Hamdánovci (Sýria): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Vegetator (diskusia | príspevky)
57 605 editací
d d
Vegetator (diskusia | príspevky)
57 605 editací
d d
Riadok 35: Riadok 35:
{{Pozri|jemenskej vládnucej dynastii|Hamdánovci (Jemen)}}
{{Pozri|jemenskej vládnucej dynastii|Hamdánovci (Jemen)}}


'''Hamdánovci''','''<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu
'''Hamdánovci''',<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Hamdánovci
|titul=Hamdánovci
|url=https://beliana.sav.sk/heslo/hamdanovci
|url=https://beliana.sav.sk/heslo/hamdanovci
Riadok 49: Riadok 49:
|rok=2006
|rok=2006
|isbn=80-7021-828-2
|isbn=80-7021-828-2
|strany=386}}</ref>''' ([[Arabčina|arab.]] ''Banú Hamdán'') bola arabská moslimská dynastia vládnuca na území [[Mezopotámia|Mezopotámie]] a severnej [[Sýria|Sýrie]] ([[945]]{{--}}[[1004]]). Nazvaná bola podľa náčelníka arabského kmeňa Taglibov [[Hamdán ibn Hamdún|Hamdána ibn Hamdúna]].<ref name=":2" /> Hamdán sa pridal k [[Cháridža|cháridžaskej]] vzbure proti [[Abbásovci|Abbásovcom]], avšak kalif v roku [[895]] obsadil ním ovládaný [[Mardin]] a Hamdána neskôr pri Mosule zajal. Hamdánov syn Husajn však kalifovi pri potláčaní vzbury výrazne pomohol, Hamdán bol omilostený a Husajn sa stal vodcom taglibských jazdcov. V nasledujúcom období Husajn slúžil kalifovi a zúčastnil sa mimo iné finálnej kampane proti [[Túlúnovci|Túlúnovcom]] v Egypte, či viacerých bojov v Sýrii. Po tom, čo sa v roku [[908]] zúčastnil na povstaní [[Abdalláh ibn al-Mu'tazz|Abdalláha ibn al-Mu'tazza]], kalifovho syna, upadol v nemilosť, avšak po sprostredkovanej mediácii sa smel vrátiť. Niekedy v roku 910/911 bol menovaný ako správca kraja Dijár Rabíja v [[Džazíra|Džazíre]], avšak pre viaceré nezhody s vládnucimi vrstvami bol v roku [[918]] popravený. V Dijár Rabíji pôsobili aj ďalší Husajnovi bratia Ibrahim a Dávúd. Omnoho lepšia kariéra čakala ich brata Abdalláha, ktorý zostal verný kalifovi, za čo bol okolo roku [[906]] menovaný správcom [[Mosul]]u. Po tom, čo bol v roku [[913]] za nejasných okolností odvolaný sa vzbúril, ale už o rok bol reštaurovaný späť a následne pomáhal kalifovi proti vzburám v [[Arménsko|Arménsku]] a [[Azerbajdžan]]e. Po tom, čo zomrel v jednej bitke proti povstaleckému kalifovi [[Al-Káhir]]ovi, sa moci v Mosule v roku [[929]] ujal ako abbásovský správca jeho syn Hasan známy ako [[Násiruddaula]].<ref name=":06">HAMDANIDS In: {{Citácia knihy
