Mustafa Kemal Atatürk: Rozdiel medzi revíziami
Riadok 48: | Riadok 48: | ||
Po páde [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] sa ako generál stal [[prezident]]om. Prvým jeho krokom bolo premiestnenie hlavného mesta Turecka z [[Istanbul]]u do [[Ankara|Ankary]], aby turecká metropola už nikdy nebola obsadená z lodí. Z Ankary, ktorá vtedy bola známa iba chovom angorských mačiek, sa tak do roku [[1960]] stalo veľkomesto. Po víťazstve nad Grékmi Atatürk rozkázal vyhostenie Grékov z Anatólie, hlavne z Istanbulu a západnej Anatólie, kde Gréci tvorili väčšinu. Atatürkovo vojsko po porážke gréckych jednotiek v Anatólii napadlo Smyrnu (Σμύρνη), mesto obývané Grékmi, pričom ho vypálili. Gréci potom masovo Smyrnu opúšťali a preplavovali sa do Grécka. Gréci však ostali v [[Pontos|Ponte]] a v [[Kapadócia|Kapadócii]]. Potom bolo Grécko donútené podpísať výmenu obyvateľstva, a tak sa väčšina anatólskych Grékov po 3 000 rokoch vysťahovala. |
Po páde [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] sa ako generál stal [[prezident]]om. Prvým jeho krokom bolo premiestnenie hlavného mesta Turecka z [[Istanbul]]u do [[Ankara|Ankary]], aby turecká metropola už nikdy nebola obsadená z lodí. Z Ankary, ktorá vtedy bola známa iba chovom angorských mačiek, sa tak do roku [[1960]] stalo veľkomesto. Po víťazstve nad Grékmi Atatürk rozkázal vyhostenie Grékov z Anatólie, hlavne z Istanbulu a západnej Anatólie, kde Gréci tvorili väčšinu. Atatürkovo vojsko po porážke gréckych jednotiek v Anatólii napadlo Smyrnu (Σμύρνη), mesto obývané Grékmi, pričom ho vypálili. Gréci potom masovo Smyrnu opúšťali a preplavovali sa do Grécka. Gréci však ostali v [[Pontos|Ponte]] a v [[Kapadócia|Kapadócii]]. Potom bolo Grécko donútené podpísať výmenu obyvateľstva, a tak sa väčšina anatólskych Grékov po 3 000 rokoch vysťahovala. |
||
V roku [[1923]] Mustafa Kemal vyhlásil [[Republika|republiku]] tým, |
V roku [[1923]] Mustafa Kemal vyhlásil [[Republika|republiku]] tým, [[kalifát]] zrušil v roku 1924, neskôr prikázal mužom nosiť európske klobúky namiesto tradičných [[fez]]ov, považovaných za symbol feudalizmu. Taktiež ženám boli odporúčané západné šaty. Ženy získali [[volebné právo]] rovnako ako muži, čím Turecko o mnoho rokov predbehlo aj také západné krajiny ako [[Francúzsko]] či [[Švajčiarsko]]. Mustafa Kemal laicizoval spoločnosť ([[islam]] prestal byť [[Štátne náboženstvo|štátnym náboženstvom]]). V roku [[1926]] Turecko upustilo od islamského kalendára a symbolicky tak prestúpilo zo [[14. storočie|14. storočia]] do [[20. storočie|storočia dvadsiateho]]. Roku [[1928]] odštartoval Atatürk latinizáciu abecedy a reformu [[turečtina|turečtiny]] (veľa dovtedy používaných [[Perzština|perzských]] a [[Arabčina|arabských]] slov bolo nahradených tureckými), dnes teda Turci používajú upravenú latinku s niektorými pridanými znakmi. Tým tiež výrazne napomohol k zvýšeniu gramotnosti obyvateľstva. V roku [[1934]] zaviedol priezviská, namiesto titulov. |
||
Mustafa Kemal Atatürk zomrel (na [[Cirhóza pečene|cirhózu pečene]]) roku [[1938]] a na jeho počesť mu bolo roku [[1953]] postavené v Ankare [[mauzóleum]] [[Anitkabir]]. Pre Turkov je Kemal veľkou autoritou a je považovaný za otca národa (''Ata-türk'' znamená ''„Otec Turkov“''). Každý rok 10. novembra presne o 9:05, hodine jeho smrti, sa celá krajina na chvíľu zastaví, aby si pripomenula jeho dielo a najznámejšie slová: ''Ne mutlu Türk'üm diyene (Je šťastný ten, kto je Turkom).'' Dnes stojí takmer v každom meste jeho socha, jedno mesto v krajine sa dokonca volá [[Mustafakemal]] a Atatürk je zobrazený na všetkých bankovkách nových [[Turecká líra|tureckých lír]]. Je po ňom pomenované aj najväčšie turecké [[Atatürkovo medzinárodné letisko|letisko]] v [[Istanbul]]e. |
Mustafa Kemal Atatürk zomrel (na [[Cirhóza pečene|cirhózu pečene]]) roku [[1938]] a na jeho počesť mu bolo roku [[1953]] postavené v Ankare [[mauzóleum]] [[Anitkabir]]. Pre Turkov je Kemal veľkou autoritou a je považovaný za otca národa (''Ata-türk'' znamená ''„Otec Turkov“''). Každý rok 10. novembra presne o 9:05, hodine jeho smrti, sa celá krajina na chvíľu zastaví, aby si pripomenula jeho dielo a najznámejšie slová: ''Ne mutlu Türk'üm diyene (Je šťastný ten, kto je Turkom).'' Dnes stojí takmer v každom meste jeho socha, jedno mesto v krajine sa dokonca volá [[Mustafakemal]] a Atatürk je zobrazený na všetkých bankovkách nových [[Turecká líra|tureckých lír]]. Je po ňom pomenované aj najväčšie turecké [[Atatürkovo medzinárodné letisko|letisko]] v [[Istanbul]]e. |
Verzia z 19:18, 8. marec 2020
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Mustafa Kemal Atatürk | ||||||||
1. prezident Turecka | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 29. október 1923 – 10. november 1938 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 19. máj 1881 Solún, Osmanská ríša | |||||||
Úmrtie | 10. november 1938 (57 rokov) Istanbul, Turecko | |||||||
Politická strana | Republikánska ľudová strana | |||||||
Profesia | vojak, politik | |||||||
Národnosť | Turek | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Lâtife Uşaklıgil | |||||||
Odkazy | ||||||||
Mustafa Kemal Atatürk (multimediálne súbory) | ||||||||
Mustafa Kemal Atatürk (* 19. máj 1881, Solún – † 10. november 1938, Istanbul, Turecko) bol turecký vojvodca a štátnik, zakladateľ a prvý prezident Tureckej republiky (1923).
