Franz Liszt: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
all historical lies
Značky: odstránenie referencie vizuálny editor
Riadok 20: Riadok 20:
}}
}}


'''Franz Liszt''' ({{vjz|lat|''Franciscus Liszt''}}, {{vjz|hun|''Ferenc Liszt''}} alebo {{vjz|slk|''František List''}}; * [[22. október]] [[1811]], [[Raiding]], dnešné [[Rakúsko]] – † [[31. júl]] [[1886]], [[Bayreuth]], [[Nemecko]]) bol významný maďarský hudobný skladateľ a klavírny virtuóz.
'''Franz Liszt''' ({{vjz|lat|''Franciscus Liszt''}}, {{vjz|slk|''František List''}}; * [[22. október]] [[1811]], [[Raiding]], dnešné [[Rakúsko]] – † [[31. júl]] [[1886]], [[Bayreuth]], [[Nemecko]]) bol významný slovenský hudobný skladateľ a klavírny virtuóz.


V Európe sa Liszt preslávil začiatkom 19. storočia pre svoju obdivuhodnú klavírnu virtuozitu. Bol priateľom, hudobným propagátorom a patrónom mnohých významných skladateľov tej doby, vrátane [[Fryderyk Chopin|Fryderyka Chopina]], [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]], [[Hector Berlioz|Hectora Berlioza]], [[Robert Schumann|Roberta Schumanna]] alebo [[Edvard Grieg|Edvarda Griega]]. Bol to veľmi plodný skladateľ, ktorý po sebe zanechal veľa diel rozmanitej povahy. Jeho skladby ovplyvnili tvorbu jeho súčasníkov a predvídali povahu hudby 20. storočia. Vytvoril prvé [[Symfonická báseň|symfonické básne]], pracoval s myšlienkou [[Tematická transformácia (hudba)|tematickej transformácie]] a obohacoval a zdokonaľoval [[Harmónia|harmóniu]].
V Európe sa Liszt preslávil začiatkom 19. storočia pre svoju obdivuhodnú klavírnu virtuozitu. Bol priateľom, hudobným propagátorom a patrónom mnohých významných skladateľov tej doby, vrátane [[Fryderyk Chopin|Fryderyka Chopina]], [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]], [[Hector Berlioz|Hectora Berlioza]], [[Robert Schumann|Roberta Schumanna]] alebo [[Edvard Grieg|Edvarda Griega]]. Bol to veľmi plodný skladateľ, ktorý po sebe zanechal veľa diel rozmanitej povahy. Jeho skladby ovplyvnili tvorbu jeho súčasníkov a predvídali povahu hudby 20. storočia. Vytvoril prvé [[Symfonická báseň|symfonické básne]], pracoval s myšlienkou [[Tematická transformácia (hudba)|tematickej transformácie]] a obohacoval a zdokonaľoval [[Harmónia|harmóniu]].


