Ľuboš Blaha: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Spresnenie základných informácií.
Značky: odstránenie referencie vizuálny editor
d Verzia používateľa 185.219.166.238 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton
Značka: rollback
Riadok 36: Riadok 36:
| Portál2 =
| Portál2 =
}}
}}
[[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Ľuboš Blaha''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[7. december]] [[1979]]) je slovenský [[Politológia|politológ]], [[filozof]] a [[politik]], poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] za stranu [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], vedúci Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení [[Rada Európy|Rady Európy]] a člen Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]]. Zarytý komunista, "drbn-tý jakobín"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhnevaný Kukan vulgárne skritizoval Blahu: Musím si s ním vybaviť jednu vec|url=https://slovensko.hnonline.sk/1971826-rozhnevany-kukan-vulgarne-skritizoval-blahu-musim-si-s-nim-vybavit-jednu-vec|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2020-04-12|jazyk=sk}}</ref>, ale taktiež rudý nok či hlúpejší Che Guevara. Človek, ktorý ešte pár rokov dozadu chodil na pochody Pride<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Duhovy PRIDE Bratislava|url=https://www.facebook.com/DuhovyPRIDE/photos/a.369151471412/10152467703206413/?type=3|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2020-04-12|jazyk=sk}}</ref> a obhajoval práva slabších, dnes tieto práva veselo zatracuje, peniaze sú proste väčšie lákadlo ako nejaké ľudské práva. Bojovník za chudobu, lietajúci po Európe súkromným tryskáčom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cestovateľ Blaha|url=https://dennikn.sk/blog/1589522/cestovatel-blaha/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2019-09-19|dátum prístupu=2020-04-12|jazyk=sk-SK|meno=Jakub|priezvisko=Pohle}}</ref>, to všetko a ešte viac je súdruh Blaha.
[[Doktor filozofie|PhDr.]] '''Ľuboš Blaha''', [[Doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[7. december]] [[1979]]) je slovenský [[Politológia|politológ]], [[filozof]] a [[politik]], poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] za stranu [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], vedúci Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení [[Rada Európy|Rady Európy]] a člen Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]]. Je považovaný za najľavicovejšieho poslanca NR SR. Otvorene sa hlási k myšlienkam [[Marxizmus|marxizmu]]<ref>{{Citácia Harvard
| Priezvisko1 = Hanus
| Meno1 = Martin
| OdkazNaAutora1 =
| Priezvisko2 = Majchrák
| Meno2 = Jozef
| OdkazNaAutora2 =
| Rok = 2014
| Titul = Som marxista
| URL = https://www.tyzden.sk/casopis/16186/som-marxista/
| Periodikum = [[.týždeň]]
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = W PRESS
| DátumVydania = 2014-08-31
| DátumPrístupu = 2018-06-17
}}</ref>, [[Neomarxizmus|neomarxizmu,]]<ref>{{Citácia Harvard
| Priezvisko = Blaha
| Meno = Ľuboš
| OdkazNaAutora =
| Rok = 2016
| Titul = Neomarxizmus a krčmová politológia
| URL = http://www.noveslovo.sk/c/Neomarxizmus_a_krcmova_politologia
| Periodikum = Slovo
| ISSN = 1336-2984
| Miesto = Bratislava
| Vydavateľ = Klub Nového slova
| DátumVydania = 2016-05-31
| DátumPrístupu = 2018-06-17
}}</ref> [[Demokratický socializmus|demokratického socializmu]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marcišiak | meno = Marcel | odkaz na autora = | titul = Ľuboš Blaha: Nebyť našich sociálnych opatrení, tak má Kotleba 35 percent| url = http://www.tvnoviny.sk/exkluzivne/1849655_lubos-blaha-nebyt-nasich-socialnych-opatreni-tak-ma-kotleba-35-percent | dátum vydania = 30. 11. 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019 | vydavateľ = [[Televízia Markíza]] | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> antiglobalizmu a komunitarizmu.<ref>BLAHA, L. (2018): Antiglobalista. Bratislava: VEDA, ISBN: 978-80-224-1628-3.</ref> Pôsobí ako vedecký pracovník na [[Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied|Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied]]<ref name="ref1">http://www.upv.sav.sk/index.php?ID=28</ref>. V roku 2012 získal vo voľbách do NR SR 1 195 preferenčných hlasov, vo voľbách v roku 2016 ich bolo 2 746.