|strany=386}}</ref> ([[Arabčina|arab.]] ''Banú Hamdán'') bola arabská moslimská dynastia vládnuca na území [[Mezopotámia|Mezopotámie]] a severnej [[Sýria|Sýrie]] ([[945]]{{--}}[[1004]]). Nazvaná bola podľa náčelníka arabského kmeňa Taglibov [[Hamdán ibn Hamdún|Hamdána ibn Hamdúna]].<ref name=":2" /> Hamdán sa pridal k [[Cháridža|cháridžaskej]] vzbure proti [[Abbásovci|Abbásovcom]], avšak kalif v roku [[895]] obsadil ním ovládaný [[Mardin]] a Hamdána neskôr pri Mosule zajal. Hamdánov syn Husajn však kalifovi pri potláčaní vzbury výrazne pomohol, Hamdán bol omilostený a Husajn sa stal vodcom taglibských jazdcov. V nasledujúcom období Husajn slúžil kalifovi a zúčastnil sa mimo iné finálnej kampane proti [[Túlúnovci|Túlúnovcom]] v Egypte, či viacerých bojov v Sýrii. Po tom, čo sa v roku [[908]] zúčastnil na povstaní [[Abdalláh ibn al-Mu'tazz|Abdalláha ibn al-Mu'tazza]], kalifovho syna, upadol v nemilosť, avšak po sprostredkovanej mediácii sa smel vrátiť. Niekedy v roku 910/911 bol menovaný ako správca kraja Dijár Rabíja v [[Džazíra|Džazíre]], avšak pre viaceré nezhody s vládnucimi vrstvami bol v roku [[918]] popravený. V Dijár Rabíji pôsobili aj ďalší Husajnovi bratia Ibrahim a Dávúd. Omnoho lepšia kariéra čakala ich brata Abdalláha, ktorý zostal verný kalifovi, za čo bol okolo roku [[906]] menovaný správcom [[Mosul]]u. Po tom, čo bol v roku [[913]] za nejasných okolností odvolaný sa vzbúril, ale už o rok bol reštaurovaný späť a následne pomáhal kalifovi proti vzburám v [[Arménsko|Arménsku]] a [[Azerbajdžan]]e. Po tom, čo zomrel v jednej bitke proti povstaleckému kalifovi [[Al-Káhir]]ovi, sa moci v Mosule v roku [[929]] ujal ako abbásovský správca jeho syn Hasan známy ako [[Násiruddaula]].<ref name=":06">HAMDANIDS In: {{Citácia knihy
|priezvisko=Bosworth
|priezvisko=Bosworth
|meno=Clifford Edmund a spol
|meno=Clifford Edmund a spol
Riadok 72: Riadok 72:
* [[al-Husajn ibn Hamdán]] (895{{--}}916)<ref name=":06" />
* [[al-Husajn ibn Hamdán]] (895{{--}}916)<ref name=":06" />
* [[Abdalláh ibn Hamdán]] (aj Abd Alláh) (906{{--}}929)<ref name=":06" />
* [[Abdalláh ibn Hamdán]] (aj Abd Alláh) (906{{--}}929)<ref name=":06" />
* [[Násiruddaula]] (vlastným menom Hasan) (929{{--}}969) – vládol v Mezopotámii, prvé meno meno je čestný titul „''pomocník ríše''"<ref name=":3" />
* [[Násiruddaula]] (vlastným menom Hasan) (929{{--}}969) – vládol v Mezopotámii, prvé meno je čestný titul „''pomocník ríše''"<ref name=":3" />
* [[al-Ghadanfar]] (aj [[Abú Taglib]]) (969{{--}}979) – vládol v Mezopotámii
* [[al-Ghadanfar]] (aj [[Abú Taglib]]) (969{{--}}979) – vládol v Mezopotámii
* [[Sajfuddaula]] (aj [[Sajf ad-Davla]], pôvodným menom Alí) (943/5 – 967) – vládol v Sýrii, prvé meno meno je čestný titul „''meč ríše''"
* [[Sajfuddaula]] (aj [[Sajf ad-Davla]], pôvodným menom Alí) (943/5 – 967) – vládol v Sýrii, prvé meno je čestný titul „''meč ríše''"
* [[Sa‘duddaula]] (aj [[Sa‘d ad-Davla]]) (967{{--}}991) – vládol v Sýrii – meno znamená „''šťastie ríše''"
* [[Sa‘duddaula]] (aj [[Sa‘d ad-Davla]]) (967{{--}}991) – vládol v Sýrii – meno znamená „''šťastie ríše''"
* [[Sa‘íduddaula]] (aj [[Sa‘íd ad-Davla]]) (991{{--}}1002) – vládol v Sýrii
* [[Sa‘íduddaula]] (aj [[Sa‘íd ad-Davla]]) (991{{--}}1002) – vládol v Sýrii

