Kežmarok: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Kezmarcan (diskusia | príspevky)
253 editací
→‎Významní rodáci: Doplnení rodáci.
Nongbulinqing (diskusia | príspevky)
1 225 editací
d →‎Šport[9]: odstraneny nefungujuci link
Riadok 336: Riadok 336:
V roku [[1991]] bola obnovená tradícia výročných trhov. Kežmarok sa v lete stáva dejiskom najväčšieho festivalu ľudových remesiel v [[Európa|Európe]] [[Európske ľudové remeslo|EĽRO]] (Európske Ľudové Remeslo), a v zime sa na Hlavnom námestí konajú [[Vianoce|Vianočné trhy]]. V júni sa v uliciach a v mestskom kultúrnom stredisku schádzajú návštevníci festivalu mládežníckych divadiel Divadlenie. V meste pôsobí folklórny súbor Magura s viac ako 50-ročnou tradíciou a detské folklórne súbory Maguráčik a Goralik.
V roku [[1991]] bola obnovená tradícia výročných trhov. Kežmarok sa v lete stáva dejiskom najväčšieho festivalu ľudových remesiel v [[Európa|Európe]] [[Európske ľudové remeslo|EĽRO]] (Európske Ľudové Remeslo), a v zime sa na Hlavnom námestí konajú [[Vianoce|Vianočné trhy]]. V júni sa v uliciach a v mestskom kultúrnom stredisku schádzajú návštevníci festivalu mládežníckych divadiel Divadlenie. V meste pôsobí folklórny súbor Magura s viac ako 50-ročnou tradíciou a detské folklórne súbory Maguráčik a Goralik.


=== Šport ===
=== Šport<ref>http://www.sportoveobjekty.eu/index.php?action=newsview</ref> ===
Kežmarok vďaka svojej jedinečnej polohe ponúka množstvo príležitostí na výlety do prírody. V roku 1873 tu vznikol [[Uhorský karpatský spolok]], ktorý bol prvou turistickou organizáciou v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Mesto je východiskovým bodom na túry predovšetkým do [[Tatry|Vysokých Tatier]], [[Levočské vrchy|Levočských vrchov]], [[Pieniny|Pienin]] a [[Slovenský raj|Slovenského raja]]. V letnej sezóne sú k dispozícii mestské tenisové kurty, v zime je možné lyžovať na dvoch priľahlých zjazdovkách. Obľúbeným miestom cyklistov a korčuliarov je cyklistický chodník v {{km|7.3|m}} vzdialenej [[Spišská Belá|Spišskej Belej]]. Na území mesta Kežmarok sa nachádza futbalový štadión, rozobraný hokejový štadión, ktorý mal kapacitu 3500 miest a športová hala. Každoročne sa tu konajú turnaje vo volejbale, hokejbale, šachu, atletike, futbale, lukostreľbe a mestský maratón. Kežmarok je domovom volejbalových a hokejbalových extraligových družstiev.
Kežmarok vďaka svojej jedinečnej polohe ponúka množstvo príležitostí na výlety do prírody. V roku 1873 tu vznikol [[Uhorský karpatský spolok]], ktorý bol prvou turistickou organizáciou v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Mesto je východiskovým bodom na túry predovšetkým do [[Tatry|Vysokých Tatier]], [[Levočské vrchy|Levočských vrchov]], [[Pieniny|Pienin]] a [[Slovenský raj|Slovenského raja]]. V letnej sezóne sú k dispozícii mestské tenisové kurty, v zime je možné lyžovať na dvoch priľahlých zjazdovkách. Obľúbeným miestom cyklistov a korčuliarov je cyklistický chodník v {{km|7.3|m}} vzdialenej [[Spišská Belá|Spišskej Belej]]. Na území mesta Kežmarok sa nachádza futbalový štadión, rozobraný hokejový štadión, ktorý mal kapacitu 3500 miest a športová hala. Každoročne sa tu konajú turnaje vo volejbale, hokejbale, šachu, atletike, futbale, lukostreľbe a mestský maratón. Kežmarok je domovom volejbalových a hokejbalových extraligových družstiev.