V roku 2010 získal cenu Literárneho fondu za najlepšiu knihu v kategórii spoločenských vied za rok 2009 ku knihe ''Späť k Marxovi?<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Ceny Literárneho fondu za rok 2009|url=https://www.sav.sk/?lang=sk&charset=&doc=services-news&news_no=3501|vydavateľ=sav.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2016-05-27|miesto=|jazyk=}}</ref>''
<br />


== Životopis ==
== Životopis ==
Základnú školu a gymnázium absolvoval v Bratislave. Študoval politológiu na [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzite Mateja Bela]] v Banskej Bystrici. V štúdiu pokračoval na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského v Bratislave]] (odbor filozofia). Doktorát obhájil na [[Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied|Ústave politických vied SAV]]. Náplňou jeho výskumu je [[marxizmus]], [[liberalizmus]] a [[komunitarizmus]].<ref name="ref1">http://www.upv.sav.sk/index.php?ID=28</ref> Počas doktorandského štúdia pracoval v [[Komunistická strana Slovenska (1992)|Komunistickej strane Slovenska]] ako referent pre styk so zahraničím. V rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako poradca predsedu NR SR [[Pavol Paška|Pavla Pašku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kern | meno = Miroslav | odkaz na autora = | titul = Fico je najlepší ľavičiar v Európe, tvrdí Ľuboš Blaha| url = https://domov.sme.sk/c/6631018/fico-je-najlepsi-laviciar-v-europe-tvrdi-lubos-blaha.html| dátum vydania = 07. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019 | vydavateľ = Denník SME| miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V júli 2012 spolupracoval na projekte ''[[Ľavé spektrum 2012]]''<ref>Ľavé spektrum 2012 at http://take.netkosice.sk/lavespektrum</ref>. Jeho otec je novinár a publicista [[Milan Blaha]] (známy napríklad z relácie STV „Večer na tému“).
Základnú školu a gymnázium absolvoval v Bratislave. Študoval politológiu na [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzite Mateja Bela]] v Banskej Bystrici. V štúdiu pokračoval na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského v Bratislave]] (odbor filozofia). Doktorát obhájil na [[Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied|Ústave politických vied SAV]]. Náplňou jeho výskumu je [[marxizmus]], [[liberalizmus]] a [[komunitarizmus]].<ref name="ref1" /> Počas doktorandského štúdia pracoval v [[Komunistická strana Slovenska (1992)|Komunistickej strane Slovenska]] ako referent pre styk so zahraničím. V rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako poradca predsedu NR SR [[Pavol Paška|Pavla Pašku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kern | meno = Miroslav | odkaz na autora = | titul = Fico je najlepší ľavičiar v Európe, tvrdí Ľuboš Blaha| url = https://domov.sme.sk/c/6631018/fico-je-najlepsi-laviciar-v-europe-tvrdi-lubos-blaha.html| dátum vydania = 07. 12. 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019 | vydavateľ = Denník SME| miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V júli 2012 spolupracoval na projekte ''[[Ľavé spektrum 2012]]''<ref>Ľavé spektrum 2012 at http://take.netkosice.sk/lavespektrum</ref>. Jeho otec je novinár a publicista [[Milan Blaha]] (známy napríklad z relácie STV „Večer na tému“).


== Politická kariéra ==
== Politická kariéra ==

Verzia z 21:45, 12. apríl 2020

Ľuboš Blaha
LubosBlaha.jpg
Ľuboš Blaha v roku 2016
Súčasný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
Momentálne v úrade
od 4. apríl 2012[1]
Biografické údaje
Narodenie7. december 1979 (44 rokov)
Politická stranaSMER – SD (nestraník)
Alma materUniverzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Univerzita Komenského v Bratislave
Profesiapolitológ, filozof
Národnosťslovenská
Vierovyznanieateista[2]
Rodina
RodičiaMilan Blaha
Jana Blahová (rod. Zajacová)
SúrodenciNataša Blahová
Deti2
Odkazy
Spolupracuj na CommonsĽuboš Blaha
(multimediálne súbory)

PhDr. Ľuboš Blaha, PhD. (* 7. december 1979) je slovenský politológ, filozof a politik, poslanec Národnej rady SR za stranu SMER-SD, vedúci Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy a člen Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení OBSE. Je považovaný za najľavicovejšieho poslanca NR SR. Otvorene sa hlási k myšlienkam marxizmu[3], neomarxizmu,[4] demokratického socializmu,[5] antiglobalizmu a komunitarizmu.[6] Pôsobí ako vedecký pracovník na Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied[7]. V roku 2012 získal vo voľbách do NR SR 1 195 preferenčných hlasov, vo voľbách v roku 2016 ich bolo 2 746.