Verzia z 12:34, 19. február 2020

Hamdánovci
arab.حمدانيون‎
Banú Hamdán
↓ 929/945 – 1004 ↓
Geografia
Mapa štátu
Hamdánovské panstvo v roku 955 počas existencie mosulskej aj allepskej vetvy.
Hamdánovci v Mezopotámii:
Mosul (929 – 979)
Hamdánovci v Sýrii:
Aleppo (944 – 1002)
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
islam (vládnuce vrstvy: šiitizmus)
populácia aj sunnitský islam, menšiny: kresťanstvo (jakobiti, arménska cirkev, nestoriánstvo)
Štátny útvar
dedičná monarchia
Materský štát
Abbásovci (vznik), Fátimovci (zánik)
Predchádzajúce štáty:
Abbásovci Abbásovci
Nástupnícke štáty:
Byzantská ríša Byzantská ríša
Bújovci Bújovci
Marvánovci Marvánovci
Ukajlovci Ukajlovci
Fátimovci Fátimovci
O jemenskej vládnucej dynastii pozri Hamdánovci (Jemen).

Hamdánovci,[1][2] (arab. Banú Hamdán) bola arabská moslimská dynastia vládnuca na území Mezopotámie a severnej Sýrie (945 – 1004). Nazvaná bola podľa náčelníka arabského kmeňa Taglibov Hamdána ibn Hamdúna.[1] Hamdán sa pridal k cháridžaskej vzbure proti Abbásovcom, avšak kalif v roku 895 obsadil ním ovládaný Mardin a Hamdána neskôr pri Mosule zajal. Hamdánov syn Husajn však kalifovi pri potláčaní vzbury výrazne pomohol, Hamdán bol omilostený a Husajn sa stal vodcom taglibských jazdcov. V nasledujúcom období Husajn slúžil kalifovi a zúčastnil sa mimo iné finálnej kampane proti Túlúnovcom v Egypte, či viacerých bojov v Sýrii. Po tom, čo sa v roku 908 zúčastnil na povstaní Abdalláha ibn al-Mu'tazza, kalifovho syna, upadol v nemilosť, avšak po sprostredkovanej mediácii sa smel vrátiť. Niekedy v roku 910/911 bol menovaný ako správca kraja Dijár Rabíja v Džazíre, avšak pre viaceré nezhody s vládnucimi vrstvami bol v roku 918 popravený. V Dijár Rabíji pôsobili aj ďalší Husajnovi bratia Ibrahim a Dávúd. Omnoho lepšia kariéra čakala ich brata Abdalláha, ktorý zostal verný kalifovi, za čo bol okolo roku 906 menovaný správcom Mosulu. Po tom, čo bol v roku 913 za nejasných okolností odvolaný sa vzbúril, ale už o rok bol reštaurovaný späť a následne pomáhal kalifovi proti vzburám v Arménsku a Azerbajdžane. Po tom, čo zomrel v jednej bitke proti povstaleckému kalifovi Al-Káhirovi, sa moci v Mosule v roku 929 ujal ako abbásovský správca jeho syn Hasan známy ako Násiruddaula.[3] Nový kalif al-Káhir si svojou politikou príliš spojencov nezískal a bol preto prinútený opustiť Bagdad, a hľadať pomoc v Mosule. Za pomoc povýšil Hasana na amíra al-umará (tj. emíra emírov) a dal mu čestný titul Násiruddaula - „pomocník ríše". Kalifova moc sa však už obnoviť nepodarila a po tom, čo do Iraku vtrhli Bújovci nadobro upadla.[4] To však zároveň dovolilo Hamdánovcom narásť na sile a začať viesť nezávislú politiku a expandovať na západ. V roku 979 boli Hamdánovci z Mosulu vyhnaní Bújovcom Adududdaulom a Abú Taglib bol nútený hľadať pomoc u Fátimovcov v Egypte, avšak pomoc nezískal. Dvaja Hamdánovci sa ešte v Mosule vyskytli ako správcovia mesta pre Bújovcov, ťažisková sila rodu však už bola premiestnená do Aleppa.[5] Sídlo druhého hamdánovského panstva bolo v v Aleppe (dnešný Halab), kde vládol Abú Taglibov strýko Sajf ad-Davla („meč ríše"). Sajf z Aleppa ovládal rozsiahle územia od Kilikie po Libanon, musel však čeliť mnohým nepriateľom. Zo západu krajinu ohrozovala prebúdzajúca sa Byzantská ríša. Cisár Nikeforos II. známy ako Bledá smrť Saracénov obsadil Kilikiu a Antiochiu a v roku 962 vyplienil aj Aleppo. Z juhu hrozili egyptský Ichšídovci, a neskôr Fátimovci.[4] Boje viedol aj s Marvánovcami, ktorí si vytvorili panstvo v Amide (dnešný Diyarbakır). V bojoch Hamdánovci postupne strácali jednotlivé územia a ich moc upadala. Nakoniec moc za vlády Sa‘ída ad-Davlu prevzal bývalý otrok Luʾluʾ, ktorý následne ako regent vládol aj za posledných dvoch vládcov Alího a Šarífa, a neskôr po ich smrti prijal zvrchovanosť Fátimovcov.[5] Významný bol prínos Hamdánovcov pre arabskú kultúru. Sajf ad-Davla (943 – 967) bol štedrým mecenášom umenia a vedy, na jeho dvore pôsobili napr. arabskí básnici al-Isfahání a al-Mutanabbí, či filozof al-Fárábí,[1] či rečník Ibn Nubáta.[4]

Zoznam panovníkov:[2]

Referencie

  1. ↑ a b c Hamdánovci [online]. Encyclopaedia Beliana, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.
  2. ↑ a b TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 386.
  3. ↑ a b c d HAMDANIDS In: BOSWORTH, Clifford Edmund a spol. The Encyclopaedia of Islam. 1. vyd. Zväzok 3. New York : Leiden, 1993. 1270 s. ISBN 90-04-09419-9. S. 126 – 131. (po anglicky)
  4. ↑ a b c d Tauer, str. 147 – 150
  5. ↑ a b Ḥamdānid Dynasty | Muslim Arab dynasty [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online. (po anglicky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hamdánovci_(Sýria)&oldid=6984509“