Západofranská ríša: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
'''Západofranská ríša''' je západná časť [[Franská ríša|Franskej ríše]], ktorú [[Verdunská zmluva|Verdunskou zmluvou]] roku [[843]] dostal [[Karol II. Holý]]. K Západofranskej ríši patrili: [[Neustria]], [[Bretónsko]], [[Flámsko]], [[Burgundsko]], [[Septimánia]], [[Akvitánia]] a [[Katalánsko]].
'''Západofranská ríša''' je východná časť [[Franská ríša|Franskej ríše]], ktorú [[Verdunská zmluva|Verdunskou zmluvou]] roku [[843]] dostal [[Karol II. Holý]]. K Západofranskej ríši patrili: [[Neustria]], [[Bretónsko]], [[Flámsko]], [[Burgundsko]], [[Septimánia]], [[Akvitánia]] a [[Katalánsko]].


V roku [[870]] [[Meersenská dohoda|Meersenskou dohodou]] územne rozšírená o časť rozdelenej [[Lotaringie]], 877 priznaná dedičnosť úradov a [[léno|lén]] [[feudál]]om, úpadok ústrednej moci, územné straty (879 oddelenie [[Dolné Burgundsko|Dolného Burgundska]] a [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]]). V polovici [[9. storočie|9. storočia]] útoky [[Normani|Normanov]], ktorých panovníkovi Rollovi pripadlo územie [[Normandia|Normandie]]. Karolovskú dynastiu, ktorá vládla v Západofranskej ríši až do roku 987, vystriedali [[Kapetovci]] a s nimi formovanie a rozkvet stredovekého francúzskeho štátu.
V roku [[870]] [[Meersenská dohoda|Meersenskou dohodou]] územne rozšírená o časť rozdelenej [[Lotaringie]], 877 priznaná dedičnosť úradov a [[léno|lén]] [[feudál]]om, úpadok ústrednej moci, územné straty (879 oddelenie [[Dolné Burgundsko|Dolného Burgundska]] a [[Lotrinsko (historické územie)|Lotrinska]]). V polovici [[9. storočie|9. storočia]] útoky [[Normani|Normanov]], ktorých panovníkovi Rollovi pripadlo územie [[Normandia|Normandie]]. Karolovskú dynastiu, ktorá vládla v Západofranskej ríši až do roku 987, vystriedali [[Kapetovci]] a s nimi formovanie a rozkvet stredovekého francúzskeho štátu.

Verzia z 14:10, 20. apríl 2020

Západofranská ríša je východná časť Franskej ríše, ktorú Verdunskou zmluvou roku 843 dostal Karol II. Holý. K Západofranskej ríši patrili: Neustria, Bretónsko, Flámsko, Burgundsko, Septimánia, Akvitánia a Katalánsko.

V roku 870 Meersenskou dohodou územne rozšírená o časť rozdelenej Lotaringie, 877 priznaná dedičnosť úradov a lén feudálom, úpadok ústrednej moci, územné straty (879 oddelenie Dolného Burgundska a Lotrinska). V polovici 9. storočia útoky Normanov, ktorých panovníkovi Rollovi pripadlo územie Normandie. Karolovskú dynastiu, ktorá vládla v Západofranskej ríši až do roku 987, vystriedali Kapetovci a s nimi formovanie a rozkvet stredovekého francúzskeho štátu.

Zdroj

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.