Juraj Bartusz: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Riadok 3: Riadok 3:
'''Juraj Bartusz''' (* [[23. október]] [[1933]], [[Kamenín]]) je [[Slovensko|slovenský]] sochár, grafik, performer, neoavantgardný umelec.
'''Juraj Bartusz''' (* [[23. október]] [[1933]], [[Kamenín]]) je [[Slovensko|slovenský]] sochár, grafik, performer, neoavantgardný umelec.


V 60. rokoch 20. storočia vystavoval s výtvarnou skupinou [[Klub konkretistov|Konkrétistov]] (vedenou teoretikom umenia A. Pohribným). Bol manželom (1961 – 1984) sochárky [[Mária Bartuszová|Márie Bartuszovej]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dziewańska|meno=Marta|titul=Mária Bartuszová. Provisional Forms.|vydanie=|vydavateľ=Museum of Modern Art in Warszaw|miesto=Varšava|rok=2015|isbn=9788364177262|strany=197-198}}</ref> Jeho súčasnou manželkou je poetka [[Jana Bodnárová]]. Pôsobil ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1990 – 1999), neskôr založil a pedagogicky od roku 1999 pôsobí na [[Ateliér zvukového umenia|Katedre výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach]].
V 60. rokoch 20. storočia vystavoval s výtvarnou skupinou [[Klub konkretistov|Konkrétistov]] (vedenou teoretikom umenia A. Pohribným). Bol manželom (1961 – 1984) sochárky [[Mária Bartuszová|Márie Bartuszovej]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Dziewańska|meno=Marta|titul=Mária Bartuszová. Provisional Forms.|vydanie=|vydavateľ=Museum of Modern Art in Warszaw|miesto=Varšava|rok=2015|isbn=9788364177262|strany=197-198}}</ref> Jeho súčasnou manželkou je poetka [[Jana Bodnárová]]. Pôsobil ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1990 – 1999), neskôr založil a pedagogicky od roku 1999 pôsobí na [[Ateliér zvukového umenia|Katedre výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach]]. V roku 1992 bol na pražskej Akadémii výtvarných umení vymenovaný za profesora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Bartusz: Osum dvanásť - Nitrianska galéria|url=https://nitrianskagaleria.sk/virtualna-galeria/pismenob/juraj-bartusz-osum-dvanast/|dátum prístupu=2020-03-23|jazyk=en}}</ref>


== Dielo ==
== Dielo ==
„''Tie princípy, ktoré sú zavedené, treba porušiť. To aj v umení. Keď neporušíte, tak zostanete stáť na jednom mieste.''“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=VRBANOVÁ|meno=Alena|titul=Alternatívna Slovenská grafika. Netradičné, experimentálne a autorské podoby slovenskej grafiky v druhej polovici 20. storočia.|vydanie=1.|vydavateľ=Roman Fecik Gallery|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=9788097184742|strany=7}}</ref>
„''Tie princípy, ktoré sú zavedené, treba porušiť. To aj v umení. Keď neporušíte, tak zostanete stáť na jednom mieste.''“<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=VRBANOVÁ|meno=Alena|titul=Alternatívna Slovenská grafika. Netradičné, experimentálne a autorské podoby slovenskej grafiky v druhej polovici 20. storočia.|vydanie=1.|vydavateľ=Roman Fecik Gallery|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=9788097184742|strany=7}}</ref>


