Jelša: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
→‎top: infobox malé písmená
Bez shrnutí editace
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 4: Riadok 4:
Titulok=[[Jelša lepkavá]].|
Titulok=[[Jelša lepkavá]].|
Skry7=áno|
Skry7=áno|
Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vegetabilia|
Ríša po slovensky= [[rastliny]]|Ríša po latinsky=Vjsj
getabilia|
Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Podríša po slovensky= [[zelené rastliny|zelené]]|Podríša po latinsky=Viridiplantae, Chlorobionta|
Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|
Vývojová línia po slovensky= [[cievnaté rastliny|cievnaté]]|Vývojová línia po latinsky=Tracheophyta|

Verzia z 09:43, 4. apríl 2020

Jelša

Jelša lepkavá.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Alnus
Mill.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Jelša (Alnus) je rod opadavých stromov alebo kríkov patriacich do čeľade brezovité (Betulaceae). Všeobecne sa nachádza na celom svete asi v 35 druhoch[1] .

Jelše rýchlo rastú, ale iba málokedy dosahujú veľkú výšku. Sú rozšírené najmä v miernom pásme severnej pologule, v Amerike zasahujú na juh až do Čile. Vysádzajú sa ako okrasné stromy a kríky do parkov a záhrad.

Jelša dosahuje výšku 20 – 25 m. V Európe rastie hlavne na mokrých územiach pozdĺž veľkých riek a jazier. Jej výnimočná schopnosť prežiť v znečistenom prostredí je využívaná pri zalesňovaní a rekultivácii priemyslových terénov. Jelša spolu s borievkou sa používa na údenie a taktiež na vytváranie údenárskeho preparátu.

Väčšina jelší má schopnosť obohacovať pôdu o dusík. Táto fixácia dusíka v pôde súvisí so symbiózou baktérií. Tie sa zhlukujú do hrčiek na koreňoch jelší a absorbujú zo vzduchu v pôde dusík. To pomáha stromom prežiť aj na málo úrodnej pôde.[2]

Jelšové drevo je veľmi žiadanou surovinou, hoci náročnejšou na spracovanie, v stolárskom priemysle. Každý predmet vyrobený z jelše je unikátom vďaka bohatstvu prírodných štruktúr letokruhov, uzlov a nepravidelnému presúvaniu jadra kmeňa v kompozícii s rôznorodosťou farieb - od svetlo zlatých, cez hlbokú, medovo oranžovú, až k tmavo hnedej.

Druhy

Referencie

  1. ARNO, Stephen; HAMMERLY, Ramona. Northwest Trees: Identifying and Understanding the Region's Native Trees. Seattle, WA : Mountaineers Books, 2007. ISBN 978-1-59485-041-7. S. 165.
  2. DIRR, Michael A.. Dirr's Encyclopedia of Trees and Shrubs. [s.l.] : Timber Press, 2011. 952 s. ISBN 978-0-88192-901-0. S. 79. (po anglicky)

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jelša
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Jelša