Robert Fico: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Revízia 7023039 používateľa 90.64.106.187 (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
Bez shrnutí editace
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu
Riadok 53: Riadok 53:
}}
}}


[[Docent|Doc.]] [[Doktor práv|JUDr.]] '''Robert Fico''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[15. september]] [[1964]], [[Topoľčany]]) je slovenský politik, poslanec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]], bývalý [[predseda vlády Slovenskej republiky]] (2006 - 2010 a 2012 - 2018) a predseda ľavicovej politickej strany [[SMER – sociálna demokracia]]. V predchádzajúcej politickej kariére bol Robert Fico členom [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] (1986{{--}}1989) a [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]] (1990{{--}}1999).
[[Docent|Doc.]] [[Doktor práv|JUDr.]] '''Robert Fico''', [[Kandidát vied|CSc.]] (* [[15. september]] [[1964]], [[Topoľčany]]) je slovenský mafián a užerník, posranec [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]], bývalý [[predseda vlády Slovenskej republiky]] (2006 - 2010 a 2012 - 2018) a predseda ľavicovej politickej strany [[SMER – sociálna demokracia]]. V predchádzajúcej politickej kariére bol Robert Fico členom [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] (1986{{--}}1989) a [[Strana demokratickej ľavice (1990)|SDĽ]] (1990{{--}}1999).


Za poslanca [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] bol prvýkrát zvolený v roku [[1992]] za SDĽ, v rokoch 1994{{--}}2005<!-- podľa vlastného životopisu len do roku 2000 --> pôsobil v Parlamentnom zhromaždení [[Rada Európy|Rady Európy]]. Po víťazstve jeho strany SMER-SD v [[voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|parlamentných voľbách 2006]] sformoval koalíciu s [[Vladimír Mečiar|Mečiarovou]] [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|ĽS-HZDS]] a [[Ján Slota|Slotovou]] [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a stal sa predsedom vlády. V nasledujúcom období 2010{{--}}2012 pôsobil v opozícii a po [[voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|parlamentných voľbách 2012]], v ktorých strana SMER-SD získala 44,41 % platných hlasov, zostavil jednofarebnú vládu. V roku [[2014]] neúspešne kandidoval v [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|prezidentských voľbách]], kde bol porazený v 2. kole nezávislým kandidátom [[Andrej Kiska|Andrejom Kiskom]], ktorý získal 59,38 % platných hlasov.
Za poslanca [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] bol prvýkrát zvolený v roku [[1992]] za SDĽ, v rokoch 1994{{--}}2005<!-- podľa vlastného životopisu len do roku 2000 --> pôsobil v Parlamentnom zhromaždení [[Rada Európy|Rady Európy]]. Po víťazstve jeho strany SMER-SD v [[voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|parlamentných voľbách 2006]] sformoval koalíciu s [[Vladimír Mečiar|Mečiarovou]] [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|ĽS-HZDS]] a [[Ján Slota|Slotovou]] [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] a stal sa predsedom vlády. V nasledujúcom období 2010{{--}}2012 pôsobil v opozícii a po [[voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|parlamentných voľbách 2012]], v ktorých strana SMER-SD získala 44,41 % platných hlasov, zostavil jednofarebnú vládu. V roku [[2014]] neúspešne kandidoval v [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|prezidentských voľbách]], kde bol porazený v 2. kole nezávislým kandidátom [[Andrej Kiska|Andrejom Kiskom]], ktorý získal 59,38 % platných hlasov.

Verzia z 19:00, 27. apríl 2020

 Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná.
Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu.
Robert Fico
Robert Fico
Robert Fico, podpis
poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
od 22. marca 2018
1. októbra 1992 – 4. júla 2006
7. predseda vlády Slovenskej republiky
V úrade
4. apríla 2012 – 22. marca 2018
Predchodca Iveta Radičová Peter Pellegrini Nástupca
podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
9. júla 2010 – 4. apríla 2012
5. predseda vlády Slovenskej republiky
V úrade
4. júla 2006 – 8. júla 2010
Predchodca Mikuláš Dzurinda Iveta Radičová Nástupca
predseda strany SMER - sociálna demokracia
Momentálne v úrade
od 8. novembra 1999
Predchodca funkcia vznikla
Biografické údaje
Narodenie15. september 1964 (59 rokov)
Topoľčany, ČSSR
Politická stranaKSČ (1986 – 1989)
SDĽ (1990 – 1999)
SMER-SD (1999 – súčasnosť)
Alma materPrávnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Profesiaprávnik
Národnosťslovenská
Rodina
Manželka
DetiMichal Fico (* 1994)
Odkazy
Oficiálna stránka predsedu vlády SR
Spolupracuj na CommonsRobert Fico
(multimediálne súbory)

