Marmarošská župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami

	Marmarošská župa
	Župa v Uhorsku
	Erb župy
	Erb župy
	Poloha župy v Uhorsku Poloha župy v Uhorsku
	Poloha župy v Uhorsku Poloha župy v Uhorsku
Štát	Uhorsko
Súčasné štáty	Rumunsko, Ukrajina
Sídlo župy	Sihoť
Rozloha	9 716 km²
Obyvateľstvo	357 535 (1910)
-	227 436 (1880)
Hustota	36,8 obyv./km²
Národnostné; zloženie (1910)	Maďari 14,8 %; Nemci 16,6 %; Rumuni 22,6 % ; Rusíni 44,6 % ; Ostatní 0,3 %
Národnostné; zloženie (1880)	Maďari 10,47 % ; Nemci 13,95 % ; Slováci 0,22 % ; Rumuni 25,09 % ; Rusíni 46,7 % ; Srbi a Chorváti 0,06 % ; Ostatní 0,22 % ;
	Wikimedia Commons: Máramaros County
	Geografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Aktuálna revízia z 15:23, 4. apríl 2020

Marmarošská župa resp. Marmarošská stolica resp. Marmarošský komitát (namiesto slova Marmarošká/-ý môže byť slovo Maramurešská/-ý alebo Máramurešská/-ý alebo staršie Marmarušská/-ý; iný názov: Marmaroš, staršie Marmaruš; po latinsky: comitatus Maramarosiensis/Marmarosiensis/Maramarusiensis, po maďarsky: Máramaros vármegye, po rumunsky: Comitatul Maramureş, po nemecky: Komitat Maramuresch) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku. V súčasnosti jej územie leží v severozápadnom Rumunsku a na západnej Ukrajine (Zakarpatská oblasť). Hlavným mestom bolo mesto Sighetu Marmaţiei (po slovensky Marmarošská Sihoť, rusín. Sihota, maď. Máramarossziget, nem. Maramureschsigeth alebo Siget).

Po prvej svetovej vojne bola župa rozdelená medzi Česko-Slovensko (2/3) a Rumunsko (1/3). Rokovania, ktoré sa uskutočnili po februárovej revolúcii medzi Česko-Slovenskom a Rumunskom, aby Sihoť aj s okolím bola pripojená k Podkarpatskej Rusi, neviedli ku kladnému výsledku. Časť územia Marmaroša bola najvýchodnejšou časťou Česko-Slovenska. Rumunský diel Marmaroša vedie po ľavej strane rieky Tisa. Hranice jeho územia siahali až na sever po Halič, na juhu to boli súčasné hranice Rumunska. Do jeho územia spadá tok rieky Tisa, no bez rumunských prítokov. Obyvateľstvo oblasti je väčšinou rusínskej (oficiálne "ukrajinskej") národnosti. Vo väčších obciach žije veľa Židov, menej Rumunov a Maďarov. Najvýchodnejší cíp oblasti obývajú Huculi.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
↑ ^a ^b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marmarošská župa (Uhorsko)

Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1910-celkové_počty-1] 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)

[Sčítanie_1880-2] REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)

[1910-národnosť-3] 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)

[1]

[2]

[3]

@@ Riadok 12: / Riadok 12: @@
 }}
-'''Marmarošská župa''' resp. '''Marmarošská stolica''' resp. '''Marmarošský komitát''' (namiesto slova Marmarošká/-ý môže byť slovo '''Maramurešská/-ý''' alebo '''Máramurešská/-ý'''; iný názov: '''Marmaroš'''; po latinsky: ''comitatus Maramarosiensis/Marmarosiensis/Maramarusiensis'', po maďarsky: ''Máramaros vármegye'', po rumunsky: ''Comitatul Maramureş'', po nemecky: ''Komitat Maramuresch'') bola [[župa]] resp. [[stolica (územie)|stolica]] resp. [[komitát]] v [[Uhorsko|Uhorsku]]. V súčasnosti jej územie leží v severozápadnom [[Rumunsko|Rumunsku]] a na západnej [[Ukrajina|Ukrajine]] ([[Zakarpatská oblasť]]). Hlavným mestom bolo mesto [[Sighetu Marmaţiei]] (po slovensky ''Marmarošská Sihoť'', rusín. ''Sihota'', maď. ''Máramarossziget'', nem. ''Maramureschsigeth'' alebo ''Siget'').
+'''Marmarošská župa''' resp. '''Marmarošská stolica''' resp. '''Marmarošský komitát''' (namiesto slova Marmarošká/-ý môže byť slovo '''Maramurešská/-ý''' alebo '''Máramurešská/-ý''' alebo staršie ''Marmarušská/-ý''; iný názov: '''Marmaroš''', staršie ''Marmaruš''; po latinsky: ''comitatus Maramarosiensis/Marmarosiensis/Maramarusiensis'', po maďarsky: ''Máramaros vármegye'', po rumunsky: ''Comitatul Maramureş'', po nemecky: ''Komitat Maramuresch'') bola [[župa]] resp. [[stolica (územie)|stolica]] resp. [[komitát]] v [[Uhorsko|Uhorsku]]. V súčasnosti jej územie leží v severozápadnom [[Rumunsko|Rumunsku]] a na západnej [[Ukrajina|Ukrajine]] ([[Zakarpatská oblasť]]). Hlavným mestom bolo mesto [[Sighetu Marmaţiei]] (po slovensky ''Marmarošská Sihoť'', rusín. ''Sihota'', maď. ''Máramarossziget'', nem. ''Maramureschsigeth'' alebo ''Siget'').
 Po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bola župa rozdelená medzi [[Česko-Slovensko]] (2/3) a [[Rumunsko]] (1/3). Rokovania, ktoré sa uskutočnili po [[Februárová revolúcia (1917)|februárovej revolúcii]] medzi Česko-Slovenskom a [[Rumunsko]]m, aby Sihoť aj s okolím bola pripojená k [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]], neviedli ku kladnému výsledku. Časť územia Marmaroša bola najvýchodnejšou časťou Česko-Slovenska. Rumunský diel Marmaroša vedie po ľavej strane rieky [[Tisa]]. Hranice jeho územia siahali až na sever po [[Halič]], na juhu to boli súčasné hranice [[Rumunsko|Rumunska]]. Do jeho územia spadá tok rieky [[Tisa]], no bez rumunských prítokov. Obyvateľstvo oblasti je väčšinou [[Rusíni|rusínskej (oficiálne "ukrajinskej") národnosti]]. Vo väčších obciach žije veľa [[Židia|Židov]], menej [[Rumuni|Rumunov]] a [[Maďari|Maďarov]]. Najvýchodnejší cíp oblasti obývajú [[Huculi]].