Chorvátsky Grob: Rozdiel medzi revíziami
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
iw |
||
| Riadok 34: | Riadok 34: | ||
| Poznámky = |
| Poznámky = |
||
}} |
}} |
||
'''Chorvátsky Grob''' (historicky {{V jazyku|slk| ''Horvátsky Grob''}}, {{V jazyku|hun|''Horvátgurab''}}, {{V jazyku|hrv|''Hrvatski Grob'' alebo ''Crveno Brdo''}}, {{V jazyku|deu| ''Kroatisch-Eisgrub''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Senec|Senec]]. V obci je [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kostol |
'''Chorvátsky Grob''' (historicky {{V jazyku|slk| ''Horvátsky Grob''}}, {{V jazyku|hun|''Horvátgurab''}}, {{V jazyku|hrv|''Hrvatski Grob'' alebo ''Crveno Brdo''}}, {{V jazyku|deu| ''Kroatisch-Eisgrub''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Senec|Senec]]. V obci je [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[Kostol Krista Kráľa (Chorvátsky Grob)|kostol Krista Kráľa]] z roku [[1589]] a [[kaplnka]] Najsvätejšej Trojice z roku [[1880]]. |
||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
Verzia z 11:28, 17. apríl 2020
| Chorvátsky Grob | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Senec |
| Región | Malokarpatsko |
| Nadmorská výška | 141 m n. m. |
| Súradnice | 48°13′39″S 17°17′27″V / 48,227500°S 17,290833°V |
| Rozloha | 15,12 km² (1 512 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 7 690 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 508,6 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1214 |
| Starosta | Vladimíra Vydrová[3] (nezávislá) |
| PSČ | 900 25 |
| ŠÚJ | 507911 |
| EČV (do r. 2022) | SC |
| Tel. predvoľba | +421-2 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 45996310 |
| Fax | 45996320 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Chorvátsky Grob | |
| Webová stránka: chorvatskygrob.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Chorvátsky Grob (historicky slov. Horvátsky Grob, maď. Horvátgurab, chorv. Hrvatski Grob alebo Crveno Brdo, nem. Kroatisch-Eisgrub) je obec na Slovensku v okrese Senec. V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1589 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1880.
Dejiny
Trvalé osídlenie lokality doložené archeologickými nálezmi je už z mladšej doby kamennej. Prvá písomná zmienka o obci pod názvom Monar pochádza z roku 1214. V tom čase sa v obci vyrábali šperky. Prví Chorváti prišli na územie Chorvátskeho Grobu v roku 1552. Podľa poznámky zo zápiskov z roku 1553 chorvátskych kolonistov povolal a usadil gróf Illésházy. Chorváti sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Rozvinula sa domáca výroba a ľudový výtvarný prejav - rezbárstvo, čipkárstvo, výšivkárstvo a maliarstvo. V rokoch 1634 - 1780 v obci žilo čisto chorvátske obyvateľstvo.
K výraznému ústupu chorvátčiny došlo začiatkom 20. storočia, no jej prítomnosť pretrváva v obci až dodnes.
Súčasnosť
V roku 2001 bolo v obci sčítaných 1587 obyvateľov. Koncom roku 2009 žilo v obci vyše 3 000 obyvateľov. K 31. 12. 2015 bol počet obyvateľov v obci 5 040 a k 31. 12. 2016 sa v obci nachádzalo už 5 388 obyvateľov.
Demografia
| Národnosť | 2011 | % | 2001 | % | 1991 | % | 1921 | 1910 | % | 1880 | % | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Maďari | 34 | >0,5% | 13 | >0,5% | 15 | >0,5% | 1 | >0% | 85 | 7% | 25 | 3% |
| Slováci | 3526 | 93% | 1546 | 91% | 1539 | 98% | 1193 | 99% | 687 | 60% | 223 | 26% |
| Rusíni | 3 | >0% | - | - | - | - | - | - | 23 | 2% | - | - |
| Rómovia | 2 | >0% | - | - | 1 | >0% | - | - | - | - | - | - |
| Ukrajinci | 4 | >0% | 1 | >0% | - | - | - | - | - | - | - | - |
| Česi | 26 | >0,5% | 9 | >0,5% | 12 | >0,5% | - | - | - | - | - | - |
| Nemci | 8 | >0% | 3 | >0% | 1 | >0% | - | - | 9 | >0,5% | 11 | 1% |
| Poliaci | 5 | >0% | 1 | >0% | 1 | >0% | - | - | - | - | - | - |
| ostatní/ (z toho Chorváti) | 60 (31) | 2% | 14 (10) | >0,5% | 2 | >0% | 5 | >0% | 333 (330) | 29% | 602 (545) | 70% |
| nezistení | 121 | 3% | - | - | - | - | - | - | - | - | - | - |
| CELKOM | 3789 | - | 1587 | - | 1571 | - | 1199 | - | 1137 | - | 861 | - |
2011
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
Materinským jazykom sa rozumie reč, ktorou s obyvateľom hovorili rodičia.