Doc. JUDr. Robert Fico, CSc. (* 15. september 1964, Topoľčany) je slovenský mafián a užerník, posranec Národnej rady Slovenskej republiky, bývalý predseda vlády Slovenskej republiky (2006 - 2010 a 2012 - 2018) a predseda ľavicovej politickej strany SMER – sociálna demokracia. V predchádzajúcej politickej kariére bol Robert Fico členom KSČ (1986 – 1989) a SDĽ (1990 – 1999).

Za poslanca NR SR bol prvýkrát zvolený v roku 1992 za SDĽ, v rokoch 1994 – 2005 pôsobil v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Po víťazstve jeho strany SMER-SD v parlamentných voľbách 2006 sformoval koalíciu s Mečiarovou ĽS-HZDS a Slotovou SNS a stal sa predsedom vlády. V nasledujúcom období 2010 – 2012 pôsobil v opozícii a po parlamentných voľbách 2012, v ktorých strana SMER-SD získala 44,41 % platných hlasov, zostavil jednofarebnú vládu. V roku 2014 neúspešne kandidoval v prezidentských voľbách, kde bol porazený v 2. kole nezávislým kandidátom Andrejom Kiskom, ktorý získal 59,38 % platných hlasov.

Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval právo. Pôsobil ako pracovník Právnického inštitútu Ministerstva spravodlivosti SR a ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva. Taktiež pôsobil ako vysokoškolský pedagóg, od roku 2002 s vedecko-pedagogickou hodnosťou docenta.

Mladosť a štúdium

Robert Fico sa narodil 15. septembra 1964 v Topoľčanoch ako druhý syn v rodine Ľudovíta Fica, robotníka na vysokozdvižnom vozíku, a Emílie Ficovej, ktorá pracovala ako predavačka obuvi.[1][2] Do veku šiestich rokov žil aj s rodinou v obci Hrušovany, potom sa presťahovali do Topoľčian.

Po absolvovaní Základnej školy na Tríbečskej ulici v Topoľčanoch nastúpil na Gymnázium v Topoľčanoch, na ktorom zmaturoval v roku 1982.[3] Podľa slov jeho spolužiakov patril k obdivovateľom filozofie marxizmu-leninizmu a Sovietskeho zväzu, napr. jeho spolužiačka z gymnázia Katarína Šípošová povedala: „Na každom predmete sa prvý hlásil, pričom mal vždy poruke príklad, čo všetko bolo vyrobené v Sovietskom zväze. Hovoril, že všetko na svete vyskúmali sovietski vedci. Bolo nám to smiešne, v 80. rokoch už nebol režim taký tvrdý, objavovali sa aj opačné názory. [...] Pre Roberta však bola radosť, keď mohol ísť [na oslavy 1. mája] v kravate a košeli. Vnímali sme ho ako šplhúňa, ktorý sa rád predvádzal.“[4]

V štúdiu pokračoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1982 – 1986), kde získal titul doktor práv.[5] Na vysokej škole ho vnímali ako ambiciózneho študenta so zmyslom pre logiku a systémové myslenie, napr. Jozef Moravčík, ktorý bol jedným z prednášajúcich, sa o ňom vyjadril: „Bol veľmi sebavedomý, zapájal sa do diskusií.“ Podľa niektorých spolužiakov bol skôr introvert, ktorému predovšetkým záležalo na výborných študijných výsledkoch. Už v tomto čase sa začal organizovať vo fakultnom výbore Socialistického zväzu mládeže.[4] Fico sa stal členom KSČ 14. apríla 1986 už na vysokej škole (v základnej organizácii KSČ na Právnickej fakulte UK).[5]

Potom absolvoval študijné pobyty na tému „Ľudské práva a trestné právo“ v USA (1990), Veľkej Británii (1991), Fínsku, Belgicku, Francúzsku.[6]

Absolvent školenia Akadémie európskeho práva v Trevíri.[6]