Juraj Bartusz v 60. a na začiatku 70. rokov rozvíjal princípy abstraktného geometrického umenia v priestorových realizáciách. Jeho raná tvorba reflektovala princípy medzinárodných konštruktívnych tendencií, zároveň odpovedala na nové dobové používanie nových sochárskych materiálov a ich možností spracovania. V 60. a 70. rokoch sa radia k atraktívnym jeho alumíniové ohýbané abstrakcie z plechu a následne priestorové plastiky inšpirované témou vesmíru a kozmonautiky – Hlava kozmonauta, Časopriestorové plastiky realizované z rezaného alebo liateho hliníka.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BÜNGEROVÁ|meno=Vladimíra|titul=Bartusz: Gestá, body, sekundy.|vydanie=|vydavateľ=Slovenská národná galéria|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=9788080591519|strany=|priezvisko2=BAJCUROVÁ|meno2=Katarína|priezvisko3=GREGOROVÁ-STACHOVÁ|meno3=Lucia}}</ref> V 80. rokoch sa začal venovať s performatívnymi formami tvorby v podobe hádzania tehiel do tuhnúcej sadry, vytváraniu autorských techník akčnej podoby umenia a maľby,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Bartusz - Kresba á 2 sekundy|url=https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SGB.K_2119|vydavateľ=Web umenia|dátum prístupu=2020-03-23|jazyk=sk|priezvisko=lab.SNG}}</ref> grafiky. Je účastníkom a organizátorom niekoľkých ročníkov Medzinárodného sochárskeho sympózia v kove, usporiadaných Východoslovenskými železiarňami v Košiciach (1967, 1968), ktoré založil spolu s Františkom Patočkom. Z toho vzišli realizácie veľkorozmerných, verejných sôch v priestore: napr. ''Súhvezdie veľký voz'', ktoré bolo v roku 1978 úradne odstránené, ''Vesmírna brána'' (teraz osadená pri vchode do [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity]] na Letnej ulici v Košiciach). Spolupracoval s architektom Pavlom Merjavým na realizácii Pamätníka Krompašskej vzbury ([[Krompachy]], Slovensko). V roku 1966 vytvoril súsošie ''Brána kozmonautov'' (Sídlisko Podhradová, Košice). Je autorom nadrozmernej sochy ''Pocta Gagarinovi'' (1976 – 1979), ktorá sa nachádza v Košiciach v mestskej časti [[Košice – mestská časť Šaca|Šaca]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Central European Art Database|url=http://cead.space/index.php/Detail/people/id:37|vydavateľ=cead.space|dátum prístupu=2020-03-23}}</ref> Je autorom bronzovej sochy - pocty maliarovi [[Július Jakoby|Júliusovi Jakobymu]] 1977{{--}}1980, osadenej v priestore Alžbetinej ulice,<ref>[http://old.kosice.sk/static/history/pamatniky/jakoby.htm JÚLIUS JAKOBY] - old.kosice.sk</ref> v centre Košíc.
Juraj Bartusz v 60. a na začiatku 70. rokov rozvíjal princípy abstraktného geometrického umenia v priestorových realizáciách. Jeho raná tvorba reflektovala princípy medzinárodných konštruktívnych tendencií, zároveň odpovedala na nové dobové používanie nových sochárskych materiálov a ich možností spracovania. V 60. a 70. rokoch sa radia k atraktívnym jeho alumíniové ohýbané abstrakcie z plechu a následne priestorové plastiky inšpirované témou vesmíru a kozmonautiky – Hlava kozmonauta, Časopriestorové plastiky realizované z rezaného alebo liateho hliníka.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BÜNGEROVÁ|meno=Vladimíra|titul=Bartusz: Gestá, body, sekundy.|vydanie=|vydavateľ=Slovenská národná galéria|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=9788080591519|strany=|priezvisko2=BAJCUROVÁ|meno2=Katarína|priezvisko3=GREGOROVÁ-STACHOVÁ|meno3=Lucia}}</ref> V 80. rokoch sa začal venovať s performatívnymi formami tvorby v podobe hádzania tehiel do tuhnúcej sadry, vytváraniu autorských techník akčnej podoby umenia - niekoľkosekundové maľby<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Určil som si čas tvorby na jednu sekundu|url=https://kultura.sme.sk/c/5516342/urcil-som-si-cas-tvorby-na-jednu-sekundu.html|vydavateľ=kultura.sme.sk|dátum prístupu=2020-03-23|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref>,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Juraj Bartusz - Kresba á 2 sekundy|url=https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SGB.K_2119|vydavateľ=Web umenia|dátum prístupu=2020-03-23|jazyk=sk|priezvisko=lab.SNG}}</ref> grafiky. Je účastníkom a organizátorom niekoľkých ročníkov Medzinárodného sochárskeho sympózia v kove, usporiadaných Východoslovenskými železiarňami v Košiciach (1967, 1968), ktoré založil spolu s Františkom Patočkom. Z toho vzišli realizácie veľkorozmerných, verejných sôch v priestore: napr. ''Súhvezdie veľký voz'', ktoré bolo v roku 1978 úradne odstránené, ''Vesmírna brána'' (teraz osadená pri vchode do [[Technická univerzita v Košiciach|Technickej univerzity]] na Letnej ulici v Košiciach). Spolupracoval s architektom Pavlom Merjavým na realizácii Pamätníka Krompašskej vzbury ([[Krompachy]], Slovensko). V roku 1966 vytvoril súsošie ''Brána kozmonautov'' (Sídlisko Podhradová, Košice). Je autorom nadrozmernej sochy ''Pocta Gagarinovi'' (1976 – 1979), ktorá sa nachádza v Košiciach v mestskej časti [[Košice – mestská časť Šaca|Šaca]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Central European Art Database|url=http://cead.space/index.php/Detail/people/id:37|vydavateľ=cead.space|dátum prístupu=2020-03-23}}</ref> Je autorom bronzovej sochy - pocty maliarovi [[Július Jakoby|Júliusovi Jakobymu]] 1977{{--}}1980, osadenej v priestore Alžbetinej ulice,<ref>[http://old.kosice.sk/static/history/pamatniky/jakoby.htm JÚLIUS JAKOBY] - old.kosice.sk</ref> v centre Košíc. V roku 2017 s ním občianska iniciatíva [https://www.pametnaroda.cz/sk/bartusz-juraj-20170425-0 Post Bellum natočila a zdokumentovala jeho životný príbeh].