Verzia z 13:18, 4. máj 2020

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Kežmarok
mesto
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Kežmarok
Región Spiš
Vodný tok Poprad
Nadmorská výška 626 m n. m.
Súradnice 49°08′01″S 20°25′35″V / 49,133611°S 20,426389°V / 49.133611; 20.426389
Rozloha 24,83 km² (2 483 ha) [1]
Obyvateľstvo 15 238 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 613,69 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1251
Primátor Ján Ferenčák[3] (SMER-SD, SNS, MOST-HÍD)
PSČ 060 01
ŠÚJ 523585
EČV (do r. 2022) KK
Tel. predvoľba +421-52
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian Mountain Area
Typ pamiatky kultúrna
Rok zápisu
(č. zasadnutia) 		2008 (#32)
Číslo 1273
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá iii, iv
Adresa mestského
úradu 		Mestský úrad
Hlavné Námestie 1
060 01 Kežmarok
E-mailová adresa primator@kezmarok.sk
Telefón 052 / 466 01 01
Fax 052 / 466 01 27
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Kežmarok
Webová stránka: kezmarok.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Kežmarok (maď. Késmárk, nem. Käsmark) je okresné mesto ležiace pod Vysokými Tatrami v Prešovskom kraji. Je historickým centrom tradičného regiónu Spiš. V meste sa nachádza drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý je od 7. júla 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Kežmarok je východiskovým bodom výletov do Tatranského národného parku (16 minút autom), Národného parku Slovenský raj (22 minút autom) a Pieninského národného parku (35 minút autom).

Polohopis[4]

Mesto sa nachádza v severnej časti Popradskej kotliny, v údolí rieky Poprad. Východne od Kežmarku sa dvíhajú Levočské vrchy, západným smerom je úpätie Vysokých Tatier. Mestom vedie železničná trať Poprad – Stará Ľubovňa a cesta I/66, ktorú tu križuje II/536. Poprad leží 15 km juhozápadne, Spišská Nová Ves 28 km juhovýchodne a Stará Ľubovňa 34 km severovýchodne. Najbližším mestom je 7 km severne ležiaca Spišská Belá, Starý Smokovec ako centrum Tatier je vzdialený 19 km na západ.

Kežmarok leží v zrážkovom tieni Vysokých Tatier a Levočských vrchov. Podnebie je mierne so studenými zimami. Podložie tvoria prevažne spraše, štvrtohorné usadeniny nív riek Poprad a Ľubica, pieskovce. Prevažujúce pôdne typy sú stredne ťažké hlinité hnedozeme, nivné pôdy a lužné pôdy. Sú tu náleziská pieskovca pod Jeruzalemským vrchom a tehliarskej hliny v oblasti potoka Biela voda.

Rozloha katastra mesta je 839,5 km². Sú v ňom zastúpené smrekové lesy (pôvodne bukové) s prevažujúcim porastom: smrek, borovica, smrekovec, borovica čierna, javor, jarabina, vŕba, krovie. Nachádzajú sa tu tieto vzácne a chránené druhy rastlín: Snežienka jarná, Šafran spišský, poniklec, veternica hájna a živočíšstvo: sýkorka a drozd, zajac, srnčia zver, diviačia zver, veverica, líška.

V blízkosti mesta leží bývalý vojenský obvod Javorina.