Právnická kariéra

Po štúdiu absolvoval základnú vojenskú službu (1986 – 1987) v českom meste Janovice nad Úhlavou ako asistent vojenského vyšetrovateľa. V rokoch 1987 – 1988 vykonal justičné skúšky a nadobúdal justičnú prax v súvislosti s odbornou kvalifikáciou na výkon funkcie sudcu. Následne absolvoval postgraduálne štúdium v odbore trestné právo na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied (1988 – 1992), kde po obhájení kandidátskej práce „Trest smrti v československom trestnom práve“[6] získal hodnosť kandidáta vied.[5] V roku 2001 bol habilitovaný na Akadémii Policajného zboru na docenta v študijnom odbore „Bezpečnostné služby“, po obhajobe habilitačnej práce na tému „Nutná obrana“.[6]

Od absolvovania školy od roku 1986 až do roku 1995 pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR (v rokoch 1992 až 1995 ako zástupca riaditeľa). Doteraz (2018) je zamestnancom tohto ministerstva[6] ale len si od roku 2000 čerpá pracovné voľno a nedostáva od ministerstva mzdu ani iný príjem.[7]

V rokoch 1994 – 2000 pôsobil ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskou komisiou pre ľudské práva a Európskym súdom pre ľudské práva. Zo 14 prejednávaných prípadov, pri ktorých vystupoval ako agent SR, súd v 7 prípadoch konštatoval porušenie niektorého článku dohovoru zo strany SR a 7 skončilo dohodou.[8]

Do februára 2019 neúspešne kandidoval na sudcu Ústavného súdu keď ho nominoval podpredseda parlamentu Martin Glváč (Smer).[6]

Členstvo v Komunistickej strane Česko-Slovenska: 1986 – 1990

„ Domnievam sa, že do roku 1990 tu bolo množstvo dobrých vecí... Napríklad podpora mladých ľudí, rozličné štipendijné systémy... Netvrďme preto, že všetko bolo úplne zlé a že tu bola čierna diera. “
– Z rozhovoru pre časopis Slovo (22. november 2000)[9]

14. apríla 1986 vstúpil do Komunistickej strany Česko-Slovenska.[10] Vybraný bol na základe výborných študijných výsledkov, ambicióznosti, vhodného pôvodu a vlastnej iniciatívy.[chýba zdroj]

Členstvo v Strane demokratickej ľavice: 1990 – 1999

Za poslanca bol prvýkrát zvolený v roku 1992 za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ), ktorá vznikla po novembri 1989 premenovaním z vtedajšej KSS. Odvtedy bol až do roku 2006 poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Po voľbách, v ktorých SDĽ stratila veľkú časť podľa prieskumov očakávaných hlasov, z postu predsedu strany odstúpil Peter Weiss a za svojho nástupcu označil 31-ročného Roberta Fica. Niekoľko hodín pred začiatkom zjazdu však Fico kandidatúru stiahol v prospech Ľubomíra Fogaša, bývalého kolegu z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Po voľbách v roku 1998 vznikala široká koalícia strán SDK, SDĽ, SMK a SOP. Robert Fico začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. Benešove dekréty. V tom čase bol najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ, ale kvôli nezhodám stranu opustil.

Založenie vlastnej strany SMER

„ Nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši. “
– Robert Fico interpretoval čínske príslovie pred parlamentnými voľbami v roku 2002

V decembri 1999 založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. „vláda zmeny“.[chýba zdroj]

Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998 – 2002) prijala do svojho názvu prívlastok tretia cesta. Podľa tvrdenia predstaviteľov strany sa tým zadefinovala ako strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD.

Preferencie strany postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu a k 1. januáru 2005 zanikla, keď bola pohltená práve SMER-om.

Integrácia ľavicových strán

V roku 2004 sa Robertovi Ficovi podarilo zjednotiť ľavicové strany. Tri strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami, a to SDĽ, Sociálnodemokratická alternatíva (vznikla v roku 2002 odštiepením z SDĽ) a Sociálnodemokratická strana Slovenska (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so SMERom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň v roku 2004 a od 1. januára 2005 SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ale skôr v zisku značky sociálnej demokracie a medzinárodného uznania v podobe členstva v Strane európskych socialistov, ktoré však bolo v roku 2006 pozastavené z dôvodu utvorenia vládnej koalície so stranou SNS, v zahraničí veľmi kontroverzne vnímanej.

Volebné obdobie 2002 – 2006

Robert Fico bol v roku 2002 opätovne zvolený za poslanca NR SR. Stal sa členom Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Strana SMER sa stala so ziskom 13,6 % voličských hlasov treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku za HZDS a SDKÚ a obsadila 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Pre SMER bol volebný výsledok sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu lepší výsledok. Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády, a tak zostala v opozícii. Pred voľbami Fico vyhlásil, že „ak Smer nebude úspešný a nedosiahne svoj cieľ, to znamená byť pri zostavovaní vlády a dostať do kabinetu i celkovej politiky čo najviac ľudí, Robert Fico z politiky odíde.“. Napriek neúspechu však z politiky neodišiel.

Počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča bola úspešnejšia. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiava stabilne prvé miesto s preferenciami tesne pod 30 %. Robert Fico dlhodobo vedie v prieskumoch verejnej mienky rebríček popularity slovenských politikov.

Predseda vlády 2006 – 2010

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010
Robert Fico s Mirkom Cvetkovićom počas štátnej návštevy v Srbsku v 2008

Strana SMER – sociálna demokracia pod Ficovým vedením zvíťazila v parlamentných voľbách v roku 2006 a stala sa hlavným činiteľom pri zostavovaní novej vlády. Robert Fico sa stal novým predsedom vlády, v ktorej boli zastúpené tri strany: SMER-SD, SNS a ĽS-HZDS.

Od 22. júna do 3. júla 2009 bol dočasne poverený riadením ministerstva spravodlivosti.

Volebné obdobie 2010 – 2012

„ A vy dobre viete, že sme majstri v populizme. Keď teda chceme byť. Chcete, aby sme to urobili? ... “
– Vyhlásenie počas tlačovej konferencie strany SMER-SD (28. jún 2011)[11]

Vo voľbách v roku 2010 sa opäť stal poslancom Národnej rady [12]. Bol zvolený za jej podpredsedu, keď za jeho zvolenie hlasovalo 100 poslancov NR SR [13].

Predseda vlády 2012 – 2016

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vláda Slovenskej republiky od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016

Strana SMER – sociálna demokracia pod Ficovým vedením zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 a stala sa vďaka zisku 83 mandátov v NR SR, jedinou stranou pri zostavovaní novej vlády. Robert Fico sa opätovne stal predsedom vlády SR.

Kandidatúra na prezidenta 2014

18. decembra 2013 Fico oznámil, že bude kandidovať v marcových prezidentských voľbách,[14] napriek tomu, že v roku 2009 prípadnú prezidentskú kandidatúru odmietol so slovami: „Môžem vás ubezpečiť, že v roku 2014 už v politike nebudem. [15]'“

Volebné výsledky

V prvom kole získal 28 % hlasov, najviac zo všetkých kandidátov, a spolu s Andrejom Kiskom postúpil do druhého kola.[16] Rozdiel medzi kandidátmi bol len 4,0 %.[17]

V druhom kole získal 893 841 (40,61 %) hlasov.[18] Z volebných obvodov získal týchto trinásť: Bánovce nad Bebravou, Brezno, Čadca, Humenné, Michalovce, Považská Bystrica, Prievidza, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Topoľčany, Vranov nad Topľou a Žiar nad Hronom. Všetky ostatné obvody získal Kiska.[19]

Volebné obdobie 2016 – 2020

Bližšie informácie v hlavnom článku: Vláda Slovenskej republiky od 23. marca 2016 do 22. marca 2018

Do parlamentných volieb 5. marca 2016 vstupovala strana SMER-SD oslabená oproti preferenciám, ktoré mali v roku 2012, ale stále ako strana s najväčšou podporou na Slovensku.[20] Robert Fico bol znovu postavený ako líder kandidátky a kandidát na funkciu premiéra. SMER-SD získal vo voľbách nakoniec 28,28 % hlasov, čo je o 16,13 % menej ako v roku 2012. Napriek strate polovice elektorátu neboli ostatné politické strany schopné vytvoriť vládnu koalíciu bez SMERu. Prezident Andrej Kiska poveril Fica zostavením vlády 9. marca 2016.[21] Fico začal úspešné rokovania so stranami SNS, MOST – HÍD, #SIEŤ a vyhlásil, že táto kombinácia je jedinou povolebnou alternatívou.[22] Nová vláda bola vymenovaná 23. marca 2016. Jedna z koaličných strán (#SIEŤ) sa následne rozpadla a mnoho z jej poslancov sa stalo nestrannými.

