Juraj Bartusz: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎Zbierky: vizuálna úprava, linky, citácie
Značky: odkaz do inej Wikipédie vizuálny editor
linky
Riadok 3: Riadok 3:
'''Juraj Bartusz''' (* [[23. október]] [[1933]], [[Kamenín], [[Slovensko]]) je [[Slovensko|slovenský]] sochár, grafik, performer, neoavantgardný umelec.
'''Juraj Bartusz''' (* [[23. október]] [[1933]], [[Kamenín], [[Slovensko]]) je [[Slovensko|slovenský]] sochár, grafik, performer, neoavantgardný umelec.


V 60. rokoch 20. storočia vystavoval s výtvarnou skupinov [[Klub konkretistov|Konkrétistov]] (vedenou teoretikom umenia A. Pohribným). Bol manželom (1961 – 1984) sochárky Márie Bartuszovej.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dziewańska|meno=Marta|titul=Mária Bartuszová. Provisional Forms.|vydanie=|vydavateľ=Museum of Modern Art in Warszaw|miesto=Varšava|rok=2015|isbn=9788364177262|strany=197-198}}</ref> Jeho súčasnou manželkou je poetka Jana Bodnárová. Pôsobil ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1990 – 1999), neskôr založil a pedagogicky od roku 1999 pôsobí na [[Ateliér zvukového umenia|Katedre výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach]].
V 60. rokoch 20. storočia vystavoval s výtvarnou skupinov [[Klub konkretistov|Konkrétistov]] (vedenou teoretikom umenia A. Pohribným). Bol manželom (1961 – 1984) sochárky [[Mária Bartuszová|Márie Bartuszove]]<nowiki/>j.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dziewańska|meno=Marta|titul=Mária Bartuszová. Provisional Forms.|vydanie=|vydavateľ=Museum of Modern Art in Warszaw|miesto=Varšava|rok=2015|isbn=9788364177262|strany=197-198}}</ref> Jeho súčasnou manželkou je poetka [[Jana Bodnárová]]. Pôsobil ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1990 – 1999), neskôr založil a pedagogicky od roku 1999 pôsobí na [[Ateliér zvukového umenia|Katedre výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach]].


== Dielo ==
== Dielo ==

Verzia z 16:47, 23. marec 2020

Juraj Bartusz
slovenský sochár
Narodenie23. október 1933
Kamenín, Slovensko

Juraj Bartusz (* 23. október 1933, [[Kamenín], Slovensko) je slovenský sochár, grafik, performer, neoavantgardný umelec.

V 60. rokoch 20. storočia vystavoval s výtvarnou skupinov Konkrétistov (vedenou teoretikom umenia A. Pohribným). Bol manželom (1961 – 1984) sochárky Márie Bartuszovej.[1] Jeho súčasnou manželkou je poetka Jana Bodnárová. Pôsobil ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1990 – 1999), neskôr založil a pedagogicky od roku 1999 pôsobí na Katedre výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach.

Dielo

Tie princípy, ktoré sú zavedené, treba porušiť. To aj v umení. Keď neporušíte, tak zostanete stáť na jednom mieste.[2]

Juraj Bartusz v 60. a na začiatku 70. rokov rozvíjal princípy abstraktného geometrického umenia v priestorových realizáciách. Jeho raná tvorba reflektovala princípy medzinárodných konštruktívnych tendenci, zároveň odpovedala na nové dobové používanie nových sochárskych materiálov a ich možností spracovania. V 60. a 70. rokoch sa radia k atraktívnym jeho alumíniové ohýbané abstrakcie z plechu a následne priestorové plastiky inšprirované témou vesmíru a kozmonautiky – Hlava kozmonauta, Časopriestorové plastiky realizované z rezaného alebo liateho hliníka.[3] V 80. rokoch sa začal venovať s performatívnymi formami tvorby v podobe hádzania tehiel do tuhnúcej sadry, vytváraniu autorských techník akčnej podoby umenia a maľby[4], grafiky. Je účastníkom a organizátorom niekoľkých ročníkov Medzinárodného sochárskeho sympózia v kove, usporiadaných Východoslovenskými železiarňami v Košiciach (1967, 1968), ktoré založil spolu s Františkom Patočkom. Z toho vzišli realizácie veľkorozmerných, verejných sôch v priestore: napr. Súhvezdie veľký voz, ktoré bolo v roku 1978 úradne odstránené, Vesmírna brána (teraz osadená pri vchode do Technickej univerzity na Letnej ulici v Košiciach). Spolupracoval s architektom Pavlom Merjavým na realizácii Pamätníka Krompašskej vzbury (Krompachy, Slovenská republika). V roku 1966 vytvoril súsošie Brána kozmonautov (Sídlisko Podhradová, Košice). Je autorom nadrozmernej sochy Pocta Gagarinovi (1976 – 1979), ktorá sa nachádza v Košiciach v mestskej časti Šaca.[5] Je autorom bronzovej sochy - pocty maliarovi Júliusovi Jakobymu 1977–1980, osadenej v priestore Alžbetinej ulice, v centre Košíc.