== Štúdium ==
== Štúdium ==
Riadok 22: Riadok 22:
* 1974 Sochy, Galéria C. Majerníka, Bratislava
* 1974 Sochy, Galéria C. Majerníka, Bratislava
* 1988 Galéria umenia Nové Zámky
* 1988 Galéria umenia Nové Zámky
* 1992 Retrospektíva, Štátna galéria, Banská Bystrica
* 1992 [https://www.youtube.com/watch?v=eIfO3ZuzI58 Retrospektíva], Štátna galéria, Banská Bystrica
* 1992 Retrospektíva, Galéria J. Jakobyho, Košice
* 1992 Retrospektíva, Galéria J. Jakobyho, Košice
* 1992 Retrospektíva, [[Považská galéria umenia]], Žilina<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=POHRIBNÝ|meno=Arsén|titul=Klub konkrétistů|vydanie=|vydavateľ=Kant|miesto=Praha|rok=1997|isbn=8090190375|strany=107}}</ref>
* 1992 Retrospektíva, [[Považská galéria umenia]], Žilina<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=POHRIBNÝ|meno=Arsén|titul=Klub konkrétistů|vydanie=|vydavateľ=Kant|miesto=Praha|rok=1997|isbn=8090190375|strany=107}}</ref>

Verzia z 21:54, 23. marec 2020

Juraj Bartusz
slovenský sochár
Narodenie23. október 1933
Kamenín, Slovensko

Juraj Bartusz (* 23. október 1933, Kamenín) je slovenský sochár, grafik, performer, neoavantgardný umelec.