Krátko po vymenovaní vlády musel byť premiér Fico hospitalizovaný pre vážne zdravotné problémy v NÚSCH. Kvôli hospitalizácii zrušil návštevu Česka aj účasť na konferencii Globsec 2016. Bola mu vykonaná operácia srdca a vložený dvojnásobný bypass (aortokoronárne premostenie).[23] Už čoskoro po náročnej operácii, 4. mája 2016, viedol Fico rokovanie vlády, za čo bol kritizovaný pre nezodpovedný prístup k zdraviu a škodlivý precedens pre iných pacientov.[24]

Na jar 2016 minister Glváč povýšil Roberta Fica z hodnosti poručík do hodnosti plukovník. Podľa Glváča „ide o súčasť systémového povyšovania vojakov v zálohe. Robert Fico, ako je verejne známe, absolvoval základnú vojenskú službu.“[25]

Počas stupňujúcej sa politickej krízy na Slovensku, 14. marca 2018 premiér Fico prehlásil, že za predpokladu, že prezident Kiska bude ctiť výsledok volieb, a právo strany Smer-SD nominovať nového predsedu vlády, je ochotný v záujme upokojenia situácie na Slovensku podať demisiu.[26]

Funkcie (prehľad)[6]

  • 1993 – 1999 člen delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy
  • 1999 – 2000 vedúci delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy
  • 2006 – 2010 predseda vlády SR
  • 2010 – 2012 podpredseda NR SR
  • 2012 – 2016 predseda vlády SR
  • 2016 – 15. marca 2018 predseda vlády SR
  • doteraz – poslanec NR SR
  • január 2019 – kandidát na sudcu Ústavného súdu [6]

Kritika

Robert Fico bol kritizovaný za viacero kontroverzných výrokov. V príhovore na konferencii pri príležitosti 150. výročia Matice slovenskej povýšil práva majoritnej slovenskej národnosti nad práva menšín, pričom sa vyjadril, že „...od menšín na Slovensku vídame najmä požadovačnosť, ale nijaké povinnosti voči štátu. Skôr natiahnuté ruky, zato takmer minimálne pestovanie občianskych cností.“[27] Voči tomuto tvrdeniu sa pre médiá ohradili zástupcovia českej, poľskej, maďarskej i rómskej menšiny na Slovensku.[28]

Kritika sa týkala aj netransparentného vyčleňovania finančnej podpory z rezervy predsedu vlády. Prostriedky, ktoré mali slúžiť na pokrytie nepredvídaných výdajov využíval na výstavbu multifunkčných športových ihrísk, ktoré často sám slávnostne otváral, čo jeho kritici a opozícia považovali za financovania sebaprezentácie zo štátnych peňazí. Taktiež 17 000 eur vyčlenil fitnes modelke Eve Martinkovej.[29]

V septembri 2013 čelil neúspešnému pokusu o vyslovenie nedôvery zo strany 56 opozičných poslancov NR SR z klubov KDH, MOST – HÍD, SDKÚ-DS, OĽaNO a nezaradených poslancov (de facto strana NOVA).[30] Dôvodom bol podľa nich netransparentná príprava 49-percentného podielu SPP, ku ktorej materiály mala vypracovať firma J&T Investment Advisors, s. r. o., dcérska firma akcionára SPP – spoločnosti EPH.[31] Robert Fico po dvoch hodinách zasadnutia opustil rokovaciu miestnosť, pričom ho nasledovali aj poslanci klubu Smer-SD. Neskôr sa vyjadril, že dôvodom bol výstup Daniela Lipšica, ktorý jeho vládu prirovnal k „lokajom slúžiacim finančným skupinám“. Opoziční poslanci označili tento akt za nedôstojný.[32] Za návrh napokon hlasovalo 59 poslancov, proti 82 (klub Smer-SD), zdržal sa jeden a ôsmi neboli prítomní.[33]

Na základe ostrej kritiky – spojenej s nekompromisným financovaním predsedníctva EÚ na Slovensku zo strany – niektorých novinárov R. Fico nazval „špinavými protislovenskými prostitútkami“, výrokom, ktorý spochybnili aj zahraničné médiá.

Po návrate do Parlamentu bol zvolený za člena Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti.[34]

Osobný život

Po absolvovaní základnej vojenskej služby sa Robert Fico zosobášil s právničkou Svetlanou rod. Svobodovou, s ktorou sa zoznámil počas štúdia.[1] Jej otec sa v roku 1988 stal podpredsedom Najvyššieho súdu ČSSR. V rovnakom roku uskutočnili Ficovci svadobnú cestu na Maltu, čo historik Ľubomír Morbacher (Ústav pamäti národa) komentoval pre denník Pravda nasledovne: „Režim nerád videl, že sa nejakí mladomanželia vyberú na svadobnú cestu do kapitalistického zahraničia, pretože to zakladalo možnosť, že utečú. Ak sa takto niekto dostal, predpokladám, že to bol človek lojálny k režimu a existovali aj pre ten režim na to dôvody, že je lojálny [...] a existovali záruky, že nezostane na Západe.“[35] Podobne sa vyjadril Miroslav Lehký (Ústav pro studium totalitních režimů) pre denník SME.[4]