Vodné toky

Hospodárstvo a infraštruktúra

  • Mestom prechádza cesta I/67 s trasou Poprad – Kežmarok – Spišská Belá – Tatranská Javorina, na ktorej je v súčasnosti budovaný dialničný privádzač s prípojom na diaľnicu D1 v Poprade, cesta I/77 s trasou Kežmarok – Stará Ľubovňa
  • železničná trať s trasou Poprad – Kežmarok – Stará Ľubovňa – Plaveč prechádza železničnou stanicou
  • Priemyselný park
  • Pôdohospodárstvo: orná pôda sa využíva na pestovanie obilnín, okopanín, krmovín, repky olejnej, trávnaté porasty, záhrady
  • Živočíšna výroba: chov dobytka, ošípaných, hydiny
  • Lesné a vodné hospodárstvo: 532 ha, z toho 448 ha lesy hospodárske a 84 ha lesy osobitného určenia; Využívajú sa na ťažbu dreva a rekreáciu
  • Zdroj pitnej vody: potok Biela voda, vodojem Suchá hora, studne, vodojem na svahu Jeruzalemského vrchu

Ulice a námestia

Bardejovská, Baštová, Biela voda, Cintorínska, Dr. Alexandra, Dr. D. Fischera, Fraňa Kráľa, Garbiarska, Gaštanová, Gen. Štefánika, Hlavné námestie, Hradné námestie, Hradská cesta, Huncovská, Hviezdoslava, Ivana Stodolu, J. Záborského, Jakuba Kraya, Jána Chalupku, Južná, Kamenná baňa, Karola Kuzmányho, Kláštorná, Komenského, Kostolné námestie, Košická, Krvavé pole, Kukučínova, Kušnierska brána, Lanškrounská, Levočská, Ľubická cesta, Martina Lányiho, Michalská, Možiarska, Mučeníkov, Nábrežná, Nad traťou, Nižná brána, Nová, Obrancov mieru, P.J.Šafárika, Petržalská, Pod lesom, Pod traťou, Poľná, Pradiareň, Pri zastávke, Priekopa, Rázusova, Severná, Sihoť, Slavkovská, Starý trh, Strelnica, Suchá hora, Štúrova, Tatranská, Teheľňa, Toporcerova, Továrenská, Trhovište, Tvarožnianska, Vyšný mlyn, Weilburská, Záhradná, Zochova

Obyvateľstvo[5]

Radnica na Hlavnom námestí
Erb Kežmarku s anjelom držiacim mestský znak patrí medzi najstaršie na Slovensku
  • Počet obyvateľov: 16 552 (31. 12. 2010)
  • Muži: 8324, Ženy: 8917
  • Vekové rozloženie: 12 – 25 = 4 061, 25 – 40 = 3 964, 40 a viac = 6 730
  • Hustota: 705 obyvateľov na 1 km²
  • Produktívny vek: 10 350 obyvateľov je v produktívnom veku, čo je 60 % populácie
  • Podľa zamestnania: Priemysel a výroba = 38 %, Obchod a služby = 28 %, Administratíva, banky = 9 %, Školy = 8 %, Zdravotníctvo = 4 %

Etnické zloženie

  • 1796: nemecké mesto[6]
  • 1851: nemecko-maďarsko-slovenské mesto[7]
Percentuálny podiel jazykov (1880-1910)[8] a národností (1930-2011)[9]
Rok Spolu Slováci Česi Maďari Nemci Rusíni a Ukrajinci Chorváti a Srbi Rómovia iní
1880 4475 15,75% - 7,75% 72,00% 0,04% 0,02% - 1,21%
1890 4897 20,52% - 11,72% 65,86% 0,00% 0,00% - 1,90%
1900 5606 19,16% - 16,98% 60,79% 0,00% 0,00% - 3,07%
1910 6317 25,42% - 20,80% 51,32% 0,00% 0,03% - 2,42%
1930 7228 41,85% 1,84% 35,65% 0,30% - - 20,35%
1991 20294 94,42% 1,06% 0,17% 0,24% 0,12% - 3,67% 0,33%
2001 17383 95,21% 0,90% 0,15% 0,43% 0,18% 0,01% 1,59% 1,54%
2011 16832 84,73% 0,61% 0,14% 0,36% 0,30% 0,01% 1,20% 12,65%