V 60. rokoch 20. storočia vystavoval s výtvarnou skupinou Konkrétistov (vedenou teoretikom umenia A. Pohribným). Bol manželom (1961 – 1984) sochárky Márie Bartuszovej.[1] Jeho súčasnou manželkou je poetka Jana Bodnárová. Pôsobil ako profesor na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1990 – 1999), neskôr založil a pedagogicky od roku 1999 pôsobí na Katedre výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. V roku 1992 bol na pražskej Akadémii výtvarných umení vymenovaný za profesora.[2]

Dielo

„Tie princípy, ktoré sú zavedené, treba porušiť. To aj v umení. Keď neporušíte, tak zostanete stáť na jednom mieste.“[3]

Juraj Bartusz v 60. a na začiatku 70. rokov rozvíjal princípy abstraktného geometrického umenia v priestorových realizáciách. Jeho raná tvorba reflektovala princípy medzinárodných konštruktívnych tendencií, zároveň odpovedala na nové dobové používanie nových sochárskych materiálov a ich možností spracovania. V 60. a 70. rokoch sa radia k atraktívnym jeho alumíniové ohýbané abstrakcie z plechu a následne priestorové plastiky inšpirované témou vesmíru a kozmonautiky – Hlava kozmonauta, Časopriestorové plastiky realizované z rezaného alebo liateho hliníka.[4] V 80. rokoch sa začal venovať s performatívnymi formami tvorby v podobe hádzania tehiel do tuhnúcej sadry, vytváraniu autorských techník akčnej podoby umenia - niekoľkosekundové maľby[5],[6] grafiky. Je účastníkom a organizátorom niekoľkých ročníkov Medzinárodného sochárskeho sympózia v kove, usporiadaných Východoslovenskými železiarňami v Košiciach (1967, 1968), ktoré založil spolu s Františkom Patočkom. Z toho vzišli realizácie veľkorozmerných, verejných sôch v priestore: napr. Súhvezdie veľký voz, ktoré bolo v roku 1978 úradne odstránené, Vesmírna brána (teraz osadená pri vchode do Technickej univerzity na Letnej ulici v Košiciach). Spolupracoval s architektom Pavlom Merjavým na realizácii Pamätníka Krompašskej vzbury (Krompachy, Slovensko). V roku 1966 vytvoril súsošie Brána kozmonautov (Sídlisko Podhradová, Košice). Je autorom nadrozmernej sochy Pocta Gagarinovi (1976 – 1979), ktorá sa nachádza v Košiciach v mestskej časti Šaca.[7] Je autorom bronzovej sochy - pocty maliarovi Júliusovi Jakobymu 1977 – 1980, osadenej v priestore Alžbetinej ulice,[8] v centre Košíc. V roku 2017 s ním občianska iniciatíva Post Bellum natočila a zdokumentovala jeho životný príbeh.

Štúdium

  • 1951 – 1954 Stredná škola uměleckoprůmyslová, Praha (V. Šimek)
  • 1954 – 1958 Vysoká škola uměleckoprůmyslová, Praha (J. Wagner, J. Kavan)
  • 1958 – 1961 Akademie výtvarných umění, Praha (prof. K. Pokorný, K. Hladík)

Samostatné výstavy, selekcia

Kolektívne výstavy, selekcia

  • 1966 Výstava mladých, IX. Kongres AICA, Moravská galéria Brno, Česko
  • 1967 Trinásť ze Slovenska, Špálova galerie, Praha, Česko
  • 1967 Socha v meste, Bratislava, Slovensko
  • 1967 Socha Piešťanských parkov 67, Piešťany, Slovensko
  • 1968 Sculpture Tchécoslovaque de Myslbek à nos jours, Musée Rodin, Paríž
  • 1969 Klub konkrétistů, Galerie umění, Karlovy Vary, Česko
  • 1970 Klub konkrétistů, Dům pánu z Kunštátu, Brno, Česko
  • 1970 Z tvorby východoslovenských výtvarníkov 1960 – 1970, Východoslovenská galéria, Košice, Slovensko
  • 1970 Z tvorby východoslovenských výtvarníkov 1960 – 1970, Galéria výtvarného umenia, Prešov, Slovensko
  • 1970 Polymúzický priestor – Socha, objekt, svetlo, hudba, Kúpeľný ostrov – Piešťany, Slovensko
  • 1992 Šedá cihla 35/92, Galerie u Bílého jednorožce, Klatovy, Česko
  • 1995 Šesťdesiate roky, Slovenská národná galéria, Bratislava, Slovensko
  • 2010 Juraj Bartusz. gestá / body / sekundy, Slovenská národná galéria, Bratislava, Slovensko