V roku 2010 získal cenu Literárneho fondu za najlepšiu knihu v kategórii spoločenských vied za rok 2009 ku knihe Späť k Marxovi?[8]

Životopis

Základnú školu a gymnázium absolvoval v Bratislave. Študoval politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V štúdiu pokračoval na Univerzite Komenského v Bratislave (odbor filozofia). Doktorát obhájil na Ústave politických vied SAV. Náplňou jeho výskumu je marxizmus, liberalizmus a komunitarizmus.[7] Počas doktorandského štúdia pracoval v Komunistickej strane Slovenska ako referent pre styk so zahraničím. V rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako poradca predsedu NR SR Pavla Pašku.[9] V júli 2012 spolupracoval na projekte Ľavé spektrum 2012[10]. Jeho otec je novinár a publicista Milan Blaha (známy napríklad z relácie STV „Večer na tému“).

Politická kariéra

Od roku 2012 je Blaha poslancom NR SR za SMER-SD a členom poslaneckého klubu SMER-SD[11], hoci riadnym členom strany nie je. Kandidoval na 38. mieste. Dostal 2 746 platných prednostných hlasov.[12] Je overovateľom zahraničného výboru NR SR a predsedom výboru NR SR pre európske záležitosti.[13] V roku 2018 sa stal vedúcim delegácie NR SR do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a v januári 2018 ho plénum PACE zvolilo za podpredsedu parlamentného zhromaždenia.[14] V roku 2010 získal cenu Literárneho fondu za najlepšiu knihu v kategórii spoločenských vied za rok 2009 ku knihe Späť k Marxovi?[15]

Politické názory

Ľuboš Blaha sa považuje za vyhraneného ľavičiara. Hlási sa k socializmu, antikapitalizmu, antifašizmu, antiglobalizmu a umiernenému pacifizmu. Otvorene sa pokladá za marxistu, ale odmieta bývalý stalinský režim a hlási sa k modernému západnému marxizmu, k radikálnej demokracii a kultúrno-liberálnym témam[16]. Politicky podporuje klasickú sociálnu demokraciu s jej dôrazom na ekonomické otázky (stará ľavica), avšak sympatizuje aj s latinskoamerickými socialistickými štátmi a hnutiami. Býva častým terčom kritiky za svoj obdiv k ľavicovým osobnostiam ako Karl Marx, Che Guevara alebo Hugo Chávez.[17] Je zástancom škandinávskeho sociálneho modelu, predovšetkým vysokého progresívneho zdaňovania a robotníckych fondov (lontagarfondner). Na Slovensku propaguje model družstiev na spôsob španielsko-baskickej družstevnej korporácie Mondragón.[18]

Otvorene sa hlási k mnohým myšlienkam Noama Chomského či Slavoja Žižeka.[19] Blaha odmieta akékoľvek prejavy rasizmu, xenofóbie a fašizmu, považuje ich za kriminálne činy. Nekompromisne odmieta Slovenský štát a Jozefa Tisa. [20] V poslaneckom klube SMER-SD patrí k najliberálnejším poslancom vo vzťahu k menšinám a ľudskoprávnej agende.[21] Je výrazný kritik globálneho kapitalizmu, liberalizmu a pravicového extrémizmu. V súčasnosti svoj slovník voči liberalizmu a politickým oponentom pritvrdzuje a prikláňa sa viac k autoritarizmu a národno-konzervatívnym hodnotám.[22] [23]

Počas júna 2018 oficiálne odprezentoval novú knihu Antiglobalista,[24] v ktorej sa vyhraňuje jednak voči alterglobalistickej ľavici, ktorú považuje za naivnú a nerealistickú. Navrhuje návrat ku komunitárnym hodnotám, kolektívnym identitám a triednej solidarite, internacionalizmu.[25]