Náboženské zloženie

Percentuálny podiel vierovyznaní (1880-2011)[8][9]
Rok Spolu R.Katolíci G.Katolíci Luteráni Kalvíni Židia Pravoslávni iní ateisti n/a
1880 4475 43,55% 2,06% 40,25% 1,88% 12,09% 0,09% 0,09%
1910 6317 54,68% 2,18% 24,43% 1,50% 16,62% 0,09% 0,49%
1930 7228 56,59% 3,14% 21,21% 0,61% 16,13% 2,32%
1991 20294 69,45% 2,96% 3,79% 0,07% 0,00% 0,20% 0,30% 7,93% 15,30%
2001 17383 77,50% 2,63% 4,80% 0,11% 0,02% 0,40% 0,66% 10,98% 2,91%
2011 16832 66,55% 2,63% 4,00% 0,17% 0,01% 0,27% 1,07% 10,19% 15,11%

Dejiny[10]

Kežmarok na listine z 18. storočia
Vysoké Tatry v pozadí Kežmarského hradu

Mesto Kežmarok vzniklo v 13. storočí spojením troch osád – slovenskej rybárskej osady, osady kráľovských pohraničných strážcov a nemeckej osady. Územie mesta však bolo osídlené už v kamennej dobe. Nachádzajú sa tu bohaté nálezy z bronzovej a železnej doby, sídlisko z laténskej a rímskej doby, slovanské sídlisko a základy sakrálnej stavby z 12. – 13. storočia.

Prvá písomná zmienka o Kežmarku pochádza z roku 1251 v darovacej listine kráľa Bela IV. Mesto získalo mestské výsady v roku 1269 a v roku 1380 sa stalo slobodným kráľovským mestom. Ako slobodné mesto získalo viaceré hospodárske i politické privilégiá – napr. právo dvoch výročných trhov (1419), sporné právo skladu (1435), právo meča (1438) a právo používať erb (1463). Podoba mestského erbu sa dodnes nezmenila.

Súčasťou histórie mesta boli časté boje – v Kežmarskom chotári sa odohralo celkovo trinásť vojen – jedna vyše storočná s blízkou Levočou o právo skladu a druhá takmer 250-ročná, ktorú viedlo mesto s vlastným hradom. Do histórie mesta sa významne zapísali aj protihabsburské povstania Juraja II. Rákociho a kežmarského rodáka Imricha Thökölyho, kedy o Kežmarok zápasili dve silné skupiny miestodržiteľov krajiny.

Kežmarok zohrával zásadnú úlohu v objavovaní a sprístupňovaní Vysokých Tatier. Prvý známy výlet do slovenských veľhôr podnikla kežmarská hradná pani Beata Laska v roku 1565. Vedecký prístup pri výstupoch na tatranské štíty využili prírodovedci Dávid Fröhlich, Juraj Buchholz (17. storočie) a Kristián Genersich (18. storočie). Z iniciatívy kežmarského učiteľa Jozefa Bohuša v roku 1881 vznikla tatranská osada Dolný Smokovec a v roku 1888 vznikla na mieste kežmarskej mestskej horárne osada Kežmarské Žľaby. Podľa Kežmarku boli pomenované mnohé miesta v Tatrách, predovšetkým tie, ležiace na mestských pozemkoch – Kežmarský štít, rieka Kežmarská Biela voda, Kežmarské zelené pleso, Kežmarská chata (bývalá vysokohorská chata stojaca pri Veľkom Bielom plese, ktorá vyhorela v 70. rokoch 20. storočia).

Názov Kežmarku nesie aj námestie v bratislavskej Petržalke a jedna z ulíc v centre Budapešti (Késmárk utca).

Kežmarský hrad

Výhodná poloha mesta pri dôležitých obchodných cestách spájajúcich Orient so severom Európy, v stredoveku urýchlila jeho hospodársky rozvoj. Kežmarok bol počas minulých storočí veľmi živým mestom. V 15. – 19. storočí tu pracovalo vyše 40 remeselníckych spoločenstiev – cechov. Väčší počet cechov na území Slovenska bol už len v meste Košice. Po celej Európe preslávili Kežmarok farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihlári a zlatníci. Úpadok nastal na konci 19. storočia, kedy mesto obišla trať Košicko-bohumínskej železnice a v polovici 20. storočia, kedy komunistický režim pričlenil okres Kežmarok pod správu dovtedy nevýznamného Popradu. Od roku 1996 je Kežmarok opäť okresným mestom, aj keď hranice sa oproti pôvodným zmenili – súčasťou okresu už nie sú Vysoké Tatry.