Manželka Svetlana Ficová v súčasnosti pôsobí ako advokátka a vysokoškolská pedagogička na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.[36][37] Taktiež bola členkou komisie pri Ministerstve spravodlivosti SR, ktorá mala prípraviť novelu Občianskeho súdneho poriadku.[38] V roku 2016 ju prezident Andrej Kiska vymenoval za profesorku v odbore občianske právo.[39]

Ich syn Michal Fico je absolventom súkromného gymnázia Forel International School v Bratislave (súčasný názov Cambridge International School).[40][41] V roku 2010 sa Robert Fico prostredníctvom videa na webstránke SMER-SD prvýkrát verejne prezentoval so svojim psom, labradorským retríverom Larrym,[42] a 16. mája 2012 s ním pre médiá vystúpil aj na Úrade vlády SR.[43][44]

Robert Fico má o dva roky staršieho brata Ing. Ladislava Fica, bývalého podnikateľa v stavebníctve,[45][46][47][48] a o štrnásť rokov mladšiu sestru JUDr. Luciu Chabadovú, ktorá pôsobí ako prokurátorka Generálnej prokuratúry SR.[1][49][50]

Ocenenia

Knižné publikácie

  • Fico, Robert (1991), Trest smrti v československom trestnom práve (a súvisiace medzinárodné aspekty) : záverečná správa výskumnej úlohy spracovanej na Právnickom ústave MS SR, Bratislava: Právnický ústav Ministerstva spravodlivosti SR, OCLC 35620211 
  • Fico, Robert (1998), Trest smrti, Bratislava: Kódexpress, ISBN 8096794388 
  • Fico, Robert (2001), Nutná obrana, ISBN 809683293X 