Zahraničná politika

V zahraničnej politike čerpá vo svojich názoroch inšpirácie z medzinárodnopolitického realizmu a neomarxizmu. Patrí ku kritikom zahraničnej politiky USA[26], otvorene kritizoval nielen vojnu v Iraku, ale aj vojnu v Afganistane.[27] Kritizoval aj západné angažovanie sa v Líbyi či Sýrii. Na druhú stranu podporuje vojenské angažovanie Ruskej federácie a Iránu v Sýrii.[28] Kritizuje aj zahraničnú politiku Izraela vo vzťahu k Palestíne.[29] Zasadzuje sa za práva Arménov vo vzťahu k Náhornému Karabachu a kritizuje tureckú zahraničnú politiku.

Rusko-ukrajinská vojna

Na Slovensku patrí k obhajcom Ruskej federácie odkedy vypukla Rusko-ukrajinská vojna Ukrajine. Nie je zástancom režimu Vladimíra Putina, ale krízu na Ukrajine vníma ako geopolitický stret Západu a Ruska, pričom odmieta jednostrannú kritiku Ruska a rastúcu rusofóbiu v Európe.[30] Otvorene kritizoval sankcie voči Rusku a Rusko označuje za „priateľský národ, ktorý oslobodil Slovensko od fašizmu v 1945“.[31]

Európska únia

Voči Európskej únii je veľmi kritický, no odmieta euroskepticizmus a nacionalizmus. EÚ považuje za neoliberálny a elitársky projekt, avšak pre Slovensko lepšiu alternatívu ako EÚ nevidí.[32] Podporuje boj za spravodlivejšiu a sociálnejšiu Európu, ktorá bude viac ľavicová a demokratická. V minulosti sa zasadzoval za projekt európskeho nepodmieneného základného príjmu. Dlhodobo propaguje sociálnu ekonomiku a družstvá, výrazne sa zasadzuje za sociálnu úniu. V roku 2014 tvrdo kritizoval prebiehajúcu dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a USA, známu aj ako TTIP[33], ktorá je podľa neho synonymom pre „neoliberalizmus a kolonizáciu európskeho sociálneho modelu americkými nadnárodnými korporáciami".[34] Počas európskej migračnej krízy v roku 2015 patril k odporcom povinných kvót.[35] Dôrazne však odmietal islamofóbiu a obhajoval solidaritu Slovenska s EÚ, či už materiálnu, finančnú alebo personálnu.[36]

Kritika a kontroverzie

Ľuboš Blaha a ľavicoví aktivisti z projektu DAV DVA

Ľuboš Blaha ja známy svojim ostrým až nenávistným prejavom v statusoch na sociálnych sietiach, pre ktoré sa vystavuje vlnám kritiky verejnosti, novinárov, politických oponentov a spolustraníkov.[37][38][39] Svojich politických oponentov a liberálnych novinárov tam opakovane nazýva „liberálnymi prascami“. Rozruch vyvolalo aj označenie Jána Palacha za teroristu. Väzňov komunistického režimu zasa Blaha nazval „podvodníkmi, zlodejíčkami a nemorálnymi cynickými a arogantnými milionárskymi prasatami“. Okrem iného Blaha býva kritikmi označovaný za „komunistu“ alebo „ruského agenta“.[40] V júni 2018 bloger Samo Marec podal na Blahu trestné oznámenie pre podozrenie z porušenia § 422d Trestného zákona (zákona NR SR č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), t. j. z popierania, spochybňovania, schvaľovania alebo snahy o ospravedlnenie zločinov režimu založeného na komunistickej ideológii. Podnetom bol Blahov status na sociálnej sieti Facebook zverejnený 27. mája 2018,[41] v ktorom zdôrazňoval pozitívne stránky socialistického režimu v Československu. V máji 2019 na parlamentnom výbore pre európske záležitosti premiér Peter Pellegrini (SMER-SD) kritizoval Ľuboša Blahu pre jeho status na sociálnej sieti, kde označoval Európsku úniu ako „antiľudskú, antisociálnu, plnú nenávisti voči strednej Európe a slovenskej kultúre“ a predstaviteľov Európskej únie nazval „bandou lúzrov“. Reagoval tak na podporu stránky Zomri Ministerstvom zahraničných vecí. Pellegrini súčasne Blahu nepriamo vyzval, aby zvážil zotrvanie na poste predsedu výboru pre európske záležitosti, nakoľko strana SMER-SD, ktorá ho na tento post nominovala, vždy jasne vyjadrovala podporu pre európsky projekt a členstvo Slovenska v Európskej únii.[42][43]

Osobný život

Blaha je ženatý a má dve deti. V rokoch 1996 až 2011 pôsobil ako hráč na klávesové nástroje v hudobnej skupine Ethereal Pandemonium. Je fanúšikom futbalového klubu Tottenham Hotspur.

