Podmanickovci: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 17:02, 4. apríl 2020

Podmanickovci boli uhorský šľachtický rod so sídlom v Podmaníne, Hričove a v Považskej Bystrici na Považí (dnes na Slovensku). Podmanickovci patrili medzi najvýznamnejšie šľachtické rody Uhorska. Svoje meno i pôvod odvodzujú od dedinky Podmanín, pod kopcom Manín.

História rodu Podmanickovcov

Prvý známy člen tohto rodu bol v 14. storočí Hadrián z Podmanína (1351). Jeho syn Mikuláš bol prívržencom uhorského panovníka Ľudovíta z Anjou, ktorý mu za jeho služby pridelil donácie v blízkom okolí rodiska. Vzostup rodu Podmanických je spätý s obdobím upevňovania panovníckej moci Karola Róberta a jeho syna Ľudovíta. Ďalší príslušník rodu, Blažej Podmanický (1420 – 1480), spojil svoj osud s kráľovnou Alžbetou a mladučkým Ladislavom Pohrobkom, synom predčasne zosnulého Albrechta Habsburského. Albrecht sa stal následníkom uhorského trónu v dôsledku dohody Habsburgovcov so Žigmundom Luxemburským, podľa ktorej vládu v krajine získa manžel jednej z jeho dcér. Priazeň panovníka z rodu Luxemburgovcov sa prejavila zväčšením a upevnením rodovej dŕžavy, z ktorej začalo vznikať viacmenej súvislé územie v oblasti stredného Považia medzi Považskou Bystricou a Púchovom. Ako podriadený Alžbety sa Blažej Podmanický stal členom armády bratríkov Jána Jiskru z Brandýsa. Blažejova priazeň k husitským žoldnierom bola spečatená jeho svadbou s vdovou po kapitánovi Mikulášovi Švidrigalovi. Blažej preto ostal v bratríckom vojsku aj po smrti Ladislava Pohrobka, keď sa bratríci z nájomných žoldnierov definitívne zmenili na samostatné vojenské teleso, presadzujúce vlastné ciele pod vedením Petra Axamita a Jána Talafúza. Matej Korvín zjednotil krajinu a vytvoril mocný štát za pomoci armády bratríkov, čo bol bohatý ľudský potenciál. Porazených a zajatých preto ochotne prijímal do svojich služieb. Blažej Podmanický prešiel do Matejovho tábora medzi poslednými, až v roku 1467, teda v roku dobytia poslednej bašty bratríkov vo Veľkých Kostoľanoch. V službách nového panovníka sa osvedčil ako odvážny bojovník počas vpádov na Moravu. Vďačný Matej mu za odmenu daroval usadlosť Hričov.

Už v prvej polovici 15. storočia sa rod Podmanických rozdelil na dve vetvy. Príslušníci jednej vetvy boli reprezentovaní Blažejom v službách Alžbety, v armáde bratríkov. Druhu vetvu reprezentoval Ladislav Podmanický, ktorý bol v službách Huňadyovcov. Najprv bojoval pod velením Ladislava Huňadyho. Koncom päťdesiatych rokov 15. storočia uplatnil svoj vplyv v uhorskom sneme a prispel k zvoleniu Mateja Korvína za uhorského kráľa. Je celkom možné, že prílušníci dvoch vetiev rodu Podmanických stáli v niektorých bitkách proti sebe. Je zrejmé, že práve takéto paradoxné situácie napomohli urovnanie zmätkov v krajine. Ladislav ako dlhoročný bojovník v radoch Korvínových vojsk, bol dostatočnou zárukou spoľahlivosti Blažeja, ktorý aj vďaka nemu úspešne zmenil stranu. V každom prípade to, že práve Ladislav stál v rozhodujúcom boji na víťaznej strane, mala vplyv na pomer síl oboch vetiev rodu. Jednoznačne dominujúcou sa stala Ladislavova vetva. Blažejovi potomkovia dožili v zabudnutí na hričovskom panstve. Ladislav však úspešne pokračoval v kariére. Roku 1470 ho Matej Korvín menoval kapitánom Moravy a v roku 1458 mu daroval Považský hrad. Ladislav Podmanický dostal ďalšie majetky ako odškodné za smrť svojho otca Antona, ktorý pravdepodobne zahynul v službách Huňadyovcov. V roku 1506 vydáva Ján Podmanický regionálne významný dokument zvaný Articuli Podmanickyani, ktorý nám zachytáva vzťah zemepána a poddaných na začiatku 16. storočia.

Potomkovia Ladislava Podmanického

Ján Podmanický bol záhrebský biskup. Bratislavský župan (1510 – 1512). Diplomat a dôverný poradca panovníka Vladislava Jagelovského.
Štefan Podmanický bol nitriansky biskup (od roku 1512) a jeden z prvých šíriteľov protireformácie.
Michal Podmanický bol členom dvora Jagelovských. Slúžil ako komorník Ľudovíta Jagelovského, neskôr bol kapitánom kráľovej osobnej stráže. Zúčastnil sa bitky pri Moháči, z ktorej sa však už nevrátil.
- tri dcéry
- Ján Podmanický bol lúpežný rytier, za verné služby dostal od Zápoľského usadlosť vo Vesprímskej stolici v Sedmohradsku.
- Rafael Podmanický bol lúpežný rytier, v roku 1554 sa stal županom severnej časti Trenčianskej stolice.