== Pôvod ==
== Pôvod ==
Otázka okolo pôvodu a národnosti Franza Lista je pomerne komplikovaná a v značnej miere poukazuje na národnostnú zmiešanosť obyvateľstva [[Habsburská monarchia|Rakúskej monarchie]]. Podľa slovenského hudobného historika [[Miroslav Demko|Miroslava Demka]] (napísal aj knihu ''[[Stratený syn Slovenska]]'') bol Liszt pôvodom [[Slovák]].<ref> Demko, Miroslaw: ''Franz Liszt, compositeur slovaque'', Lausanne 2003.</ref> Jeho starý otec sa volal Juraj a podpisoval sa ako List. Jeho stará mama sa volala Barbara Slezáková. Jeho otec Adam už začal písať svoje meno maďarským pravopisom Liszt, ale na škole mal z povinnej maďarčiny vždy najhoršiu známku. Napriek tomu sa pravdepodobne považoval za Uhra/Maďara (v maďarčine a čiastočne aj nemčine je jeden výraz pre oba pojmy), čo dokazuje napr. text plagátu z koncertu jeho syna (1. máj 1823)<ref>Nádor Tamás: Liszt Ferenc. Zeneműkiadó, 1977.</ref><ref>Walker: Liszt, Carolyne and The Vatican, Pendregon Pres, Tuyvesant, M. Y., 1991</ref>. Podobne podľa životopisu od Linny Ramannovej bol otec Liszta Uhor a matka bola Rakúšanka <ref>Lina Ramann: Franz Liszt als Künstler und Mensch (Lipsko, 1880., 1887., 1894.) </ref>.
Otázka okolo pôvodu a národnosti Franza Lista je pomerne komplikovaná a v značnej miere poukazuje na národnostnú zmiešanosť obyvateľstva [[Habsburská monarchia|Rakúskej monarchie]]. Podľa slovenského hudobného historika [[Miroslav Demko|Miroslava Demka]] (napísal aj knihu ''[[Stratený syn Slovenska]]'') bol Liszt pôvodom [[Slovák]].<ref> Demko, Miroslaw: ''Franz Liszt, compositeur slovaque'', Lausanne 2003.</ref> Jeho starý otec sa volal Juraj a podpisoval sa ako List. Jeho stará mama sa volala Barbara Slezáková. Jeho otec Adam už začal písať svoje meno maďarským pravopisom Liszt, ale na škole mal z povinnej maďarčiny vždy najhoršiu známku. Považoval za Uhra, ale nie Maďara (aj keď v maďarčine a čiastočne aj nemčine je jeden výraz pre oba pojmy), čo dokazuje napr. text plagátu z koncertu jeho syna (1. máj 1823)<ref>Nádor Tamás: Liszt Ferenc. Zeneműkiadó, 1977.</ref><ref>Walker: Liszt, Carolyne and The Vatican, Pendregon Pres, Tuyvesant, M. Y., 1991</ref>. Podobne podľa životopisu od Linny Ramannovej bol otec Liszta Uhor a matka bola Rakúšanka <ref>Lina Ramann: Franz Liszt als Künstler und Mensch (Lipsko, 1880., 1887., 1894.) </ref>.


Na druhej strane v Listovej rodine nehovorili po maďarsky, ani sám František nevedel po maďarsky, Miroslav Demko tvrdí, že jeho materinský jazyk bola slovenčina, vedel po nemecky, ale ešte lepšie vedel po francúzsky. Pokrstený bol ako Franciscus, sám sa podpisoval menom Franz, pretože slovenčina vtedy nebola uznaným jazykom. Žili v dnešnom [[Burgenland]]e v časti, ktorá bola pôvodne slovenská.<ref>[http://www.world-sk.eu/ponuka.php?kateg=18 Miroslav Demko - ''Stratený syn Slovenska'']</ref>. Napriek neznalosti maďarčiny sa však Liszt napr. vo svojom liste [[barón]]ovi Antalovi Auguszovi zo dňa 7. mája [[1873]] hlásil k Uhrom/Maďarom: "Napriek mojej poľutovaniahodnej neznalosti maďarského jazyka, mi bude snáď dovolené byť Uhrom/Maďarom v srdci aj v mysli od narodenia až po hrob" ("I may surely be allowed, in spite of my lamentable ignorance of the Hungarian language, to remain from my birth to the grave Magyar in heart and mind.) <ref>{{cite book |title=Franz Liszt The Virtuoso Years 1811-1847 |last= Walker|first=Alan |authorlink= |coauthors= |year= |publisher=Cornell University Press |location= |isbn=0801494214 |page=49 |pages=463 |url=http://books.google.com/books?id=lCw4cxHmpgYC&pg=PA49&lpg=PA49&dq=Liszt%27s+letter+to+Baron+Antal+Augusz,+dated+May+7,+1873+(PBUS,+p.160)%22&source=bl&ots=Y8G5Edob2q&sig=lKdpUViG1Iz1C5G-Vs36K91X0fQ&hl=en&ei=js0_Ssn7AcLK_gacocmdAw&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=1 |accessdate=}}</ref>.
V Listovej rodine nehovorili po maďarsky, ani sám František nevedel po maďarsky, Miroslav Demko tvrdí, že jeho materinský jazyk bola slovenčina, vedel po nemecky, ale ešte lepšie vedel po francúzsky. Pokrstený bol ako Franciscus, sám sa podpisoval menom Franz, pretože slovenčina vtedy nebola uznaným jazykom. Žili v dnešnom [[Burgenland]]e v časti, ktorá bola pôvodne slovenská.<ref>[http://www.world-sk.eu/ponuka.php?kateg=18 Miroslav Demko - ''Stratený syn Slovenska'']</ref>.