Bibliografia

Knihy

  • BLAHA, Ľuboš. Sociálna spravodlivosť a identita. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2006. 164 s. ISBN 80-224-0891-3.
  • BLAHA, Ľuboš. Späť k Marxovi? : (sociálny štát, ekonomická demokracia a teórie spravodlivosti). 1. vyd. Bratislava : Veda, 2009. 526 s. ISBN 978-80-224-1077-9.
  • BLAHA, Ľuboš. Paradoxy prosperity : hlavné línie sociálnej kritiky v ére globalizácie I.. 1. vyd. Sládkovičovo : Vysoká škola Visegrádu, 2010. 159 s. ISBN 978-80-89267-48-4.
  • BLAHA, Ľuboš. Paradoxy pokroku : hlavné línie sociálnej kritiky v ére globalizácie II.. 1. vyd. Sládkovičovo : Vysoká škola Visegrádu, 2010. 182 s. ISBN 978-80-89267-47-7.
  • BLAHA, Ľuboš. Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia?. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2011. 176 s. ISBN 978-80-224-1230-8.
  • BLAHA, Ľuboš. Európsky sociálny model – čo ďalej?. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2014. 479 s. ISBN 978-80-224-1396-1.
  • BLAHA, Ľuboš. Dejiny poltického myslenia v 19. storočí. 1. vyd. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2017. 258 s. ISBN 978-80-8105-833-2.
  • BLAHA, Ľuboš. Antiglobalista. 1. vyd. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2018. 459 s. ISBN 978-80-224-1628-3. [44][45][46][24]
  • BLAHA, Ľuboš. Sto najlepších statusov Ľuboša Blahu. 1. vyd. Bratislava : Mayer media, 2019. 464 s. ISBN 978-8097-2099-6-4.
  • BLAHA, Ľuboš. Nové statusy Ľuboša Blahu: Slniečkam s láskou (2019). 1. vyd. Bratislava : Mayer media, 2019. 550 s. ISBN 978-80-972099-8-8.

Štúdie v recenzovaných časopisoch zborníkoch, monografiách a vedecko-populárnych časopisech

