Ipeľ: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d Verzia používateľa 92.245.217.86 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA Značka: rollback |
||
Riadok 65: | Riadok 65: | ||
'''Ipeľ''' ({{V jazyku|hun|Ipoly}}, {{v jazyku|deu|Eipel}}) je tretia najdlhšia rieka na Slovensku a ľavostranný prítok [[Dunaj]]a. |
'''Ipeľ''' ({{V jazyku|hun|Ipoly}}, {{v jazyku|deu|Eipel}}) je tretia najdlhšia rieka na Slovensku a ľavostranný prítok [[Dunaj]]a. |
||
== Tok rieky |
== Tok rieky == |
||
Pramení vo [[Veporské vrchy|Veporských vrchoch]] (presnejšie v Sihlianskej planine) neďaleko [[Lom nad Rimavicou|Lomu nad Rimavicou]], spočiatku tečie na juh, pri [[Veľká nad Ipľom|Veľkej nad Ipľom]] dosahuje slovensko-maďarské hranice, za [[Kováčovce|Kováčovcami]] sa točí na západ, preteká popri [[Balážske Ďarmoty|Balážskych Ďarmotách]] a [[Šahy|Šahách]], pri [[Kubáňovo|Kubáňove]] sa zase točí na juh a pri [[Chľaba|Chľabe]] ústi do [[Dunaj]]a. |
Pramení vo [[Veporské vrchy|Veporských vrchoch]] (presnejšie v Sihlianskej planine) neďaleko [[Lom nad Rimavicou|Lomu nad Rimavicou]], spočiatku tečie na juh, pri [[Veľká nad Ipľom|Veľkej nad Ipľom]] dosahuje slovensko-maďarské hranice, za [[Kováčovce|Kováčovcami]] sa točí na západ, preteká popri [[Balážske Ďarmoty|Balážskych Ďarmotách]] a [[Šahy|Šahách]], pri [[Kubáňovo|Kubáňove]] sa zase točí na juh a pri [[Chľaba|Chľabe]] ústi do [[Dunaj]]a. |
||
Celková dĺžka rieky je {{km|232.5|m}}, z toho {{km|140|m}} tvorí hranicu s [[Maďarsko]]m. Celkový spád je {{m|596|m}}. Prietok vody je nestály, priemerný prietok v ústí je {{m3|21}}/s. Plocha povodia je {{km2|5151}}. |
Celková dĺžka rieky je {{km|232.5|m}}, z toho {{km|140|m}} tvorí hranicu s [[Maďarsko]]m. Celkový spád je {{m|596|m}}. Prietok vody je nestály, priemerný prietok v ústí je {{m3|21}}/s. Plocha povodia je {{km2|5151}}. |
||
Z iniciatívy ochranárov prírody oboch krajín bola vytvorená [[Ipeľská únia |
Z iniciatívy ochranárov prírody oboch krajín bola vytvorená [[Ipeľská únia]]. |
||
V [[70. roky 20. storočia|70.]] rokoch prebehlo na Slovensku horúčkovité upravovanie toku rieky, na mnohých úsekoch došlo k napriameniu a regulácii koryta. Na hornom toku rieky sa nachádza [[Vodárenská nádrž Málinec]]. |
V [[70. roky 20. storočia|70.]] rokoch prebehlo na Slovensku horúčkovité upravovanie toku rieky, na mnohých úsekoch došlo k napriameniu a regulácii koryta. Na hornom toku rieky sa nachádza [[Vodárenská nádrž Málinec]]. |
Verzia z 11:32, 27. apríl 2020
Ipeľ | |
maď. Ipoly, nem. Eipel | |
rieka | |
Rieka Ipeľ
| |
Štáty | Slovensko, Maďarsko |
---|---|
Vznik | prameň |
- poloha | pri Lome nad Rimavicou |
Ústie | Dunaj |
- poloha | pri Chľabe |
- výška | 102 m |
- súradnice | 47°49′06″S 18°50′54″V / 47,818334°S 18,848355°V |
Dĺžka | 232,5 km |
Povodie | 5 151 km² (515 100 ha) |
Prietok | |
- priemerný | 21 m³/s |
- maximálny | 70 m³/s |
- minimálny | 3 m³/s |
Dĺžka toku na Slovensku | 232,5 km |
Povodie na Slovensku | 3 649 km² (364 900 ha) |
Úmorie | Čierne more |
Tok a povodie Ipľa po ústie do Dunaja
| |
Wikimedia Commons: Ipoly | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ipeľ (maď. Ipoly, nem. Eipel) je tretia najdlhšia rieka na Slovensku a ľavostranný prítok Dunaja.
Tok rieky
Pramení vo Veporských vrchoch (presnejšie v Sihlianskej planine) neďaleko Lomu nad Rimavicou, spočiatku tečie na juh, pri Veľkej nad Ipľom dosahuje slovensko-maďarské hranice, za Kováčovcami sa točí na západ, preteká popri Balážskych Ďarmotách a Šahách, pri Kubáňove sa zase točí na juh a pri Chľabe ústi do Dunaja.
Celková dĺžka rieky je 232,5 km, z toho 140 km tvorí hranicu s Maďarskom. Celkový spád je 596 m. Prietok vody je nestály, priemerný prietok v ústí je 21 m³/s. Plocha povodia je 5 151 km².
Z iniciatívy ochranárov prírody oboch krajín bola vytvorená Ipeľská únia.
V 70. rokoch prebehlo na Slovensku horúčkovité upravovanie toku rieky, na mnohých úsekoch došlo k napriameniu a regulácii koryta. Na hornom toku rieky sa nachádza Vodárenská nádrž Málinec.
Prítoky
ľavostranné: |
pravostranné: |
Dediny a mestá pri Ipli
Plánovaná vodná elektráreň
Spoločnosť TYCO fungujúca od roku 2014 dostala v apríli 2015 povolenie Minsterstva hospodárstva osvedčenie potrebné pre stavbu energetického zdroja. TYCO plánuje v katastri obcí Ďubákovo a Ipeľský Potok postaviť prečerpávaciu elektráreň nad existujúcou nádržou Málinec. Výkon by mala mať 560 kWh. O podobnú lokalitu prejavili záujem aj Slovenské elektrárne, dotknuté obce ju odmietli.[1]
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ipeľ
Referencie
- ↑ Nová veľká vodná elektráreň na Ipli už má požehnanie od MH [online]. venergetike.sk, 03.04.2015, [cit. 2015-04-09]. Dostupné online.