V rodnom liste sú rodičia uvedení po latinsky nasledovne{{bez citácie}}:
V rodnom liste sú rodičia uvedení po latinsky nasledovne{{bez citácie}}:
Riadok 51: Riadok 51:
V roku [[1848]] zanechal Franz Liszt verejné vystupovanie a usadil sa vo [[Weimar]]e, kde sa venoval dirigovaniu dvorných koncertov a pri zvláštnych príležitostiach dirigoval aj v divadle. V tom čase dával Liszt aj lekcie hry na klavíri a písal články o [[Hector Berlioz|Berliozovi]] a [[Richard Wagner|Wagnerovi]]. V tomto období tiež zložil svoje najviac oceňované orchestrálne a zborové skladby.
V roku [[1848]] zanechal Franz Liszt verejné vystupovanie a usadil sa vo [[Weimar]]e, kde sa venoval dirigovaniu dvorných koncertov a pri zvláštnych príležitostiach dirigoval aj v divadle. V tom čase dával Liszt aj lekcie hry na klavíri a písal články o [[Hector Berlioz|Berliozovi]] a [[Richard Wagner|Wagnerovi]]. V tomto období tiež zložil svoje najviac oceňované orchestrálne a zborové skladby.


V roku [[1861]] odišiel Liszt na odpočinok do [[Rím]]a, kde roku 1865 vstúpil do františkánskeho rádu. V roku 1863 zorganizoval v Ríme so svojím blízkym priateľom, vtedajším pápežom [[Pius IX.|Piusom IX.]] milenárnu oslavu príchodu [[Svätý Cyril|Svätého Cyrila]] a [[Svätý Metod|Svätého Metoda]] na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]]. K tejto udalosti skomponoval skladbu Slavino Slavno Slaveni na text srbského básnika [[Medo Pucić|Meda Pucića]]. Od roku [[1869]] delil svoj čas medzi [[Rím]]om a Weimarom a od roku [[1876]] až do svojej smrti tiež niekoľko mesiacov v roku učil na Uhorskom konzervatóriu v [[Budapešť|Budapešti]].
V roku [[1861]] odišiel Liszt na odpočinok do [[Rím]]a, kde roku 1865 vstúpil do františkánskeho rádu. V roku 1863 zorganizoval v Ríme so svojím blízkym priateľom, vtedajším pápežom [[Pius IX.|Piusom IX.]] milenárnu oslavu príchodu [[Svätý Cyril|Svätého Cyrila]] a [[Svätý Metod|Svätého Metoda]] na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]]. K tejto udalosti skomponoval skladbu Slavino Slavno Slaveni na text srbského básnika [[Medo Pucić|Meda Pucića]], čo dokazuje jeho slovenské vlastenectvo. Od roku [[1869]] delil svoj čas medzi [[Rím]]om a Weimarom a od roku [[1876]] až do svojej smrti tiež niekoľko mesiacov v roku učil na Uhorskom konzervatóriu v [[Budapešť|Budapešti]].


V auguste 2012 bolo bývalé Predstaničné námestie v [[Staré Mesto (Bratislava)|bratislavskom Starom Meste]] premenované na [[Námestie Franza Liszta]].<ref name=zmenamena>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Z Predstaničného bude od augusta Námestie Franza Liszta | url = http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/z-predstanicneho-bude-od-augusta-namestie-franza-liszta.html?page_id=287232| dátum vydania = 27.6.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.10.2012| vydavateľ = [[Bratislavské noviny (21. storočie)|Bratislavské noviny]] | miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref>
V auguste 2012 bolo bývalé Predstaničné námestie v [[Staré Mesto (Bratislava)|bratislavskom Starom Meste]] premenované na [[Námestie Franza Liszta]].<ref name=zmenamena>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Z Predstaničného bude od augusta Námestie Franza Liszta | url = http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/z-predstanicneho-bude-od-augusta-namestie-franza-liszta.html?page_id=287232| dátum vydania = 27.6.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.10.2012| vydavateľ = [[Bratislavské noviny (21. storočie)|Bratislavské noviny]] | miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref>
Riadok 74: Riadok 74:
* [[Transcendentálne etudy|12 Transcendentálnych etúd pre klavír]]
* [[Transcendentálne etudy|12 Transcendentálnych etúd pre klavír]]
* Tarantella
* Tarantella
* Totentanz (Tanec mŕtvych)
* Totentanz (Tanec Tótov / Slovanov)
* Prelúdium a fúga na B-A-C-H
* Prelúdium a fúga na B-A-C-H
* Variácie na Weinen, Klagen, Sorgen, Zagen
* Variácie na Weinen, Klagen, Sorgen, Zagen

