až o sto rokov neskôr, keď [[Jozef II.]] vydal "[[Tolerančný patent]]", smeli protestanti stavať murované kostoly, ale zato mimo námestí, bez veže a zvonov.
+== Artikulárne miesta v Uhorsku ==
+Na základe šopronských artikúl boli zvolené dve lokality na stavbu [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelických]] kostolov (prípadne [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|reformovaných]]) v každej z jedenástich Turkami neobsadených stolíc.<ref>{{Citácia knihy
+ | priezvisko = Miloš Dudáš
+ | odkaz na autora =
+ | titul = Drevené artikulárne a tolerančné chrámy na Slovensku
+ | vydavateľ = Tranoscius
+ | miesto = Liptovský Mikuláš
+ | rok = 2011
+ | isbn = 978-80-7140-375-3
+ | kapitola = Politické a náboženské okolnosti vzniku artikulárnych chrámov
+ | strany = 80
+ | jazyk = po slovensky
+}}</ref> V pomedzných stoliciach v blízkosti územia obsadeného Turkami ([[Abovská župa|Abov]], [[Gemerská župa|Gemer]], [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohrad]], [[Šarišská župa (Uhorsko)|Šariš]] a ďalšie) boli kostoly využívané protestantmi nekatolíkom ponechané.
+* [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptovská stolica]]: [[Hybe]], [[Paludza|Veľká Paludza]] (dodnes dochovaný, presunutý do [[Svätý Kríž|Svätého Kríža]])
+* [[Nitrianska župa (Uhorsko)|Nitrianska stolica]]: [[Nitrianska Streda]], [[Šaštín-Stráže|Stráže nad Myjavou]]
+* [[Oravská župa (Uhorsko)|Oravská stolica]]: [[Istebné]] (dodnes dochovaný), [[Vyšný Kubín]] (kostol bol však nakoniec postavený v [[Leštiny|Leštinách]], dodnes dochovaný)
+* [[Bratislavská župa (Uhorsko)|Prešporská stolica]]: [[Pusté Úľany]], [[Reca]]
+* [[Spišská župa (Uhorsko)|Spišská stolica]]: [[Hrhov]], [[Toporec]]
+* [[Šopronská župa|Šopronská stolica]]: [[Nemeskér]], [[Vadosfa]]
+* [[Tekovská župa (Uhorsko)|Tekovská stolica]]: [[Šimonovany]], [[Slepčany]]
+* [[Trenčianska župa (Uhorsko)|Trenčianska stolica]]: [[Súľov-Hradná|Súľov]], [[Uhrovec]]
+* [[Turčianska župa (Uhorsko)|Turčianska stolica]]: [[Ivančiná]], [[Necpaly]]
+* [[Zvolenská župa (Uhorsko)|Zvolenská stolica]]: [[Hronsek]] (dodnes dochovaný), [[Ostrá Lúka]]
+* [[Železná župa|Železná stolica]]: [[Celldömölk]], [[Nemescsó]] (reformovaný kostol), [[Oberwart]] (reformovaný kostol)
 == Jedinečné pamiatky ==
-Protestantské artikulárne kostoly na Slovensku sú vzácnou historickou pamiatkou, pretože v okolitých krajinách, kde nevládli také neznášanlivé pomery, neboli na podobné stavby obmedzenia (určitú podobnosť možno nájsť u tzv. mierových kostolov v [[Sliezsko|Sliezsku]]). Dodnes sa na Slovensku zachovalo 5 artikulárnych drevených kostolov: [http://www.drevenykostol.sk/v1/index.php?lang=sk Svätý Kríž] (pôvodne v [[Paludza|Paludzi]]), [[Leštiny]], [[Istebné]], [[Hronsek]] a [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kežmarok]].
+Evanjelické artikulárne kostoly na Slovensku sú vzácnou historickou pamiatkou, pretože v okolitých krajinách, kde nevládli také neznášanlivé pomery, neboli na podobné stavby obmedzenia (určitú podobnosť možno nájsť u tzv. mierových kostolov v [[Sliezsko|Sliezsku]]). Dodnes sa na Slovensku zachovalo päť artikulárnych drevených kostolov:
+* [[Drevený artikulárny kostol (Hronsek)|Hronsek]]
+* [[Istebné]]
+* [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kežmarok]]
+* [[Drevený artikulárny kostol (Leštiny)|Leštiny]]
+* [[Svätý Kríž]] (pôvodne stál v [[Paludza|Paludzi]])
 Evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, v Hronseku a v Leštinách boli 7.júla 2008 na 32. zasadnutí výboru [[UNESCO]] v kanadskom [[Quebec (mesto)|Quebecu]] zapísané do [[Lokality Svetového dedičstva v Európe|Zoznamu svetového dedičstva UNESCO]].
@@ Riadok 43: / Riadok 83: @@
 * ''Husiti a reformácia na Slovensku do Žilinskej synody'', Dr. Varsik, Branislav, Sborníku filoz. fakulty univ. Komenského, roč.VIII, č.62, Bratislava 1932, 228 s.
 * ''Evanjelické kostoly na Slovensku'', Janka Krivošová a kolektív, Tranoscius 2001, 287 s., ISBN 80-7140-213-3
-* ''Architektura omezení. Středoevropské protestantské kostely v éře protireformace v komparativní perspektivě I.'', Altová, B. + Nešpor, Z. R., Lidé města - Urban People, 2013, roč. 15, č. 1 [http://lidemesta.cz/index.php?id=903]
+* ''Architektura omezení. Středoevropské protestantské kostely v éře protireformace v komparativní perspektivě I.'', Altová, B. + Nešpor, Z. R., Lidé města - Urban People, 2013, roč. 15, č. 1
+== Referencie ==
+{{Referencie}}
 [[Kategória:Protestantské kostoly]]