Oľga Borodáčová: Rozdiel medzi revíziami

	Oľga Borodáčová
	slovenská herečka
Rod. meno	Országhová
Narodenie	16. december 1899; Martin-Záturčie, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	13. september 1986 (86 rokov); Bratislava, Česko-Slovensko
Odkazy
Commons	Oľga Borodáčová
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 20:07, 5. apríl 2020

Oľga Borodáčová, rod. Országhová (* 16. december 1899, Martin-Záturčie – † 13. september 1986, Bratislava) bola slovenská herečka, manželka režiséra Janka Borodáča.

Herectvo študovala v Prahe (1920 - 1921) a takmer celý život, s výnimkou dvoch rokov začiatkom 20. rokov a 8-ročného pobytu v Košiciach (1945 - 1953), bola až do dôchodku (1978) členkou činohry SND v Bratislave. Vytvorila veľké postavy slovenskej a ruskej klasickej tvorby: Maru v Tajovského Ženskom zákone, Máliku v Stodolovej Maríne Havranovej, Evu v Stodolovej Bačovej žene o kráľovnú Tamaru vo Hviezdoslavovej tragédii Herodes a Herodias. V rokoch 1928 - 1942 vyučovala na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Hrala v 7 dlhometrážnych filmoch.

V roku 1955 dostala titul zaslúžilá umelkyňa a v roku 1961 titul národná umelkyňa.

Filmografia

1935: Milan Rastislav Štefánik (Štefánikova matka)
1938: Neporažená armáda (matka Milana Jurčíka)
1949: Katka
1950: Kozie mlieko
1950: Priehrada
1952: Nástup (Tietzová)
1975: Život na úteku

@@ Riadok 16: / Riadok 16: @@
  | Štátna príslušnosť =
  | Zamestnanie        =
- | Známy vďaka        =
  | Známa vďaka        =
  | Alma mater         =
  | Profesia           =
  | Aktívne roky       =
- | Manželka           =
  | Manžel             =
- | Partnerka          =
  | Partner            =
  | Deti               =
@@ Riadok 41: / Riadok 38: @@
 V roku [[1955]] dostala titul zaslúžilá umelkyňa a v roku [[1961]] titul národná umelkyňa.
-Na náročné formovanie našej prvej scény si pri päťdesiatom výročí s ťažkým srdcom zaspomínala aj Oľga Borodáčová. "Nebyť viery, že príde čas, keď aj herecké povolanie bude patriť celej našej verejnosti, nielen niekoľkým bohatým a vyvoleným, neviem, či by som pri ňom toľké roky vydržala. Najkrajšie boje, ale i víťazstvá sú ešte pred nami. Divadlo nikdy nezostarne, lebo bude večne napájané novou krvou, novými krásavicami, mladými šuhajmi a najsilnejčími hereckými talentmi," rozhovorila sa v nádeji, že ďalšie herecké generácie budú k svojmu povolaniu pristupovať s rovnakým entuziazmom. " Ak zdedia po nás len jednu tretinu vytrvalosti a lásky k divadlu, naša budúcnosť bude ešte krajšia."<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kollárik|meno=Erik|titul=História sa opakuje?|periodikum=Plus 7 dní|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=36-37|issn=|url=|dátum prístupu=12.03. 2020}}</ref>
 == Filmografia ==