Wolfgang Moróc: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d Vasiľ premiestnil stránku Wolfgang Mórocz (1575-1648) na Wolfgang Mórocz |
(Žiaden rozdiel)
| |
Verzia z 22:09, 16. február 2020
 |
Podľa názoru niektorých redaktorov by sa mal tento článok presunúť na názov Wolfgang Mórocz. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii. |
| Wolfgang Mórocz | |
| farkas_morocz.jpg uhorský šľachtic | |
| Narodenie | 1575 Beketfalva, Holice, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 1648 ? |
| Národnosť | uhorská |
| Rodičia | Anton Mórocz de Beketfalva a Anna Bessenyey de Galántha |
Wolfgang Mórocz de Beketfalva (* 1575, Beketfalva (dnešné Holice), Slovensko - † 1648, miesto neznáme, pochovaný v kostole sv. Petra a Pavla v Holiciach, Slovensko) bol uhorský šľachtic. Bol synom Antona Mórocza (1545-1594) zakľadatela dynastie Mórocz de Beketfalva a Anny Bessenyey de Galántha (1511-1571).
Životopis
Narodil sa do rodiny majetnej nižšej šľachty zo Žitného ostrova, ktorú svojou cieľavedomosťou a šikovnosťou postupne začlenil medzi elitu vtedajšieho Uhorska. Wolfgang (maď. Farkas) bol počas svojej bohatej kariéry podžupanon Prešporskej stolice, radcom Uhorskej komory, krajinský podsudca a uhorský podpalatín. Patrónom Wolfganga až do svojej smrti v roku 1645 bol Mikuláš Esterházy.
Kariéra Wolfganga Mórocza[1]
- 1600 >: pôsobenia na dvoroch Esterházyovcov a Illésházyovcov
- 1604 – 1616: slúžny (judex nobilium) Bratislavskej stolice
- 1607 – 1619: viackrát menovaný do funkcie kráľovho splnomocnenca (homo regius)
- 1609 – 1636: viackrát menovaný do funkcie palatínovho splnomocnenca (homo palatinalis)
- 1616 – 1619 >: hospodársky správca (provisor, prefectus) na panstve Devín
- 1622: kráľovský komisár v Győri
- 1622 – 1639: podžupan (vicecomes) Bratislavskej stolice
- 1622 – 1646: osobná účasť na štyroch krajinských snemoch v Šoproni a Prešporku
- 1629 – 1639: krajinský podsudca (viceiudex curiae regiae)
- 1640 – 1648: radca Uhorskej komory (Camara Hungarica consiliarius)
- 1646 –1647: podpalatín (vicepalatinus regni Hungariae)
Najbližšia rodina Wolfganga Mórocza[2]
- Žofia Kálmár, * odhadom medzi 1552 a 1612 † ?, manželka Wolfganga
- Szilva Katarína, * odhadom medzi 1545 a 1605, † 1644, manželka Wolfganga, dcéra Michala Szilvu († 1654), kráľovského hlavného tridsiatnika v Prešporku (Bratislave) a Zuzany Schmuggerovej
- Mórocz Štefan, * cca 1610, † 1683, syn Wolfganga, podžupan Bratislavskej stolice, zástupca krajinského sudcu a prísediaci kráľovskej súdnej tabule, manželky: I. Alžbeta Vitály z Dolnej Sásy /de Alszász/, II. barónka Zuzana Amade z Vrakúňa /de Wárkony/ († po 1663), dcéra baróna Leonarda Amadeho († 1647), uhorského podpalatína a Uršuly Götzelovej, III. Kristína Kerekes zo Svätého Jura /de Szentgyörgy/, dcéra Andreja Kerekesa († 1668) kráľovského protonotára a radcu Uhorskej komory a Anny Hederváryovej
- Mórocz František, * cca 1620, † po 1671, syn Wolfganga, jezuita, pedagóg
- Mórocz Zuzana, * cca 1605–1610, † 1630, dcéra Wolfganga, pochovaná v kostole v Holiciach (Egyházasgelle), manžel: Ján Törös († 1652), palatín arcibiskupských predialistov, tajomník kardinála Petra Pázmánya (svadbu mali 15. 2. 1626 v Šamoríne)
- Mórocz Katarína, doložená 1657, † po 1685, dcéra Wolfganga, mníška v kláštore klarisiek v Prešporku (Bratislave)
- Mórocz Alžbeta, doložená 1659, † po 1689, dcéra Wolfganga, manžel: barón Alexander Esterházy z Galanty a Zvolena († 1679)
Majetkové pomery
Wolfgang Mórocz začínal len s malým majetkom v Beketfalve a v blízkej osade Bodófalva, ktorý zdedil po otcovi. Jeho prvým významnejším ziskom bol dom v Rači, ktorý mu darovali devínski Keglevičovci. Wolfgang postupne skupoval a bral do zálohu majetky na Žitnom ostrove, v okolí jeho rodového sídla. Išlo o menšie majetkové podiely, šľachtické statky a panstvá, napr. Vojka (1623), Grinava (1624), Sárosfalva/Blatná na Ostrove (1630, 1639), Kis Lucse/Malá Lúč (1631), Tökés (1635), vinice vo Vajnoroch (1636). V roku 1632 získal od Pálffyovcov do zálohu aj zvyšné majetky v Beketfalve, včetne troch ďalších osád v susedstve. Tým si vybudoval solídny majetkový komplex v centre Žitného ostrova, ktorý právne upevnil donáciou od panovníka Ferdinanda II. Radikálna zmena jeho majetkovej držby však nastala, keď mu Pálffyovci dali do zálohu dedinu Igram (1643), neskôr dokonca časti svojho hradného panstva Svätý Jur (1634, 1644). Tieto finančne náročné majetkové transakcie si mohol dovoliť po zisku postov podžupana a najmä krajinského podsudcu, ktoré mu museli prinášať nemalý peňažný efekt. Priaznivú majetkovú situáciu rodu od polovice 17. storočia zaznamenali aj dobové taxálne súpisy šľachty, ktoré Móroczovcov zaznamenali medzi majetnými šľachticmi (nobiles bene possessionati).[3]
Referencie
- ↑ FEDERMAYER, Frederik. Wolfgang Mórocz z Beketfalvy (1575–1648). Spoločenský vzostup kariérneho úradníka v ranonovovekom Uhorsku [online]. [Cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
- ↑ FEDERMAYER, Frederik. Wolfgang Mórocz z Beketfalvy (1575–1648). Spoločenský vzostup kariérneho úradníka v ranonovovekom Uhorsku [online]. [Cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
- ↑ FEDERMAYER, Frederik. Wolfgang Mórocz z Beketfalvy (1575–1648). Spoločenský vzostup kariérneho úradníka v ranonovovekom Uhorsku [online]. [Cit. 2019-12-31]. Dostupné online.
Literatúra
- DUCHOŇOVÁ, Diana. Palatín Mikuláš Esterházy. 2017. vyd. Bratislava : SAV, 2017. ISBN 978-80-224-1606-1. S. 27.