Lukrécia (Lorenzo Lotto): Rozdiel medzi revíziami
d oprava Include tag error |
Odkaz na súbor Lotto-lorenzo-self-portrait-31862-p.jpg bol nahradený odkazom Lotto_Lorenzo_(attributed)_presumably_self_portrait_31862-p.jpg. |
||
| Riadok 38: | Riadok 38: | ||
{| class="infobox" |
{| class="infobox" |
||
|- |
|- |
||
| [[Obrázok:Lotto |
| [[Obrázok:Lotto Lorenzo (attributed) presumably self portrait 31862-p.jpg|center|50px|Autoportrét]] |
||
| align="center"|<small>'''Prehľadný zoznam obrazov Lotta<br />pozri'''<br />[[Zoznam Lottových diel]] |
| align="center"|<small>'''Prehľadný zoznam obrazov Lotta<br />pozri'''<br />[[Zoznam Lottových diel]] |
||
|} |
|} |
||
Aktuálna revízia z 14:59, 26. máj 2020
| Lukrécia | |
| |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Autor | Lorenzo Lotto |
| Rok | okolo 1530 |
| Technika | olej na plátne |
| Rozmery | 96 × 111 cm |
| Galéria | Národná galéria, Londýn |
Lukrécia (úplný názov Portrét dámy ako Lukrécie, tal. Ritratto di gentildonna nelle vesti di Lucrezia) je názov portrétneho diela talianskeho renesančného umelca Lorenza Lotta.
Námet diela[upraviť | upraviť zdroj]
Námetom obrazu sa stala udalosť zo starorímskych dejín. Podľa starorímskej legendy bola cnostná Lukrécia manželkou rímskeho šľachtica Lucia Tarquinia Collatina. Znásilnil ju syn rímskeho kráľa Lucia Tarquinia Superba Sextus. Zneuctená žena dala prednosť samovražde pred životom v zahanbení. Táto udalosť údajne predznamenala skazu etruského kráľovského rodu a zánik rímskeho kráľovstva v roku 510 pred Kr.
Udalosť vedúca k záhube mladej ženy sa stala vyhľadávaným námetom maliarov takmer každej umeleckej epochy (Botticelli, Tizian, Albrecht Dürer, Rembrandt, Hans von Aachen a ďalší). Lukrécia sa stala symbolom čistoty a manželskej vernosti.
Kompozícia a ikonografia[upraviť | upraviť zdroj]
Lorenzo Lotto predstavuje Lukréciu ako ženu v trojštvrťovom profile, stojacu za operadlom stoličky typickej pre obdobie renesancie. Je oblečená do krásnych, bohato zriasených šiat, dokazujúcich jej významné spoločenské postavenie. Odvracia sa ľahko od diváka. Držiac v ľavej ruke divákovi ukazuje obrázok nahej mladej ženy, ktorá si práve vráža dýku do hrude. Pre význam obrazu je dôležitým latinský nápis na lístku ležiacom na stole: NEC VILA IMPUDICA LUCRETIA EXEMPLO VIVET (Podľa Lukréciinho príkladu nemá žiadna zneuctená žena ďalej žiť).
Lukrécia patrí medzi Lottove najlepšie diela najmä precízne zvolenou paletou farieb. Na tvári postavy je zrejmý Giorgioneho vplyv, ale kontrast jej jasne belostných ramien a zvodne naznačeného dekoltu s jasne ohraničeným striedaním červenej a zelenej farby jej šiat odzrkadľuje vplyv Tiziana. Zaujímavým umeleckým doplnkom, ojedinelým v benátskom renesančnom maliarstve, je drahý šperk na zlatej retiazke visiaci z Lukréciinho výstrihu.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
_presumably_self_portrait_31862-p.jpg) |
Prehľadný zoznam obrazov Lotta pozri Zoznam Lottových diel |
- M. Wundram, Renesance, Slovart, Praha, 2007, ISBN 978-80-7209-961-0