Referencie

  1. ↑ a b c Devánová, Andrea; Dömeová, Annamária (2006), „Budúci premiér – sólový hráč s fotografickou pamäťou“, Hospodárske noviny, 2006-06-19, http://hn.hnonline.sk/spolocnost-a-politika-686/buduci-premier-solovy-hrac-s-fotografickou-pamatou-198244, dost. 2014-09-05 
  2. ↑ Nicholson, Tom (2000), „Who's afraid of Róbert Fico?“, The Slovak Spectator, 2000-05-22, http://spectator.sme.sk/articles/view/1781/, dost. 2014-09-05  (po anglicky)
  3. ↑ Kvarda, František (2010), „Fico je z Topoľčian. No a čo?“, Hospodárske noviny, 2010-06-12, http://hn.hnonline.sk/slovensko-119/fico-je-z-topolcian-no-a-co-388561, dost. 2014-09-05 
  4. ↑ a b c Vagovič, Marek (2009), „Zväzák Fico obdivoval Moskvu“, SME, 2009-11-28, http://www.sme.sk/c/5129993/zvazak-fico-obdivoval-moskvu.html, dost. 2014-09-05 
  5. ↑ a b c Robert Fico In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2019-01-09]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c d e f g h doc. JUDr. Robert Fico, CSc. navrhnutý na kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2019-01, [cit. 2019-01-09]. Dostupné online.
  7. ↑ KOVÁČ, Peter. Fico je nielen šéf Smeru. Už roky je zamestnancom ministerstva spravodlivosti. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-01-08. Dostupné online [cit. 2019-01-09]. ISSN 1335-4418.
  8. ↑ Judgement search [online]. European court of human rights. Dostupné online. (anglicky)
  9. ↑ Rozhovor s hosťom Robertom Ficom: Úspešné sú neštandardné subjekty [online]. Slovo, 22. november 2000. Archivovaná stránka. Dostupné online.
  10. ↑ BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Fico v prihláške do KSČ: Som prísny ateista. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2014-01-17. Dostupné online [cit. 2017-09-07]. ISSN 1335-4418.
  11. ↑ Fico: Keď chceme, sme majstri v populizme [online]. Hospodárske noviny, 28. jún 2011, 17:47. Dostupné online.
  12. ↑ Voľby do NR SR 2010: Zvolení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2010-06-13. Dostupné online.
  13. ↑ Voľba podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky [online]. Národná rada Slovenskej republiky, 9. júl 2010. Dostupné online.
  14. ↑ Minúta po minúte: Fico oznámil, že kandiduje na post prezidenta [online]. Petit Press, 18.12.2013, [cit. 2013-12-18]. Dostupné online.
  15. ↑ Fico: O päť rokov tu už nebudem [online]. http://www.sme.sk/c/4382133/fico-o-pat-rokov-tu-uz-nebudem.html. Denník SME, 7.4.2009, [cit. 2014-07-05].
  16. ↑ Sú známe oficiálne výsledky prezidentských volieb 2014 [online]. TREND Holding, 2014-03-16, [cit. 2014-03-16]. Dostupné online.
  17. ↑ Do 2. kola prezidentských volieb postupuje Fico a Kiska, rozdiel je len 4 % [online]. P E R E X, a. s., 2014-03-15, rev. 2014-03-16, [cit. 2014-03-16]. Dostupné online.
  18. ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2014-03-30, rev. 2014-03-30, [cit. 2014-03-30]. Dostupné online.
  19. ↑ Kandidáti, ktorí získali v jednotlivých obvodoch najvyšší počet platných hlasov [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2014-03-30, rev. 2014-03-30, [cit. 2014-03-30]. Dostupné online.
  20. ↑ TASR. Prieskum: Voľby by vyhral Smer-SD pred stranami SNS a #Sieť. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-02-19. Dostupné online [cit. 2016-05-05].
  21. ↑ BARIAK, Ladislav. Andrej Kiska poveril Roberta Fica zostavením vlády. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2016-03-09. Dostupné online [cit. 2019-01-09].
  22. ↑ SITA. Vznikajúca vláda je jedinou alternatívou, tvrdí Fico. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2016-03-19. Dostupné online [cit. 2016-05-05]. ISSN 1336-197X.
  23. ↑ Premiér Fico sa podrobil úspešnej operácii srdca. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-04-22. Dostupné online [cit. 2016-05-05]. ISSN 1335-4418.
  24. ↑ TASR;. Fico viedol krátko po operácii srdca rokovanie vlády. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-05-04. Dostupné online [cit. 2016-05-05]. ISSN 1335-4418.
  25. ↑ ŠNÍDL, Vladimír. Vláde velí plukovník Fico, povýšili ho päť dní pred voľbami. dennikn.sk (Bratislava: N Press), 2017-01-18. Dostupné online [cit. 2019-01-09]. ISSN 1339-844X.
  26. ↑ Gorila, Kauza CT, i prezidentské voľby. Robert Fico mal v politike viac ťažkých okamihov. SME N. Dostupné online.
  27. ↑ Na Roberta Fica se snáší kritika za slova adresovaná menšinám [online]. EurActiv.cz, 28. marec 2013. Dostupné online. (po česky)
  28. ↑ JESENSKÝ, Mikuláš. Menšiny: Premiér Fico ponižuje vlastných občanov [online]. SME, 27. február 2013. Dostupné online.
  29. ↑ ČTK. Rozhazovačný Fico platí ze státního třeba modelku [online]. Týden.cz, 7. jún 2010. Dostupné online.
  30. ↑ Opozícii sa nepodarilo Fica odvolať [online]. TA3, 19. september 2013. Dostupné online.