  • Slovensko a otázka sociálneho štátu. In: PEKNÍK, Miroslav et al. Pohľady na slovenskú politiku po roku 1989 : II. časť. Bratislava : Veda, 2016, s. 364-394. ISBN 978-80-224-1516-3.
  • Sociálne práva, liberalizmus a globalizácia [Social rights, liberalism and globalization]. In: Eseje o sociálnom občianstve. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2015, s. 65-76. ISBN 978-80-558-0898-7.
  • (Post)moderná spoločnosť a systémové príčiny mediálnej manipulácie: existuje cesta von? [(Post) modern society and the structural causes of media manipulation: is there a way out?]. In: Masmédiá a politika: Komunikácia či manipulácia? : zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie. Bratislava : Ústav politických vied SAV: Fakulta masmédií Paneurópskej vysokej školy: Veda, 2014, s. 165-187. ISBN 978-80-224-1425-8.
  • The EU as a different galaxy? In: Queries - The European Progressive Magazine, 2014, č. 4, s. 81. ISSN 2032-9113.
  • Obrana liberalizmu alebo niekoľko poznámok ku kritickej teórii uznania Marka Hrubca [In defence of liberalism or a few notes on the critical theory of recognition by Marek Hrubec]. In: Studia Politica Slovaca: časopis pre politické vedy, najnovšie politické dejiny a medzinárodné vzťahy, 2012, roč. 5, č. 1, s. 108-122. ISSN 1337-8163.
  • Polená štrajkujúcim : názor. In: Pravda, 6.12.2012, roč. XXII, č. 281, s. 35. ISSN 1335-4051.
  • Die slowakische SMER - Europas erfolgreichste Partei der Linken Mitte?
  • Angela a jej smrteľné objatie. In: Slovo: spoločensko-politický týždenník, 24.9.2013. ISSN 1335-468X.
  • Kladivo na čarodejnice? In: Slovo: spoločensko-politický týždenník/Aktualitiy.sk, 3.12.2013. ISSN 1335-468X.
  • Matičiar, ktorého si budem vždy vážiť. In: Slovo: spoločensko-politický týždenník, 15.3.2013. ISSN 1335-468X.
  • Základný európsky príjem pre všetkých: dozrel čas? In: Slovo: spoločensko-politický týždenník, 4.4.2013.
  • "Prvý raz ako tragédia, druhý raz ako fraška". In: Literárny týždenník, 2013, roč. XXVI., č. 33-34, s. 1-2. ISSN 0862-5999.
  • Marx stále živý! [Marx still alive!]. In: DINUŠ, Peter. Spor o Marxa. Bratislava : Veda : Ústav politických vied SAV, 2011, s. 105-139. ISBN 978-80-224-1229-2.
  • Ekonomická demokracia: nádej pre budúcnosť? [Economic Democracy: hope for the future?]. In: DINUŠ, Peter, HOHOŠ, Ladislav: Svet v bode obratu : systémové alternatívy kapitalizmu koncepcie, stratégie, utópie. Bratislava : VEDA, Ústav politických vied SAV, 2011, s. 70-103. ISBN 978-80-224-1227-8.
  • Perspektívy sociálneho štátu v Európe. In: GOŇCOVOÁ, Marta a kolektív: Evropská politická společnost. Brno : Masarykova univerzita, 2010, s. 153-178. ISBN 978-80-210-5354-0.
  • Analytický marxizmus a problematika spravodlivosti. In: DINUŠ, Peter et al. Marx a spoločenské zmeny po roku 1989. Bratislava: Veda, 2010, s. 131-154. ISBN 978-80-224-1131-8.
  • Sociálna spravodlivosť = čisté úsilie + potreby. In: Za zrkadlom politiky. - Bratislava: Veda, 2010, s. 110-143. ISBN 978-80-224-1137-0.
  • Quo Vadis, sociálna demokracia? In: Studia Politica Slovaca : časopis pre politické vedy, najnovšie politické dejiny a medzinárodné vzťahy, 2010, roč. 3, č. 1, s. 23-46. ISSN 1337-8163.
  • Kritika mediálnej manipulácie zo strany radikálnej ľavice. In: Symbióza médií a politiky : zborník zo seminára s medzinárodnou účasťou. Bratislava : Ústav politických vied SAV, 2009, s. 130-141. ISBN 978-80970353-0-3.
  • Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti [The Strategy of Development of Slovak Society]. Bratislava : Ekonomický ústav SAV vo vydavateľstve VEDA, 2010. 695 s. ISBN 978-80-7144-179-3
  • Analytický maxizmus a problematika spravodlivosti. In: Marx a spoločenské zmeny po roku 1989. Bratislava : Ústav politických vied SAV, 2009, s. 94-113. ISBN 978-80-8106-016-08.
  • Ľavica versus pravica : (ideolofgický boj na začiatku tretieho tisícročia). In: Evropa 21. století:rozmanitost a soudržnost? Brno: Masarykova univerzita, 2008, s. 179-204.
  • O čom bola bratislavská Konferencia predsedov parlamentov Európskej únie? In: Studia Politica Slovaca : časopis pre politické vedy, najnovšie politické dejiny a medzinárodné vzťahy, 2008, roč. 1, č.1, s. 140-150. ISSN 1337-8163.
  • Chomského kritika mediálnej manipulácie. In: Veda, médiá a politika : zborník príspevkov z konferencie "Globalizácia, veda, vzdelávanie, médiá, politika". Bratislava : VEDA, 2008, s. 147-166. ISBN 978-80-224-1001-4.
  • Social Justice: Problem and Perspectives. In: Revista de Stiinte Politice, 2005, nr. 6-7, pp. 9-23. ISSN 1584-224X.
  • Prečo európska ľavica odmieta ústavnú zmluvu? In: Európske občianstvo a národná identita. Prešov : Slovacontact, 2006, s. 283-291. ISBN 80-88876-16-8.
  • Historický úspech sociálnej demokracie na Slovensku : (analýza koaličných možností víťaznej strany po parlamantných voľbách 2006). In: Voľby 2006 v štátoch V4. Prešov : Slovacontact, 2006, s. 152-164. ISBN 978-80-8068-595-9.
  • Activity on World-Wide Level. In Resistance to Imperialist Aggressiveness, Fronts of Struggle and Alternatives: Information Bulletin, s. 113-119.