Zastúpenie v zbierkach

Bibliografia, selekcia

  • BARTOšOVÁ, Zuzana. Juraj Bartusz. In. Výtvarný život 30, 1985, č. 8, s. 24 – 26
  • POHRIBNÝ, Arsén. Spod znamenia princípu konštrukcie. Klub konkretistov po dvadsiatich rokoch I. In.: Výtvarný život 36, 1992, č. 2-3, s. 2-14
  • kol. Šesťdesiate roky, Slovenská naŕodná galéria : Bratislava, 1995
  • BAJCUROVÁ, Katarína. Geometrické tendencie v slovenskom sochárstve. In.: Premeny sochárstva 1960 – 199. Zborník referátov z medzinárodného kolokvia. Bratislava, 1994, s. 26- 33
  • Bartusz: Ekologicko-sociologická inštalácia : Katalóg výstavy : Považská galéria umenia v Žiline [malá výstavná sieň] od 13. 10. 1994 - 11. 12. 1994. Žilina: Považ. gal. umenia, 1994. ISBN 8088730104
  • POHRIBNÝ, Arsén. Klub konkrétistů. Praha : Kant, 1997, s. 22 – 23, 107
  • BÜNGEROVÁ, Vladimíra, Katarína BAJCUROVÁ a Lucia GREGOROVÁ-STACHOVÁ. Bartusz: Gestá, body, sekundy. Bratislava: Slovenská národná galéria, 2010. ISBN 9788080591519.
  • VRBANOVÁ, Alena: Alternatívna Slovenská grafika. Netradičné, experimentálne a autorské podoby slovenskej grafiky v druhej polovici 20. storočia. Bratislava : Roman Fecik Gallery, 2019

Referencie

  1. ↑ DZIEWAŃSKA, Marta. Mária Bartuszová. Provisional Forms.. Varšava : Museum of Modern Art in Warszaw, 2015. ISBN 9788364177262. S. 197-198.
  2. ↑ Juraj Bartusz: Osum dvanásť - Nitrianska galéria [online]. [Cit. 2020-03-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ VRBANOVÁ, Alena. Alternatívna Slovenská grafika. Netradičné, experimentálne a autorské podoby slovenskej grafiky v druhej polovici 20. storočia.. 1.. vyd. Bratislava : Roman Fecik Gallery, 2019. ISBN 9788097184742. S. 7.
  4. ↑ BÜNGEROVÁ, Vladimíra; BAJCUROVÁ, Katarína; GREGOROVÁ-STACHOVÁ, Lucia. Bartusz: Gestá, body, sekundy.. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2010. ISBN 9788080591519.
  5. ↑ A.S, Petit Press. Určil som si čas tvorby na jednu sekundu [online]. kultura.sme.sk, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online.
  6. ↑ LAB.SNG. Juraj Bartusz - Kresba á 2 sekundy [online]. Web umenia, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online.
  7. ↑ Central European Art Database [online]. cead.space, [cit. 2020-03-23]. Dostupné online.
  8. ↑ JÚLIUS JAKOBY - old.kosice.sk
  9. ↑ POHRIBNÝ, Arsén. Klub konkrétistů. Praha : Kant, 1997. ISBN 8090190375. S. 107.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Juraj_Bartusz&oldid=7005323“