Názov mesta

Podkova pre šťastie pred Kežmarským hradom
Erb mesta Kežmarok vytesaný do kameňa na priečelí radnice

Prvý písomný prameň z roku 1251 hovorí o Kežmarku ako o Villa (Sexonum aput Ecclesiam) Sancte Elisabeth. V roku 1269 dostalo mesto mestské práva a s nimi tiež meno Käsmarkt (neskôr Käsmark/Kesmark a niekedy chybne Kaisermarkt). Slovenské a maďarské označenie mesta pochádza z nemeckej formy.

Pôvodné názvy mesta

Caseoforum (1361), Forum Casaeorum (1307), Forum Caseonum (1301), Forum Caseorum (1329), Kasmark (1269), Kazmarc villa (1270), Kaymarc (1270), Kayssmark (1288), Käszmark (1269), Kesemark (1369), Kesmarck (1392), Kesmarco (1338), Kesmarg (1294), Kesmark (1269, 1270, 1294), Kezmarc (1329, 1330), Kezmark (1294), Keysmarch (1272), Keyssmarkh (1269), Késmark (1288), Kismark (1294), Kissmark (1294), Kiszmark (1293), Kümark (1294)

Pamiatky

Domy na Hlavnom námestí
Bazilika Povýšenia svätého Kríža

V roku 1950 bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu, ktorých je na Slovensku 18. Drevený evanjelický artikulárny kostol a Evanjelické lýceum (s jednou z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe) sa stali v roku 1985 národným kultúrnymi pamiatkami. Kežmarské lýceum navštevovali študenti a profesori nie len z Uhorska, ale aj širokého okolia. Medzi nimi mnohí významní literáti ako Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, bratia Ján a Samo Chalupka, Samo Tomášik, Janko Kráľ, Ján Generisch, Jovan Sterija-Popovič, Lazar Lazarevič, Pavol Országh Hviezdoslav, Martin Rázus, Ivan Stodola; maliari Peter Bohúň, Ladislav Medňanský; lekári Daniel Fischer, Ľudovít Markušovský, Vojtech Alexander; geografi a historici Dávid Fröhlich,  Juraj Buchholtz (1688) mladší, Kristián Generisch, bratia Pavol a Ján Hunfalvy, Tomáš Mauksch, Samuel Weber; filozofi a ekonómi Gregor Berzeviczy, Ján Feješ, Martin Schwantner; prírodovedci, fyzici a matematici Fridrich Hažlinský, Ferdinand Filarský, Aurel Stodola, Jur Hronec a ďalší.

K najvýznamnejším kežmarským pamiatkam patria:

Sakrálna architektúra

Nový evanjelický kostol

Vyše sedem storočí existencie Kežmarku poznačilo i jeho architektúru, ktorá počnúc románskym slohom obsahuje každý stavebný štýl. Okrem dreveného evanjelického artikulárneho Kostola Najsvätejšej Trojice sú ďalšími dominantami mesta aj Nový evanjelický kostol z 19. storočia s hrobkou Imricha Thökölyho a Bazilika Povýšenia svätého Kríža z roku 1498, ktorá patrí svojimi rozmermi medzi najväčšie na Spiši. Pred bazilikou je samostatne stojaca zvonica, ktorá bola v minulosti vyzdobená zlatom. Dnes je považovaná za najstaršiu renesančnú zvonicu na Slovensku. Nachádza sa tu tiež rímskokatolícky Kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1772 a kaplnky Božského Spasiteľa, sv. Jána Nepomuckého a kaplnka sv. Kríža. V priestoroch Kežmarského hradu sa nachádza kaplnka vybudovaná v barokovom slohu. K novším sakrálnym stavbám patrí modlitebňa Bratskej jednoty babtistov z prvej polovice 20. storočia a kláštor redemptoristiek, ktorý stojí na Hradnom vrchu. Stavba kontemplatívneho kláštora bola dokončená v roku 2005. V roku 2008 bol dostavaný gréckokatolícky Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky.

