Orhan I.: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Revízia 6982153 používateľa Martinlichner (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
Riadok 47: Riadok 47:
|zväzok=8
|zväzok=8
|počet strán=1056}}</ref>
|počet strán=1056}}</ref>

== Mladosť ==
Narodil sa v roku 1281 v meste [[Söğüt]]. Bol prvým synom [[Osman I.|Osmana I]]. Orhanom starý otec, Ertuğrul Gazi, pomenoval svojho vnuka podľa Orhana Alpa. Orhanovo detstvo ani dospievanie nie je moc známe, ale stal sa veľmi blízkym svojmu otcovi. Niektoré historické zápisy hovoria, že keď mal Orhan 20 rokov, tak ho poslal otec do malej osmanskej provincie Nakihir, ale v roku 1309 sa vrátil späť do hlavného mesta Osmanov, do Söğütu.


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 08:52, 15. február 2020

Orhan I.
اورخان غازی
2. sultán Osmanskej ríše
Orhan I.
Orhan I., erb
Orhan I., podpis
Panovanie
DynastiaOsmanská dynastia
Panovanie1326 – 1362
PredchodcaOsman I.
NástupcaMurad I.
Biografické údaje
Narodenieokolo 1281
Söğüt, Rumský sultanát
ÚmrtieMarec 1362
Bursa, Osmanská ríša
Vierovyznaniesunnitský islam
Rodina
Manželka
Potomstvo
Sultán Bey
Süleyman Paša
Murad I.
Ibrahim
Hatice Hatun
Fatma Hatun
Şehzade Halil
OtecOsman I.
MatkaMalhun Hatun
Odkazy
Spolupracuj na CommonsOrhan I.
(multimediálne súbory na commons)

Orhan I. (osm. tur. ورخان غازی، اورخان بن عثمان بن ارطغرل, mod. tur. Orhan Gazi; * okolo 1281, Söğüt – †Marec 1362, Bursa) bol druhým vládcom Osmanskej ríše, vtedy známej ako Osmanský bejlik alebo emirát. Vládol v rokoch 1326 – 1362. Jeho otcom bol zakladateľ osmanského štátu Osman I., matkou Malhun Hatun. Jeho starým otcom bol Ertuğrul. Významné boli jeho štátne reformy, vytvorenie stále armády, či založenie prvej madrasy v Izniku. Do obdobia počiatku jeho vlády sa taktiež datujú prvé osmanské mince.[1]

O Orhanovej mladosti sa veľa zmienok nezachovalo.Svoju vojenskú kariéru Orhan započal už za vlády svojho otca Osmana, keď sa mu podarilo od Byzantskej ríše získať viaceré severoanatólske mestá, medzi nimi i budúce hlavné mesto Osmanského štátu Bursu (1326). Krátko na to Orhan po smrti svojho otca nastúpil na osmanský trón. V roku 1329 sa mu v bitke pri Pelekanone podarilo odraziť útok byzantského cisára Andronika III. a v priebehu rokov 1331 – 1341 sa Orhanovi podarilo od Byzantíncov získať mestá Nikája (İznik), Gemlik a Nikomédia (İzmit) s ich okolím. Po ovládnutí severnej Anatólie sa Orhan orientoval na dobývanie východných a južných území, ktoré podliehali rozličným tureckým rodom. V roku 1345 dobyl prímorské panstvo Karesi a v roku 1354 Gerede. V roku 1354 získal od Eretnovcov Ankaru. Následne sa opäť venoval bojom na západe, kde zasiahol do občianskych vojen v Byzantskej ríši.[1]

V byzantskej občianskej vojne v rokoch 1341 – 1347 sa regent proticisár Ján VI. Kantakuzenos rozhodol oženiť svoju dcéru Theodoru s Orhanom, a využil osmanských bojovníkov v boji proti súperiacim silám Jána V. Palaiologa, čo Turkom umožnilo vyplieniť Trákiu a oboznámiť sa s miestnym prostredím. V byzantskej vojne so Srbi Kantakuzenos znovu požiadal Osmanov o pomoc, za čo Osmani v roku 1352 získali európsku pevnosť Çimpe (Tzymbe). O dva roky neskôr získal Orhanov syn Süleyman Paša zase obsadil byzantské mesto Kallipolis (Gelibolu), ktoré krátko pred tým v dôsledku zemetrasenia prišlo o svoje hradby. Osmani tak získali prvé územia v Európe. V nasledujúcom období Osmani pravidelne rabovali kresťanské územia a svoje nájazdy na čas pozastavili až po tom, čo bol Orhan prinútený uzavrieť s Byzantíncami dohodu o prepustení jeho syna Chálila, ktorého zajali a Byzancii odovzdali janovskí piráti. Asi v roku 1361 padol do rúk Osmanov trácky Didymoteichon, ktorý sa na niekoľko rokov stal hlavným osmanským sídlom. V roku 1362 Orhan zomrel a novým panovníkom sa stal jeho syn Murad I.[2]

Referencie

  1. a b ORHAN GAZI In: Historical Dictionary of Ottoman Empire. Ed. Selcuk Aksin Somel. Zväzok 7. New York : Scarecrow Press, 2003. (Historical Dictionaries of Ancient Civilizations and Historical Eras.) ISBN 0810843323, 978-0810843325. S. 218.
  2. ORKHAN In: BOSWORTH, Clifford Edmund a spol. The Encyclopaedia of Islam. 1. vyd. Zväzok 8. New York : Leiden, 1993. 1056 s. ISBN 90-04-09419-9. S. 175 – 177. (po anglicky)

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Orhan I.