Externé odkazy

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 [[Obrázok:Coat of arms of Podmanitzky.jpg|náhľad|''Rodinný erb'']]
-'''Podmanickovci''' boli uhorský šľachtický rod so sídlom v [[Podmanín|Podmaníne]], [[Hričov|Hričove]] a v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]] na [[Považie|Považí]].  (dnes na Slovensku). Podmanickovci patrili medzi najvýznamnejšie šľachtické rody Uhorska. Svoje meno i pôvod odvodzujú od dedinky Podmanín, pod kopcom Manín.
+'''Podmanickovci''' boli uhorský šľachtický rod so sídlom v [[Podmanín|Podmaníne]], [[Hričov|Hričove]] a v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]] na [[Považie|Považí]] (dnes na Slovensku). Podmanickovci patrili medzi najvýznamnejšie šľachtické rody Uhorska. Svoje meno i pôvod odvodzujú od dedinky Podmanín, pod kopcom Manín.
 == História rodu Podmanickovcov ==
 Prvý známy člen tohto rodu bol v 14. storočí Hadrián z Podmanína (1351). Jeho syn Mikuláš bol prívržencom uhorského panovníka [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta z Anjou]], ktorý mu za jeho služby pridelil donácie v blízkom okolí rodiska. Vzostup rodu Podmanických je spätý s obdobím upevňovania panovníckej moci [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Róberta]] a jeho syna Ľudovíta.  Ďalší príslušník rodu, [[Blažej Podmanický]] (1420{{--}}1480), spojil svoj osud s kráľovnou [[Alžbeta Luxemburská|Alžbetou]] a mladučkým [[Ladislav Pohrobok|Ladislavom Pohrobkom]], synom predčasne zosnulého [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrechta Habsburského]]. Albrecht sa stal následníkom uhorského trónu v dôsledku dohody Habsburgovcov so [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom Luxemburským]], podľa ktorej vládu v krajine získa manžel jednej z jeho dcér. Priazeň panovníka z rodu Luxemburgovcov sa prejavila zväčšením a upevnením rodovej dŕžavy, z ktorej začalo vznikať viacmenej súvislé územie v oblasti stredného Považia medzi Považskou Bystricou a Púchovom. Ako podriadený Alžbety sa Blažej Podmanický stal členom armády [[Bratríci|bratríkov]] [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru z Brandýsa]]. Blažejova priazeň k husitským žoldnierom bola spečatená jeho svadbou s vdovou po kapitánovi Mikulášovi Švidrigalovi. Blažej preto ostal v bratríckom vojsku aj po smrti Ladislava Pohrobka, keď sa bratríci z nájomných žoldnierov definitívne zmenili na samostatné vojenské teleso, presadzujúce vlastné ciele pod vedením [[Peter Aksamit|Petra Axamita]] a Jána Talafúza. [[Matej Korvín]] zjednotil krajinu a vytvoril mocný štát za pomoci armády bratríkov, čo bol bohatý ľudský potenciál. Porazených a zajatých preto ochotne prijímal do svojich služieb. Blažej Podmanický prešiel do Matejovho tábora medzi poslednými, až v roku 1467, teda v roku dobytia poslednej bašty bratríkov vo [[Veľké Kostoľany|Veľkých Kostoľanoch]]. V službách nového panovníka sa osvedčil ako odvážny bojovník počas vpádov na Moravu. Vďačný Matej mu za odmenu daroval usadlosť [[Hričov]].
 Už v prvej polovici 15. storočia sa rod Podmanických rozdelil na dve vetvy. Príslušníci jednej vetvy boli reprezentovaní Blažejom v službách Alžbety, v armáde bratríkov. Druhu vetvu reprezentoval Ladislav Podmanický, ktorý bol v službách Huňadyovcov. Najprv bojoval pod velením [[Ladislav Huňady|Ladislava Huňadyho]]. Koncom päťdesiatych rokov 15. storočia uplatnil svoj vplyv v uhorskom sneme a prispel k zvoleniu Mateja Korvína za uhorského kráľa. Je celkom možné, že prílušníci dvoch vetiev rodu Podmanických stáli v niektorých bitkách proti sebe. Je zrejmé, že práve takéto paradoxné situácie napomohli urovnanie zmätkov v krajine. Ladislav ako dlhoročný bojovník v radoch Korvínových vojsk, bol dostatočnou zárukou spoľahlivosti Blažeja, ktorý aj vďaka nemu úspešne zmenil stranu. V každom prípade to, že práve Ladislav stál v rozhodujúcom boji na víťaznej strane, mala vplyv na pomer síl oboch vetiev rodu. Jednoznačne dominujúcou sa stala Ladislavova vetva. Blažejovi potomkovia dožili v zabudnutí na hričovskom panstve. Ladislav však úspešne pokračoval v kariére. Roku 1470 ho Matej Korvín menoval kapitánom Moravy a v roku 1458 mu daroval [[Považský hrad]]. Ladislav Podmanický dostal ďalšie majetky ako odškodné za smrť svojho otca Antona, ktorý pravdepodobne zahynul v službách Huňadyovcov. V roku [[1506]] vydáva Ján Podmanický regionálne významný dokument zvaný [[Articuli Podmanickyani]], ktorý nám zachytáva vzťah zemepána a poddaných na začiatku 16. storočia.
@@ Riadok 19: / Riadok 19: @@
 *[http://www.povazska-bystrica.sk/historia-mesta.phtml?id3=2191&id2=0 História mesta Považská Bystrica]
 *[https://web.archive.org/web/20080221134933/http://www.historickarevue.com/?id=archiv_16 Sága rodu Podmanických]
-{{Biografický výhonok}}
 [[Kategória:Šľachtické rody na Slovensku]]