Mladosť a vojenská kariéra
Narodil sa v osmanskom, dnes gréckom, Solúne ako syn colníka. Bol pomenovaný Mustafa, jeho rodičmi boli Albánec Ali Riza Efendi a matka Zübeyde Hanim. Druhé meno Kemal získal až v škole, volal ho tak učiteľ matematiky na základe jeho výborných matematických vedomostí (kemal - dokonalý). Oveľa neskôr (roku 1934) sa ešte za svojho života dočkal čestného priezviska Atatürk.
Mustafa Kemal študoval mládežnícku vojenskú školu v dnešnej Bitole (Manastır Askerî İdadisi), študoval na Mekteb-i Harbiye-i Şahane v Istanbule roku 1902 a svoje štúdium ukončil na Vojenskej akadémii (Erkân-ı Harbiye Mektebi) 11. januára 1905. Ako mladý dôstojník sa angažoval v mladotureckom hnutí. Počas 1. svetovej vojny roku 1915 zohral ako veliteľ 19. divízie rozhodujúcu úlohu pri obrane polostrova Gallipoli proti dohodovému výsadku. Ako Mustafa Kemal Paša sa razom stal národným hrdinom. Roku 1920 odmietol ponižujúce mierové dohody, okliešťujúce Turecko, a o svojom vojenskom talente presvedčil znova, keď v lete 1922 porazil grécke vojská a ubránil tak pre Turecko egejské pobrežie.
Vytváranie moderného tureckého štátu
Po páde Osmanskej ríše sa ako generál stal prezidentom. Prvým jeho krokom bolo premiestnenie hlavného mesta Turecka z Istanbulu do Ankary, aby turecká metropola už nikdy nebola obsadená z lodí. Z Ankary, ktorá vtedy bola známa iba chovom angorských mačiek, sa tak do roku 1960 stalo veľkomesto. Po víťazstve nad Grékmi Atatürk rozkázal vyhostenie Grékov z Anatólie, hlavne z Istanbulu a západnej Anatólie, kde Gréci tvorili väčšinu. Atatürkovo vojsko po porážke gréckych jednotiek v Anatólii napadlo Smyrnu (Σμύρνη), mesto obývané Grékmi, pričom ho vypálili. Gréci potom masovo Smyrnu opúšťali a preplavovali sa do Grécka. Gréci však ostali v Ponte a v Kapadócii. Potom bolo Grécko donútené podpísať výmenu obyvateľstva, a tak sa väčšina anatólskych Grékov po 3 000 rokoch vysťahovala.
V roku 1923 Mustafa Kemal vyhlásil republiku tým, kalifát zrušil v roku 1924, neskôr prikázal mužom nosiť európske klobúky namiesto tradičných fezov, považovaných za symbol feudalizmu. Taktiež ženám boli odporúčané západné šaty. Ženy získali volebné právo rovnako ako muži, čím Turecko o mnoho rokov predbehlo aj také západné krajiny ako Francúzsko či Švajčiarsko. Mustafa Kemal laicizoval spoločnosť (islam prestal byť štátnym náboženstvom). V roku 1926 Turecko upustilo od islamského kalendára a symbolicky tak prestúpilo zo 14. storočia do storočia dvadsiateho. Roku 1928 odštartoval Atatürk latinizáciu abecedy a reformu turečtiny (veľa dovtedy používaných perzských a arabských slov bolo nahradených tureckými), dnes teda Turci používajú upravenú latinku s niektorými pridanými znakmi. Tým tiež výrazne napomohol k zvýšeniu gramotnosti obyvateľstva. V roku 1934 zaviedol priezviská, namiesto titulov.
Mustafa Kemal Atatürk zomrel (na cirhózu pečene) roku 1938 a na jeho počesť mu bolo roku 1953 postavené v Ankare mauzóleum Anitkabir. Pre Turkov je Kemal veľkou autoritou a je považovaný za otca národa (Ata-türk znamená „Otec Turkov“). Každý rok 10. novembra presne o 9:05, hodine jeho smrti, sa celá krajina na chvíľu zastaví, aby si pripomenula jeho dielo a najznámejšie slová: Ne mutlu Türk'üm diyene (Je šťastný ten, kto je Turkom). Dnes stojí takmer v každom meste jeho socha, jedno mesto v krajine sa dokonca volá Mustafakemal a Atatürk je zobrazený na všetkých bankovkách nových tureckých lír. Je po ňom pomenované aj najväčšie turecké letisko v Istanbule.
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Mustafa Kemal Atatürk
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mustafa Kemal Atatürk