Atómové jadro: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 10:58, 6. jún 2020

Atómové jadro je kladne nabitá vnútorná časť atómu obklopovaná oblasťou záporne nabitých elektrónov, viazané elektrickou silou. Takmer celá hmotnosť atóma je sústredená v jadre (99,9%) a iba malým zlomkom hmotnosti prispievajú elektóny. Pozostáva z nukleónov, t.j. protónov (kladne nabitých) a neutrónov (bez náboja). Hmotnosť protónu je 1,672 648×10^-27 kg. Hmotnosť neutrónu je o niečo väčšia – 1,674 954×10^-27. Obidva údaje sú pokojové hmotnosti daných častíc. Hodnota náboja protónu je rovnako veľká ako hodnota náboja elektrónu, ale protón je kladná častica. Q_P = 1,602×10^-19 C. Priemer jadra atómu sa pohybuje rádovo v stotisícinách nanometroch. (Je zrejmé, že jadro vodíka bude menšie ako jadro železa, pričom velkosť celého atómu je stotisíckrát väčšia). Protóny a neutróny sú viazané silná interakcia t.j. jadrovou silou, ktorá na krátke vzdialenosti prekonáva odpodivú elektrickú silu protónov, kde neutróny pomahajú "udržať" protóny pri sebe.

Odvetvie fyziky zaoberajúce sa skúmaním atómov ako napr. zloženie, sily vo vnútri, sa volá jadrová fyzika.

Atomové jadrá s odlišným počtom neukleónov majú odlišné vlastnosti. V súčastnosti je známych viac ako 3000 rôzných konfigurácii nukleónov. Zloženie jadier je dôležité nielen pre fyziku, ale aj pre chémiu. Chemické vlastnosti prvkom sú určené protónovým číslom (atómovým) značeným Z, kde $Z\geqq 1$ . Spolu s nukleónovým číslom (hmotnostným) je zloženie jadra dané $_{Z}^{A}X$ , kde $X$ je všeobencná značka prvku.

História

Jadro objavil v roku 1911 Ernest Rutherford. Realizoval nasledovný pokus. Tenko vylisovanú zlatú fóliu ostreľoval alfa časticami (zvyškové jadrá hélia, kladne nabité) Na druhej strane zachytával prejdené častice. Zistil, že iba časť častíc prešla cez fóliu v priamom smere, niektoré sa vychýlili a niektoré sa dokonca vrátili. To, že sa vrátili vysvetlil tým, že atómy zlata musia obsahovať kladnú časť, ktorá je schopná kladné alfa častice vrátiť naspäť.

Fyzikálny portál
Chemický portál

Tento článok týkajúci sa elementárnej fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-'''Atómové jadro''' je kladne [[elektrický náboj|nabitá]] vnútorná časť [[atóm]]u, obsahujúca až 99,9 % jeho [[hmotnosť|hmotnosti]]. Pozostáva z [[nukleón]]ov, t.j. [[protón]]ov (kladne [[elektrický náboj|nabitých]]) a [[neutrón]]ov (bez [[elektrický náboj|náboja]]). Hmotnosť protónu je 1,672&nbsp;648×10<sup>-27</sup> kg. Hmotnosť neutrónu je o niečo väčšia – 1,674 954×10<sup>-27</sup>. Obidva údaje sú pokojové hmotnosti daných častíc. Ako je vyššie spomenuté, protón má náboj. Hodnota náboja protónu je rovnako veľká ako hodnota náboja elektrónu, ale protón je kladná častica. Q<sub>P</sub> = 1,602×10<sup>-19</sup> C. Hmotnosť protónov a neutrónov je neporovnateľne vyššia ako hmotnosť [[elektrón]]u. Priemer jadra atómu sa pohybuje rádovo v stotisícinách nanometroch. (Je zrejmé, že jadro [[vodík]]a bude menšie ako jadro [[železo|železa]], pričom velkosť celého atómu je stotisíckrát väčšia).
+'''Atómové jadro''' je kladne [[elektrický náboj|nabitá]] vnútorná časť [[atóm]]u obklopovaná oblasťou záporne nabitých elektrónov, viazané [[Elektrická sila|elektrickou silou.]] Takmer celá hmotnosť atóma je sústredená v jadre (99,9%) a iba malým zlomkom hmotnosti prispievajú elektóny. Pozostáva z [[nukleón]]ov, t.j. [[protón]]ov (kladne [[elektrický náboj|nabitých]]) a [[neutrón]]ov (bez [[elektrický náboj|náboja]]). Hmotnosť protónu je 1,672&nbsp;648×10<sup>-27</sup> kg. Hmotnosť neutrónu je o niečo väčšia – 1,674 954×10<sup>-27</sup>. Obidva údaje sú pokojové hmotnosti daných častíc. Hodnota náboja protónu je rovnako veľká ako hodnota náboja elektrónu, ale protón je kladná častica. Q<sub>P</sub> = 1,602×10<sup>-19</sup> C. Priemer jadra atómu sa pohybuje rádovo v stotisícinách nanometroch. (Je zrejmé, že jadro [[vodík]]a bude menšie ako jadro [[železo|železa]], pričom velkosť celého atómu je stotisíckrát väčšia). Protóny a neutróny sú viazané [[Silná interakcia hmotných objektov|silná interakcia]] t.j. jadrovou silou, ktorá na krátke vzdialenosti prekonáva odpodivú elektrickú silu protónov, kde neutróny pomahajú "udržať" protóny pri sebe.
+Odvetvie fyziky zaoberajúce sa skúmaním atómov ako napr. zloženie, sily vo vnútri, sa volá [[jadrová fyzika]].
+Atomové jadrá s odlišným počtom neukleónov majú odlišné vlastnosti. V súčastnosti je známych viac ako 3000 rôzných konfigurácii nukleónov. Zloženie jadier je dôležité nielen pre fyziku, ale aj pre chémiu. Chemické vlastnosti prvkom sú určené [[Protónové číslo|protónovým číslom]] (atómovým) značeným Z, kde <math>Z \geqq 1</math> . Spolu s [[Nukleónové číslo|nukleónovým číslom]] (hmotnostným) je zloženie jadra dané <math>^A_ZX</math>, kde <math>X</math> je všeobencná značka prvku.
 == História ==