| materinský jazyk | počet hovoriacich |
|---|---|
| spolu | 3789 |
| slovenský | 3462 |
| nezistený | 135 |
| chorvátsky | 82 |
| ostatné | 43 |
| maďarský | 37 |
| český | 30 |
| vierovyznanie | počet |
|---|---|
| spolu | 3789 |
| Rímskokatolícka cirkev | 2327 |
| bez vyznania a nezistení | 1209 |
| Evanjelická cirkev augsburského vyznania (luteráni) | 122 |
| ostatné | 107 |
| Gréckokatolícka cirkev | 24 |
1910
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1910
V roku 1910 sa nezisťoval materinský jazyk obyvateľa, teda reč, ktorou s daným obyvateľov hovorili rodičia (v prípade dvoch rečí sa prihliadalo na reč matky), a ktorú, hovoriaci používal pri komunikácií s okolím, ale prihliadalo sa na osobnú preferenciu odpovedajúceho. Išlo o reč, ktorou odpovedajúci najčastejšie a najradšej hovorí, dokonca to mohol byť aj jazyk, ktorý sa obyvateľ naučil v škole a mohol byť tak odlišný od jazyka jeho matky (rodičov). Bol to výsledok silnejúcej maďarizácie zo strany uhorských úradov, kedy sa mnoho obyvateľov hlásilo za Maďarov z ekonomických, politických a spoločenských dôvodôv (tzv. papieroví Maďari). Vo veľa prípadoch však išlo o skreslené štatistické údaje zo strany sčítavacích komisárov.
Zatiaľ čo na konci 19. storočia,podľa uhorského sčítania ešte v obci prevažovalo chorvátske obyvateľstvo, na začiatku 20. storočia sa chorvátske obyvateľstvo vo veľkej miere poslovenčilo (najmä kvôli jazykovej príbuznosti slovenčiny a chorvátčiny) a v roku 1910 už tvorilo iba významnú menšinu. Naďalej sa však zachovávala kultúrna odlišnosť a povedomie o chorvátskom pôvode.
| jazyk | počet hovoriacich |
|---|---|
| spolu | 1137 |
| slovenský | 687 |
| chorvátsky | 330 |
| maďarský | 85 |
| rusínsky | 23 |
| nemecký | 9 |
| ostatné | 3 |
| vierovyznanie | počet |
|---|---|
| spolu | 1137 |
| Rímskokatolícka cirkev | 1100 |
| Gréckokatolícka cirkev | 23 |
| Evanjelická cirkev augsburského vyznania (luteráni) | 14 |
1880
údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 1880
Na konci 19. storočia v obci prevažovalo chorvátske obyvateľstvo, ktoré prišlo do obce v priebehu 16-17.storočia.
| materinský jazyk | počet hovoriacich |
|---|---|
| spolu | 861 |
| chorvátsky | 545 |
| slovenský | 223 |
| nezistení | 49 |
| maďarský | 25 |
| nemecký | 11 |
| ostatné | 8 |
Verejná doprava
Verejnú dopravu do obce zabezpečuje spoločnosť Slovak Lines z AS Mlynské nivy/Zlatých pieskov linkou č. 525, 527 (cez miestnu čast Čierna Voda) a linkou č. 528 (cez Ivanku pri Dunaji a Bernolákovo). Autobusy SLOVAK LINES premávajú podľa cestovného poriadku v sekcii Regio[5]. Cestovné v rámci Bratislavského kraja je integrované prostredníctvom IDSBK. Obec Chorvátsky Grob je v IDSBK zóne 525 a miestna čast Čierna Voda v zóne 610.
Výsledky komunálnych volieb 2018
V komunálnych voľbách 2018 si občania Chorvátskeho Grobu zvolili za starostu Ing. Vladimíru Vydrovú. V obecnom zastupiteľstve je zvolených 11 poslancov.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ Sčítanie 1880-2011 [online]. [Cit. 2019-08-18]. Dostupné online.
- ↑ Slovak Lines, https://www.slovaklines.sk/hlavna-stranka.html,October 4, 2017
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chorvátsky Grob
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |