Drotár: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
Značky: odstránenie sekcie úprava z mobilu úprava z mobilného webu |
||
| Riadok 8: | Riadok 8: | ||
Drotárstvo a jeho tradícia bolo [[12. december|12. decembra]] [[2019]] zapísané na [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska|reprezentatívny Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO]]. Stalo sa tak siedmym prvkom, ktorý má Slovensko zapísaný na zozname UNESCO.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Drotárstvo zapísali do svetového zoznamu UNESCO | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535919-drotarstvo-zapisali-do-svetoveho-zoznamu-unesco/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-12 | dátum prístupu = 2019-12-15 }}</ref> |
Drotárstvo a jeho tradícia bolo [[12. december|12. decembra]] [[2019]] zapísané na [[Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska|reprezentatívny Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO]]. Stalo sa tak siedmym prvkom, ktorý má Slovensko zapísaný na zozname UNESCO.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Drotárstvo zapísali do svetového zoznamu UNESCO | periodikum = pravda.sk | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/535919-drotarstvo-zapisali-do-svetoveho-zoznamu-unesco/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-12 | dátum prístupu = 2019-12-15 }}</ref> |
||
Ra]] a na [[Balkán]]e. |
|||
== Drotárstvo na Slovensku == |
|||
Na lucii spravidla pochádzali sami najchudobnejších blbci oblastí Slovenska (severozápad) a zo [[Spiš (región)|Spiš]]a. Často boli činní aj mimo [[Slovensko|Slovenska]] – mali dielne v [[Spojené štáty|USA]], [[Poľsko|Poľsku]], [[Rusko|Rusku]] a na [[Balkán]]e. |
|||
Začiatkom 20. storočia bolo na Slovensku asi 5 000 drotárov, po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] povolanie postupne zanikalo a vyrábali sa najmä umelecké výrobky -– výroba sa koncentrovala vo [[výrobné družstvo|výrobných družstvách]] (napr. roku [[1941]] bolo založené družstvo Svetom vo [[Veľké Rovné|Veľkom Rovnom]]). |
Začiatkom 20. storočia bolo na Slovensku asi 5 000 drotárov, po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] povolanie postupne zanikalo a vyrábali sa najmä umelecké výrobky -– výroba sa koncentrovala vo [[výrobné družstvo|výrobných družstvách]] (napr. roku [[1941]] bolo založené družstvo Svetom vo [[Veľké Rovné|Veľkom Rovnom]]). |
||
Verzia z 09:19, 5. jún 2020
O iných významoch výrazu Drotár pozri Drotár (rozlišovacia stránka).
Drotár bol podomový opravár kuchynského riadu, prípadne výrobca a predajca produktov z drôtu a plechu v 18.-20. storočí.
Drotárstvo a jeho tradícia bolo 12. decembra 2019 zapísané na reprezentatívny Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Stalo sa tak siedmym prvkom, ktorý má Slovensko zapísaný na zozname UNESCO.[1]
Ra]] a na Balkáne.
Začiatkom 20. storočia bolo na Slovensku asi 5 000 drotárov, po vzniku Česko-Slovenska povolanie postupne zanikalo a vyrábali sa najmä umelecké výrobky -– výroba sa koncentrovala vo výrobných družstvách (napr. roku 1941 bolo založené družstvo Svetom vo Veľkom Rovnom).
Zbierku venovanú drotárskemu remeslu vystavuje Považské múzeum v Žiline v Budatínskom zámku.
Slovenskí drotári
- Jozef Holánik-Bakeľ (* 1863, Dlhé Pole, Rakúsko-Uhorsko – † 1942, detto)
- Jakub Šerík-Fujak (* 1907, Dlhé Pole – † 1988, detto)
- Jozef Kerák (* 1891, Veľké Rovné - † 1945, detto)
Referencie
- ↑ TASR. Drotárstvo zapísali do svetového zoznamu UNESCO. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2019-12-12. Dostupné online [cit. 2019-12-15]. ISSN 1336-197X.
Externé odkazy
- Alojz Pavlík: Z dejín drotárstva
- www.drotaria.sk - portál o drotárstve