  31. ↑ KERN, Miroslav; BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. Fico: Odvolávanie je divadlo. Akcionári SPP si vymieňali informácie. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2013-09-13. Dostupné online [cit. 2019-01-09]. ISSN 1335-4418.
  32. ↑ STUPŇAN, Igor. Odvolávanie premiéra rozvášnilo parlament. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2013-09-17. Dostupné online [cit. 2019-01-09]. ISSN 1336-197X.
  33. ↑ Hlasovanie podľa klubov : Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi FICOVI (tlač 703) [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2013-09-19, [cit. 2019-01-09]. Dostupné online.
  34. ↑ NRSR: R. Fico bude sedieť v hospodárskom výbore, R. Kaliňák v ústavnoprávnom [online]. Bratislava: Národná rada SR, 2018-03-23, [cit. 2018-04-15]. Dostupné online.
  35. ↑ Jancová, Daniela (2009), „Ficova svadobná cesta na Maltu musela byť v záujme režimu“, Pravda, 2009-11-17, http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/164186-ficova-svadobna-cesta-na-maltu-musela-byt-v-zaujme-rezimu/, dost. 2014-09-05 
  36. ↑ Katedra občianskeho práva : Zamestnanci [online]. Bratislava: Právnická fakulta UK, [cit. 2017-07-30]. Dostupné online.
  37. ↑ Doričová, Denisa (2006), „Manželka Svetlana v úzadí“, Hospodárske noviny, 2006-06-19, http://hn.hnonline.sk/spolocnost-a-politika-686/manzelka-svetlana-v-uzadi-198201, dost. 2014-09-05 
  38. ↑ Burčík, Matúš (2012), „Pre Boreca pracuje Ficova manželka“, SME, 2012-07-12, http://www.sme.sk/c/6455634/pre-boreca-pracuje-ficova-manzelka.html, dost. 2014-09-05 
  39. ↑ TASR. Kiska vymenoval nových profesorov, medzi nimi aj Ficovu manželku. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2016-11-09. Dostupné online [cit. 2019-01-09]. ISSN 1335-4418.
  40. ↑ Petková, Zuzana (2011), „Právo stále berie aj bez prijímačiek“, SME, 2011-02-14, http://www.sme.sk/c/5765208/pravo-stale-berie-aj-bez-prijimaciek.html, dost. 2014-09-05 
  41. ↑ Milan, Lukáš; Petková, Zuzana (2014), „Ficov syn dostal zľavu v luxusnej škole“, Pravda, 2009-09-18, http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/163424-ficov-syn-dostal-zlavu-v-luxusnej-skole/, dost. 2014-09-05 
  42. ↑ Tódová, Monika (2010), „Fico sa nechal nakrútiť v súkromí: cvičí psa, aby dobre hryzkal“, SME, 2010-04-24, http://www.sme.sk/c/5343755/fico-sa-nechal-nakrutit-v-sukromi-cvici-psa-aby-dobre-hryzkal.html, dost. 2014-09-05 
  43. ↑ Premiérov pes Larry zapózoval médiám, Úrad vlády SR, 2012 (vyd. 2012-05-16), http://www.vlada.gov.sk/premierov-pes-larry-zapozoval-mediam/, dost. 2014-09-05 
  44. ↑ Kubovič, Ondrej (2012), „Ďalšia výmena na Úrade vlády. Orieška Oskara nahradil labrador Larry“, Aktuálne.sk, 2012-05-17, http://aktualne.atlas.sk/dalsia-vymena-na-urade-vlady-orieska-oskara-nahradil-labrador-larry/slovensko/politika/, dost. 2014-09-05 
  45. ↑ Okresný súd Nitra (2004), Výpis zo živnostenského registra : Ing. Ladislav Fico – FILA, Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR (vyd. 2004-02-04), http://www.zrsr.sk/zr_vypis.aspx?ID=1&V=U, dost. 2014-09-05 
  46. ↑ Okresný súd Bratislava I (2014), Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I : HF STEEL, s.r.o., Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR (vyd. 2014-09-04), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=250915&SID=2&P=1, dost. 2014-09-05 
  47. ↑ Okresný súd Nitra (2014), Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Nitra : INTERFERUM, s.r.o., Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR (vyd. 2014-09-04), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=7119&SID=9&P=1, dost. 2014-09-05 
  48. ↑ Okresný súd Bratislava I (2014), Výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I : HFK GROUP, s.r.o., Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR (vyd. 2014-09-04), http://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=204834&SID=2&P=1, dost. 2014-09-05 
  49. ↑ odu (2011), „Premiérovu mladšiu sestru nasadil štát proti mafii“, Pravda, 2009-09-24, http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/163506-premierovu-mladsiu-sestru-nasadil-stat-proti-mafii/, dost. 2014-09-05 
  50. ↑ Tódová, Monika (2011), „Mená prokurátorov sú tajomstvom“, SME, 2011-04-26, http://www.sme.sk/c/5865543/mena-prokuratorov-su-tajomstvom.html, dost. 2014-09-05 
  51. ↑ TASR. Premiér Robert Fico si v Prahe prevzal Rad Bieleho leva. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-10-28. Dostupné online [cit. 2019-01-09].
  52. ↑ Česká republika : Státní vyznamenání : Řád Bílého lva : Seznam vyznamenaných [online]. Praha: Kancelář prezidenta republiky, [cit. 2019-01-09]. Dostupné online.

Literatúra

  • VAGOVIČ, Marek. Vlastnou hlavou : ako predal Fico krajinu oligarchom. 1. vyd. Bratislava : Premedia, 2016. 247 s. ISBN 978-80-8159-441-0.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Robert Fico
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Robert Fico

Externé odkazy


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Robert_Fico&oldid=7023106“