Slatvina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d Komunálne voľby 2018: starosta
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 57: Riadok 57:


== Politika ==
== Politika ==
=== Starostovia obce ===
<!-- === Starostovia obce ===
1. Ján Čurilla 1849,1855,1856 richtár
1. Ján Čurilla 1849,1855,1856 richtár
2. Ján Petrufčin 1853,1854,1862,1863 -„-
2. Ján Petrufčin 1853,1854,1862,1863 -„-
Riadok 86: Riadok 86:
26. Stanislav Cmorej 1990 – 1996 starosta
26. Stanislav Cmorej 1990 – 1996 starosta
27. Pavol Legát 1996 – 1998 -„-
27. Pavol Legát 1996 – 1998 -„-
28. Vladislav Vrabel 1999-doteraz -„- 123
28. Vladislav Vrabel 1999-doteraz -„- 123 -->


=== Obecné zastupiteľstvo ===
=== Obecné zastupiteľstvo ===
Riadok 203: Riadok 203:
'''Katolícky kostol Nanebevzatia P. Márie'''
'''Katolícky kostol Nanebevzatia P. Márie'''


Ranogotický z druhej polovice 13. stor. Loď bola upravovaná roku 1800. Jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou klenbou, ktorej rebrá vyrastajú z okrúhlej prípory, odseknutej v polovici steny. Na severnej strane presbytéria je gotické výklenkové pastofórium s pôvodnými mriežkami. Loď mala pôvodne rovný drevený strop, ktorý roku 1800 nahradili pruskou klenbou. Štvorpodlažná veža so štrbinovými oknami, v poslednom podlaží združené okná a pod.dnešnou omietkou je renesančná sgrafitovaná nárožná bosáž. V exteriéry na južnej strane je analyticky prezentovaný ústupkový gotický portál a na východnej stene v priestore malej knižnice nad sakristou mníškové okno. V súčasnosti prebieha v presbytériu plošný odkryv stredovekej maliarskej výzdoby, predbežne radenej do 15.storočia. V spodnej časti sú obrazy apoštolov, v horných častiach severnej, južnej a východnej steny sa nachádza pašiový cyklus. Vo víťaznom oblúk sú polpostavy prorokov a spodobenia dvoch uhorských patrónov Sv.Štefana a Sv. Ladislava. V lodi je v dvoch sondách zachytená Ladislavská legenda.Nad klenbou v lodi v povalovom priestore sa nachádzajú fragmenty provinčne vyznievajúcich neskoro barokových malieb. Hlavný oltár je pseudogotický zo spišskonovoveskej dielne, štyri obrazy na krídlach sú olejomaľby z roku 1905 od maliara Springera. Bočný oltár sv. Mikuláša biskupa, klasicistický zo začiatku 19. stor. kazateľnica je baroková z polovice 18. stor. krstiteľnica kamenná gotická zo 14. stor. [[Krucifix]], polychrómovaná drevorezba z 18. stor. Strieborné cibórium z roku 1704. Zvon z roku 1677. Z pôvodného zariadenia kostola dostali sa dve gotické sochy Madon (z čias okolo roku 1360 a 1480), sv. Mikuláša biskupa (okolo roku 1480) a sv. Jána Krstiteľnica (okolo roku 1500) do zbierok Nemzeti galérie v Budapešti.
Ranogotický z druhej polovice 13. stor. Loď bola upravovaná roku 1800. Jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, pristavenou [[Sakristia|sakristiou]] a predstavanou vežou. [[presbytérium (priestor v kostole)|Presbytérium]] je zaklenuté gotickou krížovou [[Klenba|klenbou]], ktorej rebrá vyrastajú z okrúhlej prípory, odseknutej v polovici steny. Na severnej strane presbytéria je gotické výklenkové [[pastofórium]] s pôvodnými mriežkami. Loď mala pôvodne rovný drevený strop, ktorý roku 1800 nahradili pruskou klenbou. Štvorpodlažná veža so štrbinovými oknami, v poslednom podlaží združené okná a pod.dnešnou omietkou je renesančná sgrafitovaná nárožná bosáž. V exteriéri na južnej strane je analyticky prezentovaný ústupkový gotický portál a na východnej stene v priestore malej knižnice nad sakristou mníškové okno. V súčasnosti prebieha v presbytériu plošný odkryv stredovekej maliarskej výzdoby, predbežne radenej do 15. storočia. V spodnej časti sú obrazy apoštolov, v horných častiach severnej, južnej a východnej steny sa nachádza pašiový cyklus. Vo víťaznom oblúk sú polpostavy prorokov a spodobenia dvoch uhorských patrónov sv. Štefana a sv. Ladislava. V lodi je v dvoch sondách zachytená Ladislavská legenda. Nad klenbou v lodi v povalovom priestore sa nachádzajú fragmenty provinčne vyznievajúcich neskoro barokových malieb. Hlavný oltár je pseudogotický zo spišskonovoveskej dielne, štyri obrazy na krídlach sú olejomaľby z roku 1905 od maliara Springera. Bočný oltár sv. Mikuláša biskupa, klasicistický zo začiatku 19. stor. [[kazateľnica]] je baroková z polovice 18. stor. krstiteľnica kamenná gotická zo 14. stor. [[Krucifix]], polychrómovaná drevorezba z 18. stor. Strieborné [[cibórium]] z roku 1704. [[Zvon]] z roku 1677. Z pôvodného zariadenia kostola dostali sa dve gotické sochy Madon (z čias okolo roku 1360 a 1480), sv. Mikuláša biskupa (okolo roku 1480) a sv. Jána Krstiteľnica (okolo roku 1500) do zbierok Nemzeti galérie v Budapešti.


== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
== Hospodárstvo a infraštruktúra ==

Verzia z 09:36, 21. február 2020

Slatvina
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Spišská Nová Ves
Región Spiš
Nadmorská výška 479 m n. m.
Súradnice 48°57′44″S 20°50′32″V / 48,9622°S 20,8422°V / 48.9622; 20.8422
Rozloha 4,41 km² (441 ha) [1]
Obyvateľstvo 304 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 68,93 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1246
Starosta Vladislav Vrábeľ[3] (SMER-SD)
PSČ 053 61 (pošta Spišské Vlachy)
ŠÚJ 543527
EČV (do r. 2022) SN
Tel. predvoľba +421-53
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Slatvina 63
053 61 Spišské Vlachy
Telefón 449 51 86
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: slatvina.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Slatvina je obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Polohopis

Obec sa nachádza vo východnej časti Hornádskej kotliny, na juhozápadných brehoch Braniska.

Susedné obce

Dúbrava, Oľšavka, Spišské Vlachy, Vojkovce

Časti obce

Hrabič, Kamenec, Vyšne lúky, Lány, Dubie, Lazy, Veľká úboč, Malá úboč, Liškové lúky, Farské prílohy, Kolovrat, Panské, Hradisko,

Vodné toky

Slatvinský potok, Bugľovec

Symboly obce

http://www.crwflags.com/fotw/flags/sk-sn-sl.html

História

Staré a cudzie názvy obce

prvý známy názov ZEK, 12. stor. de Szek, 14. – 15. stor. ZEEK, SCEEK, ZYK, SZEK, rok 1525 SZLATWIN, rok. 1545 ZLATHWINA, od roku 1773 Slatvina

Politika

Obecné zastupiteľstvo

  • 1993 – 1994 – 6 poslancov (6 KDH)
  • 1994 – 1998 – 9 poslancov (9 KDH)
  • 1998 – 2002 – 9 poslancov (4 KDH, 4 NEKA, 1 HZDS)
  • 2002 – 2006 – 5 poslancov (2 KDH, 2 NEKA, 1 HZDS)

Obyvateľstvo

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Rok sčítania Počet obyvateľov Počet domov
1869 -
1880 246 41
1890 258 43
1900 249 48
1910 192 49
1921 212 55
1930 251 56
1950 249 58
1961 283 52
1970 308 64
1980 337 70
1991 286 71
2001 294 74

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 287 97,6
Gréckokatolícka cirkev 1 0,3
Pravoslávna cirkev 4 1,4
Bez vyznania 1 0,3
Ostatné a nezistené 1 0,3

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

Počet obyvateľov %
slovenská 294 100,0

Kultúra a zaujímavosti

Stavby

Pamiatky

Katolícky kostol Nanebevzatia P. Márie

Ranogotický z druhej polovice 13. stor. Loď bola upravovaná roku 1800. Jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, pristavenou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium je zaklenuté gotickou krížovou klenbou, ktorej rebrá vyrastajú z okrúhlej prípory, odseknutej v polovici steny. Na severnej strane presbytéria je gotické výklenkové pastofórium s pôvodnými mriežkami. Loď mala pôvodne rovný drevený strop, ktorý roku 1800 nahradili pruskou klenbou. Štvorpodlažná veža so štrbinovými oknami, v poslednom podlaží združené okná a pod.dnešnou omietkou je renesančná sgrafitovaná nárožná bosáž. V exteriéri na južnej strane je analyticky prezentovaný ústupkový gotický portál a na východnej stene v priestore malej knižnice nad sakristou mníškové okno. V súčasnosti prebieha v presbytériu plošný odkryv stredovekej maliarskej výzdoby, predbežne radenej do 15. storočia. V spodnej časti sú obrazy apoštolov, v horných častiach severnej, južnej a východnej steny sa nachádza pašiový cyklus. Vo víťaznom oblúk sú polpostavy prorokov a spodobenia dvoch uhorských patrónov sv. Štefana a sv. Ladislava. V lodi je v dvoch sondách zachytená Ladislavská legenda. Nad klenbou v lodi v povalovom priestore sa nachádzajú fragmenty provinčne vyznievajúcich neskoro barokových malieb. Hlavný oltár je pseudogotický zo spišskonovoveskej dielne, štyri obrazy na krídlach sú olejomaľby z roku 1905 od maliara Springera. Bočný oltár sv. Mikuláša biskupa, klasicistický zo začiatku 19. stor. kazateľnica je baroková z polovice 18. stor. krstiteľnica kamenná gotická zo 14. stor. Krucifix, polychrómovaná drevorezba z 18. stor. Strieborné cibórium z roku 1704. Zvon z roku 1677. Z pôvodného zariadenia kostola dostali sa dve gotické sochy Madon (z čias okolo roku 1360 a 1480), sv. Mikuláša biskupa (okolo roku 1480) a sv. Jána Krstiteľnica (okolo roku 1500) do zbierok Nemzeti galérie v Budapešti.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Farský úrad

Rímskokatolícky úrad – Slatvina 65, Duchovný správca: Ľubomír Krett

Osobnosti

Významné osobnosti

  • Igor Kováč – rodák zo Slatviny, atlét 3. miesto MS v atletike 1997 v disciplíne beh 110 m cez prekážky
  • Ján Vencko (1869 – 1957) – historik, pôsobil tu v rokoch ???, miestny kňaz, pozri kniha Z dejín okolia Spišského hradu
  • Ondrej Fábry (1934) – publikácie Slatvina na pozadí dejín, Slovník spišského nárečia zo Slatviny

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.