Päťvalcový radový motor: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 6: Riadok 6:


==Charakteristika==
==Charakteristika==
Uhol zalomenia kľukového hriadeľa je 144° (''2 * 360° / 5''), postupnosť zápalu je 1-2-4-5-3. Motor generuje vibrácie, avšak tie sú minimalizované pomocou jedného vyvažovacieho hriadeľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.autozine.org/technical_school/engine/smooth2.htm|titul=Inline 5-cylinder engines|dátum prístupu=17-08-2011|autor=Mark Wan|vydavateľ=autozine.org}}</ref>
Uhol zalomenia kľukového hriadeľa je 144° (''2 * 360° / 5''), poradie zapaľovania je 1-2-4-5-3. Motor generuje vibrácie, avšak tie sú minimalizované pomocou jedného vyvažovacieho hriadeľa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.autozine.org/technical_school/engine/smooth2.htm|titul=Inline 5-cylinder engines|dátum prístupu=17-08-2011|autor=Mark Wan|vydavateľ=autozine.org}}</ref>


==Použitie==
==Použitie==

Verzia z 19:15, 28. apríl 2020

Päťvalcový radový motor Volvo B5244S montovaný naprieč

Päťvalcový radový motor alebo radový päťvalec označovaný aj skratkou R5, je piestový spaľovací motor s piatimi valcami usporiadanými v rade. Valce majú spoločný blok valcov a kľukovú skriňu. Takáto konfigurácia je kompromisom medzi menším radovým štvorvalcom a väčším radovým šesťvalcom.

Henry Ford vyvinul radový päťvalec koncom 30. a začiatkom 40. rokov pre dizajn kompaktných ekonomických automobilov, avšak nikdy sa do výroby nedostal, kvôli malému dopytu po malých automobiloch v USA.[1] Prvý radový päťvalec, ktorý sa dostal do výroby bol motor Volkswagen 2.1 R5 v automobile Audi 100. Ten sa montoval koncom 70. rokov a poháňal aj legendárny rely automobil Audi Quattro.[2]

Charakteristika

Uhol zalomenia kľukového hriadeľa je 144° (2 * 360° / 5), poradie zapaľovania je 1-2-4-5-3. Motor generuje vibrácie, avšak tie sú minimalizované pomocou jedného vyvažovacieho hriadeľa.[3]

Použitie

Päťvalcový radový motor sa používa v automobiloch ako Alfa Romeo 156, Alfa Romeo 159, Alfa Romeo 166, Audi 80, Audi 90, Audi 100, Audi S2 Coupé, Ford Focus ST/RS, Fiat Bravo, Fiat Marea, Fiat Coupé, Acura TL, Chevrolet Colorado, Volvo 850, Volvo 940, Mercedes-Benz W124 a pod.

Referencie

  1. Henry Ford's Weird Old Engines. [s.l.] : Popular Science. Dostupné online. S. 195.
  2. Graham Robson. Audi Quattro. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. S. 12.
  3. Mark Wan. Inline 5-cylinder engines [online]. autozine.org, [cit. 2011-08-17]. Dostupné online.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Straight-five engine na anglickej Wikipédii.