Referencie

  1. ↑ 1. ustanovujúca schôdza Národnej rady Slovenskej republiky, 4. apríl 2012, 6. volebné obdobie, Bratislava: Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, 2012 (vyd. 2012-04-04), http://tv.nrsr.sk/archiv/schodza/6/1, dost. 2018-06-17 
  2. ↑ Poslanec Blaha je ateista, sviatky sú pre neho o radosti. WebNoviny.sk (Bratislava: iSITA), 2015-04-06. Dostupné online [cit. 2019-10-26].
  3. ↑ Hanus, Martin; Majchrák, Jozef (2014), „Som marxista“, .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2014-08-31, https://www.tyzden.sk/casopis/16186/som-marxista/, dost. 2018-06-17 
  4. ↑ Blaha, Ľuboš (2016), „Neomarxizmus a krčmová politológia“, Slovo (Bratislava: Klub Nového slova), 2016-05-31, ISSN 1336-2984, http://www.noveslovo.sk/c/Neomarxizmus_a_krcmova_politologia, dost. 2018-06-17 
  5. ↑ MARCIŠIAK, Marcel. Ľuboš Blaha: Nebyť našich sociálnych opatrení, tak má Kotleba 35 percent [online]. Bratislava: Televízia Markíza, 30. 11. 2016, [cit. 2019-04-19]. Dostupné online.
  6. ↑ BLAHA, L. (2018): Antiglobalista. Bratislava: VEDA, ISBN: 978-80-224-1628-3.
  7. ↑ a b http://www.upv.sav.sk/index.php?ID=28
  8. ↑ Ceny Literárneho fondu za rok 2009 [online]. sav.sk, [cit. 2016-05-27]. Dostupné online.
  9. ↑ KERN, Miroslav. Fico je najlepší ľavičiar v Európe, tvrdí Ľuboš Blaha [online]. Bratislava: Denník SME, 07. 12. 2012, [cit. 2019-04-19]. Dostupné online.
  10. ↑ Ľavé spektrum 2012 at http://take.netkosice.sk/lavespektrum
  11. ↑ http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=885
  12. ↑ Voľby do NR SR 2016: Zvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2016-03-10. Dostupné online.
  13. ↑ Zoznam poslancov podľa výborov [online]. NR SR, [cit. 2016-05-29]. Dostupné online.
  14. ↑ Ľuboš Blaha [online]. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, [cit. 2018-01-29]. Dostupné online.
  15. ↑ Ceny Literárneho fondu za rok 2009 [online]. sav.sk, [cit. 2016-05-27]. Dostupné online.
  16. ↑ http://www.tyzden.sk/casopis/16186/som-marxista/
  17. ↑ http://lubosblaha.blogspot.sk/
  18. ↑ http://www.webnoviny.sk/slovensko/clanok/855791-smerak-blaha-chce-podporit-druzstva-argumentuje-tradiciou/
  19. ↑ http://www.aktuality.sk/clanok/254198/komentar-lubosa-blahu-pozor-ste-pod-kontrolou/
  20. ↑ http://europskenoviny.sk/2016/03/24/blaha-si-dal-zavazok-z-kotlebu-spravi-slusneho-a-vzdelaneho-cloveka/
  21. ↑ http://www.aktuality.sk/clanok/273723/pomoze-smer-homosexualom-dedit-po-sebe-im-nestaci/
  22. ↑ LENČ, Jozef. Komentár Jozefa Lenča: Ľuboš Blaha, komunista, ktorému vadia mešity [online]. Bratislava: IslamOnline.sk, 08. 07. 2018, [cit. 2019-04-19]. Dostupné online.
  23. ↑ BLAHA, Ľuboš. Netrestajme Maďarov, prioritou musí byť socializmus [online]. Bratislava: Nové Slovo, 18. 09. 2018, [cit. 2019-04-19]. Dostupné online.
  24. ↑ a b VIDEO: Blaha uviedol do života Antiglobalistu, podporiť ho prišli aj neodavisti. DAV DVA – kultúrno-politický magazín, 2018-06-21. Dostupné online [cit. 2018-07-11].