Verzia z 15:18, 20. jún 2020

Franz Liszt
hudobný skladateľ a klavírny virtuóz
fotografia z marca 1886
fotografia z marca 1886
Základné informácie
Narodenie22. október 1811
Raiding, Rakúske cisárstvo
Úmrtie31. júl 1886 (74 rokov)
Bayreuth, Nemecké cisárstvo
Hudobný smerromantizmus
Doplnkové informácie
PodpisFranz Liszt - podpis
Odkazy
Spolupracuj na Commons Franz Liszt
multimediálny obsah na commons

Franz Liszt (lat. Franciscus Liszt, slov. František List; * 22. október 1811, Raiding, dnešné Rakúsko – † 31. júl 1886, Bayreuth, Nemecko) bol významný slovenský hudobný skladateľ a klavírny virtuóz.

V Európe sa Liszt preslávil začiatkom 19. storočia pre svoju obdivuhodnú klavírnu virtuozitu. Bol priateľom, hudobným propagátorom a patrónom mnohých významných skladateľov tej doby, vrátane Fryderyka Chopina, Richarda Wagnera, Hectora Berlioza, Roberta Schumanna alebo Edvarda Griega. Bol to veľmi plodný skladateľ, ktorý po sebe zanechal veľa diel rozmanitej povahy. Jeho skladby ovplyvnili tvorbu jeho súčasníkov a predvídali povahu hudby 20. storočia. Vytvoril prvé symfonické básne, pracoval s myšlienkou tematickej transformácie a obohacoval a zdokonaľoval harmóniu.

Pôvod

Otázka okolo pôvodu a národnosti Franza Lista je pomerne komplikovaná a v značnej miere poukazuje na národnostnú zmiešanosť obyvateľstva Rakúskej monarchie. Podľa slovenského hudobného historika Miroslava Demka (napísal aj knihu Stratený syn Slovenska) bol Liszt pôvodom Slovák.[1] Jeho starý otec sa volal Juraj a podpisoval sa ako List. Jeho stará mama sa volala Barbara Slezáková. Jeho otec Adam už začal písať svoje meno maďarským pravopisom Liszt, ale na škole mal z povinnej maďarčiny vždy najhoršiu známku. Považoval za Uhra, ale nie Maďara (aj keď v maďarčine a čiastočne aj nemčine je jeden výraz pre oba pojmy), čo dokazuje napr. text plagátu z koncertu jeho syna (1. máj 1823)[2][3]. Podobne podľa životopisu od Linny Ramannovej bol otec Liszta Uhor a matka bola Rakúšanka [4].

V Listovej rodine nehovorili po maďarsky, ani sám František nevedel po maďarsky, Miroslav Demko tvrdí, že jeho materinský jazyk bola slovenčina, vedel po nemecky, ale ešte lepšie vedel po francúzsky. Pokrstený bol ako Franciscus, sám sa podpisoval menom Franz, pretože slovenčina vtedy nebola uznaným jazykom. Žili v dnešnom Burgenlande v časti, ktorá bola pôvodne slovenská.[5].

V rodnom liste sú rodičia uvedení po latinsky nasledovne[chýba zdroj]:

23. Oktober 1811
(meno dieťaťa) Franciscus L.
(meno rodičov) List Adamus, ovium Rationista Principis Esterhazy et Lager Maria Anna, Reiding
(krstní rodičia) Zambothy Franciscus et Szalay Julianna
(kňaz) Mersits Georgius capellanus Lookiensis

Liszt bol predstaviteľ novoromantizmu. V orchestrálnych dielach sa zameral na programovú hudbu (symfonické básne), rozvinul a zdokonalil techniku klavírnej hry.

