Drugetovci

Drugetovci
erb rodu Drugetovcov
Krajina	Uhorské kráľovstvo, Habsburská monarchia
Tituly	župan, hlavný pokladník, krajinský sudca, hlavný stolník, kapitán, hlavný komorník, hlavný čašník, radca gróf palatín rytier Zlatej ostrohy rytier Zlatého rúna
Zakladateľ	Filip I. Druget
Rok založenia dynastie	1315
Posledná hlava dynastie	Žigmund II. Druget
Rok zániku dynastie	1684 rod vymrel po meči
Štátna príslušnosť	francúzska, uhorská
Ďalšie vetvy dynastie	Humenská (uhorská)

Drugetovci (staršie Drugethovci alebbo Drughetovci, maď. Drugethok, Drugeth család) sú šľachtický rod francúzsko-neapolského pôvodu zo Salerna pri Neapole. Jeho členovia Filip a Ján prišli v 14. storočí do Uhorska na Slovensko spolu s kráľom Karolom Róbertom z Anjou. Majetok Drugetovcov sa nachádzal v severovýchodných častiach kráľovstva najmä Zemplínskej a Spišskej župe. Počas vlády Anjuovcov boli viacerí členovia rodu zvolení za uhorských palatínov. V pomoháčskom období členovia rodu zastávali úrady zemplínskych a užských županov. Ich sídlo bolo hrad v Humennom a Užhorode. Rod vymrel Žigmundom II. Drugetom v roku 1684.

Dejiny rodu

Drugetovci boli pôvodne francúzska šľachtická rodina, ktorá sa usadila v Salerme pri Neapole. V kostole svätej Kataríny v Neapole sa nachádzajú sarkofágy rodiny Drugetovcov. Je tam pochovaný Drugo de Merlot, člen rodiny Merlotovcov, ktorí používali v rôznych obmenách aj meno Druget. Podobnosť erbov v tomto kostole ukazujú na možné prepojenie rodiny de Merloto a Drugetovcov. Do Uhorska sa Drugetovci dostali prostredníctvom Filipa I. Drugeta v roku 1307 keď sa uhorským kráľom stal Karol Róbert z Anjou. Spolu s novým panovníkom prichádzajú do Uhorska viacerí šľachtici a rytieri, medzi nimi aj Drugetovci. Jedna z pozitívnych udalostí v prospech Karola Róberta bolo napríklad aj to, že pred touto bitkou zaútočil Matúš Čák Trenčiansky na Spišský hrad, ktorý v tom čase už patril Filipovi I. Drugetovi. Matúš Čák sa tohto hradu nezmocnil. Po bitke pri Rozhanovciach v roku 1312, keď panovníkove vojská pod vedením Filipa I. Drugeta a Petra Peteňa porazili vojská domácej šľachty vedenej Matúšom Čákom Trenčianskym sa Filip ujal významných funkcií po Omodejovcoch. Po tejto udalosti, a víťazstve nad Omodejovcami obdaroval Karol Róbert svojich prívržencov rôznymi majetkami. Filip a Ján Drugetovci dostali rozsiahle majetky na Zemplíne, vrátane mesta Humenné, podľa ktoré vznikla humenská vetva. Tým sa Drugetovci stali majiteľmi takmer celého majetku Abovcov na celom východnom Slovensku.

V roku 1317 sa majetky Drugetovcov ešte rozrástli, po zrade Petra Pečeňa, ktorý nebol spokojný so svojimi odmenami, a ktorý nabádal aj iných šľachticov k neposlušnosti.

Známi príslušníci rodu

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:

• Filip I. (*1288 †1327), palatín, spišský a abovský župan, hlavný pokladník.
• Ján I. (*12881333), brat Filipa Drugeta, palatín, šomoďský, fehérsky a zemplínsky župan
• Viliam (1355), spišský, abovský, hevešský, gemerský a boršoďsky župan.
• Mikuláš I. (1355), palatín, krajinský sudca, užský, zemplínsky a turčiansky župan.
• Ján II. (*13281364), užsky župan.
• Mikuláš II. (1417), užsky župan.
• Štefan II. (15. storočie), zemplínsky a užský župan, padol do zajatia bratríkov spolu s bratrancom Bartolomejom II.
• Šimon I. (1479/1486), hlavný čašník.
• Ján VII. (1526), v roku 1492 napadol spolu so svojim bratom Gašparom I. kartuziánsky kláštor v Lechnici.
• František II. (1540), prívrženec Jána Zápoľského.
• Juraj I. (?), zemplínsky župan.
• Štefan IV. (1555/1556), hlavný kapitána mesta Košíc, veliteľ vojska Jána Zápoľského v bitke pri Moháči, priviedol Jánovi Zápoľskému dcéru Izabelu poľského kráľa Žigmunda za nevestu.
• Anton I. (?), prikláňal na stranu Ferdinanda I.
• Mikuláš IV. (*1546 1581), zemplínsky župan, zajali ho Turci v Solnoku v roku 1579.
• Gabriel I. (16. storočie), užský župan, razil falošné mince.
• Štefan V. (1599), zemplínsky a užský župan, kapitán Horného Uhorska, hlavný čašník.
• Ladislav V. (1600), zemplínsky župan, vzdelanie získal u Jána Bocatia.
• Valentín I. (*1577 1609), zemplínsky, užský a marmarošský župan, veliteľ vojsk Štefana Bočakaja, krajinský sudca.
• František III. (1576), užský župan.
• Juraj II. (1595), užský župan, získal kaštieľ v Trebišove.
• Juraj III. (*1583 1620), gróf, hlavný komorník, užský a zemplínsky župan, krajinský sudca, rytier Zlatej Ostrohy, hlavný čašník, radca, od pápeža Pavla V. dostal aureum vellus, rytier Zlatého Rúna, veliteľ cisárskych vojsk proti povstaniu Gabriela Betlena.
• Ján IX. (*1609 1645), gróf, užský a zemplínsky župan, majiteľ hradov Jasenov a Zemplín, bojoval proti roľníckemu povstaniu Petra Čására, kapitán Horného Uhorska.
• Juraj IV. (*1632 1661), gróf, užský župan, kapitán Horného Uhorska, krajinský sudca, zakladateľ kláštora svätej Kataríny.
• Žigmund II. (*1658 1684), gróf, študoval na Viedenskej univerzite, zemplínsky, užský a boršodský župan, krajinský sudca, posledný mužský člen rodu Drugetovcov.

Galéria

• 
• 
• 
• 
• 

Literatúra

• HARDI, Djura: Drugeti : povest o usponu i padu porodice pratilaca anžujskih kraljeva. Novi Sad : Filozofski fakultet u Novom Sadu, odsek za istoriju, 2012, 480 s. ISBN 978-86-6065-108-4
• LENČIŠ, Štefan: Šľachtický rod Drugetovcov z Humenného. Humenné : Miestny odbor MS a Vihorlatské osvetové stredisko, 2003, 180 s. ISBN 80-967302-5-8
• LENČIŠ, Štefan: Drugetovci a ich vzťah ku katolíckej cirkvi. Ružomberok : Katolícka univerzita , 2009, 144 s. ISBN 978-80-8084-454-7

Externé odkazy

• Rodokmeň Drugetovcov na genealogy.euweb.cz