  25. ↑ INICIATÍVA DAV DVA. Ľuboš Blaha: Antiglobalista (krátky rozhovor o novej knihe) [online]. 2018-07-11, [cit. 2018-07-11]. Dostupné online.
  26. ↑ http://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/L-ubos-Blaha-hleda-nesproste-slovo-o-politice-USA-409516
  27. ↑ http://domov.sme.sk/c/6865097/blaha-zo-smeru-misia-v-afganistane-je-nemoralna-nas-sa-netyka.html
  28. ↑ http://www.srspol.sk/clanek-blaha-zhrnul-ako-sa-vo-svetovych-konfliktoch-spravaju-usa-a-ako-rusko-16718.html
  29. ↑ https://www.youtube.com/watch?v=NSH5poR41k0
  30. ↑ http://www.aktuality.sk/clanok/261488/komentar-lubosa-blahu-vojna-na-ukrajine-vsetko-je-inak/
  31. ↑ TASR. Blaha: Rusko je náš priateľ, ale upozorňujeme na chyby, ktoré sa dejú. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-04-28. Dostupné online [cit. 2016-05-27].
  32. ↑ http://www.aktuality.sk/clanok/341071/lubos-blaha-chceme-byt-sucastou-eu-ale-neznamena-to-ze-ju-mame-milovat/
  33. ↑ http://www.aktuality.sk/clanok/262090/komentar-lubosa-blahu-koniec-europy-rutime-sa-do-pekla/
  34. ↑ http://europskenoviny.sk/2016/05/08/lubos-blaha-ttip-dlhodobo-kritizujem-socialny-stat-by-nemali-obetovat-oltar-volneho-trhu/
  35. ↑ http://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Bombarduju-krajiny-a-potom-nam-davaju-kvoty-Toto-su-europske-hodnoty-Pise-smerak-Blaha-253017
  36. ↑ http://europskenoviny.sk/2016/02/02/lubos-blaha-cakame-na-ospravedlnenie-z-bruselu/
  37. ↑ DOVČÍK, Jakub. Blaha o Goldmanovej cene klame a zavádza. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2019-03-07. Dostupné online [cit. 2019-04-14]. ISSN 1339-844X.
  38. ↑ BÁRDY, Peter. Komentár Petra Bárdyho: Blaha ako troll v službách Šefčoviča? Objednávka nenávisti. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-03-13. Dostupné online [cit. 2019-04-14].
  39. ↑ KERNOVÁ, Miroslava. Ľuboš Blaha pripravuje s konšpiračným webom a Extra plus knihu statusov [online]. Bratislava: omediach.com, 2019-03-04, [cit. 2019-04-14]. Dostupné online.
  40. ↑ http://droba.blog.sme.sk/c/375075/schizofrenia-smeru-obdivovatel-diktatorov-blaha.html
  41. ↑ Pozri: Blaha, Ľuboš (2018), „Priatelia, musíme si pripustiť...“, Ľuboš Blaha (@LBlaha) (Facebook), 2018-05-27 14:25 SELČ, https://www.facebook.com/LBlaha/posts/2056395427932359, dost. 2018-06-17 
  42. ↑ https://slovensko.hnonline.sk/1942298-pellegrini-kritizuje-blahu-za-jeho-vyroky-drzim-palce-s-propagaciou-zomri-odkazal-poslanec
  43. ↑ https://www.facebook.com/LBlaha/posts/2301970776708155?__tn__=K-R
  44. ↑ NOVESLOVO. 22.06.2017 Panelová diskusia – Európska únia, globálny kapitalizmus a jeho alternatívy [online]. 2017-06-29, [cit. 2017-11-12]. Dostupné online.
  45. ↑ VIDEO: Ľuboš Blaha uviedol novú knihu Antiglobalista. Blog.Pravda.sk. Dostupné online [cit. 2018-07-11].
  46. ↑ Ľavičiar Blaha vydal svoju najradikálnejšiu marxistickú knihu Antiglobalista – Webnoviny.sk. Webnoviny.sk, 2018-05-13. Dostupné online [cit. 2018-07-11].

Iné projekty

Externé odkazy


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ľuboš_Blaha&oldid=7015519“