Životopis

Pamätná tabuľa na budove paláca Leopolda de Pauliho v Bratislave

Malý Franz Liszt, ktorého základy hudby naučil jeho otec, prejavil čoskoro výnimočné hudobné nadanie. Vďaka finančnej podpore uhorskej šľachty mohol študovať hudbu vo Viedni, kde ho učili Carl Czerny a Antonio Salieri a kde sa okrem iného stretol aj s Beethovenom. Väčšinu svojho života strávil na koncertných cestách po celej Európe. Jeho strhujúca virtuozita bola obdivovaná tak návštevníkmi jeho klavírnych recitálov, ako aj ostatnými hudobníkmi a skladateľmi. Počas svojich koncertných ciest v Paríži navštívil Paganiniho koncert, čo ho motivovalo k snahe stať sa najlepším klaviristom svojej doby a často v tom čase cvičil aj desať hodín denne.

V roku 1848 zanechal Franz Liszt verejné vystupovanie a usadil sa vo Weimare, kde sa venoval dirigovaniu dvorných koncertov a pri zvláštnych príležitostiach dirigoval aj v divadle. V tom čase dával Liszt aj lekcie hry na klavíri a písal články o Berliozovi a Wagnerovi. V tomto období tiež zložil svoje najviac oceňované orchestrálne a zborové skladby.

V roku 1861 odišiel Liszt na odpočinok do Ríma, kde roku 1865 vstúpil do františkánskeho rádu. V roku 1863 zorganizoval v Ríme so svojím blízkym priateľom, vtedajším pápežom Piusom IX. milenárnu oslavu príchodu Svätého Cyrila a Svätého Metoda na Veľkú Moravu. K tejto udalosti skomponoval skladbu Slavino Slavno Slaveni na text srbského básnika Meda Pucića, čo dokazuje jeho slovenské vlastenectvo. Od roku 1869 delil svoj čas medzi Rímom a Weimarom a od roku 1876 až do svojej smrti tiež niekoľko mesiacov v roku učil na Uhorskom konzervatóriu v Budapešti.

V auguste 2012 bolo bývalé Predstaničné námestie v bratislavskom Starom Meste premenované na Námestie Franza Liszta.[6]

Médiá

(audio)
Piano Concerto No. 1, mvt. 1 & 2 (info)
Piano Concerto No. 1, mvt. 3 & 4 (info)
Máte problém s počúvaním tohoto zvukového média? Pomoc pre rôzne média.

Dielo

Medzi najvýznamnejšie diela patrí:

  • Les Preludes
  • Mazepa
  • Tasso, Lamento e trionfo
  • Orfeus
  • Faustovská symfónia
  • Dantovská symfónia (1856)
  • Klavírny koncert č. 1 Es dur
  • Klavírny koncert č. 2 A dur
  • Uhorská fantázia
  • 12 Transcendentálnych etúd pre klavír
  • Tarantella
  • Totentanz (Tanec Tótov / Slovanov)
  • Prelúdium a fúga na B-A-C-H
  • Variácie na Weinen, Klagen, Sorgen, Zagen
  • Klavírna sonáta h mol

Referencie

  1. ↑ Demko, Miroslaw: Franz Liszt, compositeur slovaque, Lausanne 2003.
  2. ↑ Nádor Tamás: Liszt Ferenc. Zeneműkiadó, 1977.
  3. ↑ Walker: Liszt, Carolyne and The Vatican, Pendregon Pres, Tuyvesant, M. Y., 1991
  4. ↑ Lina Ramann: Franz Liszt als Künstler und Mensch (Lipsko, 1880., 1887., 1894.)
  5. ↑ Miroslav Demko - Stratený syn Slovenska
  6. ↑ Z Predstaničného bude od augusta Námestie Franza Liszta [online]. Bratislava: Bratislavské noviny, 27.6.2012, [cit. 2012-10-15]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Franz Liszt

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franz_Liszt&oldid=7051056“