Kultúra a zaujímavosti

Knižnice[11]

Drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice, pamiatka UNESCO
  • Lyceálna knižnica je historickou knižnicou evanjelickej cirkvi, má vyše 150 000 zväzkov historických kníh, mnohé sú jedinými exemplármi na Slovensku. Je to jedna z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe.
  • Mestská knižnica Kežmarok sídli v budove reduty a nachádza sa v nej približne 50 000 zväzkov kníh. Vznikla v roku 1945, ako knižnica spolku Katolícky kruh, v roku 1952 sa stala okresnou knižnicou a od roku 1960 je mestskou knižnicou. Knižnica má bohatý výber beletrie aj náučnej literatúry.

Kultúrne podujatia

Kežmarské lýceum

V roku 1991 bola obnovená tradícia výročných trhov. Kežmarok sa v lete stáva dejiskom najväčšieho festivalu ľudových remesiel v Európe EĽRO (Európske Ľudové Remeslo), a v zime sa na Hlavnom námestí konajú Vianočné trhy. V júni sa v uliciach a v mestskom kultúrnom stredisku schádzajú návštevníci festivalu mládežníckych divadiel Divadlenie. V meste pôsobí folklórny súbor Magura s viac ako 50-ročnou tradíciou a detské folklórne súbory Maguráčik a Goralik.

Šport

Kežmarok vďaka svojej jedinečnej polohe ponúka množstvo príležitostí na výlety do prírody. V roku 1873 tu vznikol Uhorský karpatský spolok, ktorý bol prvou turistickou organizáciou v Uhorsku. Mesto je východiskovým bodom na túry predovšetkým do Vysokých Tatier, Levočských vrchov, Pienin a Slovenského raja. V letnej sezóne sú k dispozícii mestské tenisové kurty, v zime je možné lyžovať na dvoch priľahlých zjazdovkách. Obľúbeným miestom cyklistov a korčuliarov je cyklistický chodník v 7,3 km vzdialenej Spišskej Belej. Na území mesta Kežmarok sa nachádza futbalový štadión, rozobraný hokejový štadión, ktorý mal kapacitu 3500 miest a športová hala. Každoročne sa tu konajú turnaje vo volejbale, hokejbale, šachu, atletike, futbale, lukostreľbe a mestský maratón. Kežmarok je domovom volejbalových a hokejbalových extraligových družstiev.

  • JAMES Kežmarok - horolezecký klub
  • Royal Valley Golf Club - golfový klub (Malý Slavkov)
  • MHK Kežmarok - hokejový klub
  • 1. MFK Kežmarok - futbalový klub
  • KV MŠK Oktan Kežmarok - volejbalový klub

Významní rodáci

Partnerské mestá

Kežmarok na fotografiách

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. ↑ http://www.kezmarok.sk/obcan/o_meste/statisticke_informacie.htm
  5. ↑ http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440703&lstObec=523585
  6. ↑ VÁLYI, András. Magyar Országnak Leírása. Pešť: 1796.
  7. ↑ FENYÉS, Elék. Magyarország geográfiai szótára. Budín: 1851.
  8. ↑ a b Historicko-demografický lexikón obcí Slovenskej republiky. Bratislava: Slovenský štatistický úrad, 2012.
  9. ↑ a b Štatistický úrad SR https://slovak.statistics.sk
  10. ↑ http://www.kezmarok.sk/obcan/o_meste/historia.htm
  11. ↑ http://www.kezmarok.sk/obcan/kultura/mestska_kniznica/historia.htm

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kežmarok

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kežmarok&oldid=7026654“