Štúdium

Samostatné výstavy, selekcia

  • 1967 Plastiky a kresby, Kaviareň Jalta (s Máriou Bartuszovou), Košice
  • 1973 Sochy, Východoslovenská galéria, Košice, Slovenská republika
  • 1974 Sochy, Galéria C. Majerníka, Bratislava, Slovenská republika
  • 1988 Galéria umenia Nové Zámky, Slovenská republika
  • 1992 Retrospektíva, Štátna galéria, Banská Bystrica, Slovenská republika
  • 1992 Retrospektíva, Galéria J. Jakobyho, Košice, Slovenská republika
  • 1992 Retrospektíva, Považská galéria umenia, Žilina, Slovenská republika[6]

Kolektívne výstavy, selekcia

  • 1966 Výstava mladých, IX. Kongres AICA, Moravská galéria Brno, Česká republika
  • 1967 Trinásť ze Slovenska, Špálova galerie, Praha, Česká republika
  • 1967 Socha v meste, Bratislava, Slovenská republika
  • 1967 Socha Piešťanských parkov 67, Piešťany, Slovenská republika
  • 1968 Sculpture Tchécoslovaque de Myslbek à nos jours, Musée Rodin, Paríž
  • 1969 Klub konkrétistů, Galerie umění, Karlovy Vary, Česká republika
  • 1970 Klub konkrétistů, Dům pánu z Kunštátu, Brno, Česká republika
  • 1970 Z tvorby východoslovenských výtvarníkov 1960 – 1970, Východoslovenská galéria, Košice, Slovenská republika
  • 1970 Z tvorby východoslovenských výtvarníkov 1960 – 1970, Galéria výtvarného umenia, Prešov, Slovenská republika
  • 1970 Polymúzický priestor – Socha, objekt, svetlo, hudba, Kúpeľný ostrov – Piešťany, Slovenská republika
  • 1992 Šedá cihla 35/92, Galerie u Bílého jednorožce, Klatovy, Česká republika
  • 1995 Šesťdesiate roky, Slovenská národná galéria, Bratislava, Slovenská republika

Zbierky

Bibliografia, selekcia

  • BARTOšOVÁ, Zuzana. Juraj Bartusz. In. Výtvarný život 30, 1985, č. 8, s. 24 – 26
  • POHRIBNÝ, Arsén. Spod znamenia princípu konštrukcie. Klub konkretistov po dvadsiatich rokoch I. In.: Výtvarný život 36, 1992, č. 2-3, s. 2-14
  • kol. Šesťdesiate roky, Slovenská naŕodná galéria : Bratislava, 1995
  • BAJCUROVÁ, Katarína. Geometrické tendencie v slovenskom sochárstve. In.: Premeny sochárstva 1960 – 199. Zborník referátov z medzinárodného kolokvia. Bratislava, 1994, s. 26- 33
  • Bartusz: Ekologicko-sociologická inštalácia : Katalóg výstavy : Považská galéria umenia v Žiline [malá výstavná sieň] od 13. 10. 1994 - 11. 12. 1994. Žilina: Považ. gal. umenia, 1994. ISBN 8088730104
  • POHRIBNÝ, Arsén. Klub konkrétistů. Praha : Kant, 1997, s. 22 – 23, 107
  • BÜNGEROVÁ, Vladimíra, Katarína BAJCUROVÁ a Lucia GREGOROVÁ-STACHOVÁ. Bartusz: Gestá, body, sekundy. Bratislava: Slovenská národná galéria, 2010. ISBN 9788080591519.
  • VRBANOVÁ, Alena: Alternatívna Slovenská grafika. Netradičné, experimentálne a autorské podoby slovenskej grafiky v druhej polovici 20. storočia. Bratislava : Roman Fecik Gallery, 2019

Zdroje

  1. DZIEWAŃSKA, Marta. Mária Bartuszová. Provisional Forms.. Varšava : Museum of Modern Art in Warszaw, 2015. ISBN 9788364177262. S. 197-198.
  2. VRBANOVÁ, Alena. Alternatívna Slovenská grafika. Netradičné, experimentálne a autorské podoby slovenskej grafiky v druhej polovici 20. storočia.. 1.. vyd. Bratislava : Roman Fecik Gallery, 2019. ISBN 9788097184742. S. 7.
  3. BÜNGEROVÁ, Vladimíra; BAJCUROVÁ, Katarína; GREGOROVÁ-STACHOVÁ, Lucia. Bartusz: Gestá, body, sekundy.. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2010. ISBN 9788080591519.
  4. LAB.SNG. Juraj Bartusz - Kresba á 2 sekundy [online]. Web umenia, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online.
  5. Central European Art Database [online]. cead.space, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online.
  6. POHRIBNÝ, Arsén. Klub konkrétistů. Praha : Kant, 1997. ISBN 8090190375. S. 107.