Tisovec (okres Rimavská Sobota): Rozdiel medzi revíziami
d wikilinky |
|||
| Riadok 75: | Riadok 75: | ||
=== Vodné plochy === |
=== Vodné plochy === |
||
* Rybník |
* Rybník |
||
* Vachtové jazierko, ktoré je od roku [[1997]] vyhlásené za chránený areál s výmerou 6 753 m<sup>2</sup> a s evidenčným číslom 1030. CHránený areál je vyhlásený z dôvodu zabezpečenia ochrany mokraďného spoločenstva s výskytom chránenej a ohrozenej vachty trojlistej (''Menyanthes trifoliata''). |
* [[Vachtové jazierko]], ktoré je od roku [[1997]] vyhlásené za chránený areál s výmerou 6 753 m<sup>2</sup> a s evidenčným číslom 1030. CHránený areál je vyhlásený z dôvodu zabezpečenia ochrany mokraďného spoločenstva s výskytom chránenej a ohrozenej vachty trojlistej (''Menyanthes trifoliata''). |
||
== Symboly mesta == |
== Symboly mesta == |
||
| Riadok 85: | Riadok 85: | ||
Najstarším svedectvom o sídlení lokality sú archeologické nálezy na vrchu Hradová z obdobia [[Bronzová doba|mladšej doby bronzovej]], približne z rokov 1000 – 400 pred Kr. Prvá známa písomná zmienka o osade „Tyzolc“ je z listiny [[Karol I. (Uhorsko)|kráľa Karola I.]] z roku [[1334]], jeho vznik sa datuje do [[13. storočie|13. storočia]]. V nasledujúcom storočí sa ešte uvádza ako dedina, mestečkom sa tak Tisovec stal koncom 15. alebo začiatkom 16. storočia. Majiteľmi panstva boli Sečéniovci, po vymretí mužských potomkov sa následne rozdelilo medzi Lošonciocov a Orságovcov z Gutu. Rozvoju mestečka napomáhala ťažba železnej rudy v jeho okolí. Koncom 16. storočia sa majiteľmi tunajších majetkov stali rodiny Kubíniovcov, Forgáčovcov a Náriovcov. Ohrozenie mesta spôsobovali jednotky [[Osmanská ríša|Osmanov]], ktorí mali sídlo [[Paša (Osmanská ríša)|pašu]] v neďalekom [[maďarsko]]m [[Jáger|Jágri]]. Počas bojov vyhorel kostol, fara a iné budovy v meste a istý čas sa tu nekonali trhy ani jarmoky. Mýtne právo bolo mestu udelené v roku [[1675]], o tri roky neskôr mu bolo [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|cisárom Leopoldom]] potvrdené aj právo konať trhy. Ani to však nezabránilo úpadku mesta v nepokojnom období povstaní, epidémií a rekatolizácie. Upokojenie a postupné zotavenie hospodárstva priniesol až [[Satmársky mier]] a ukončenie [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských stavovských povstaní]] v roku [[1711]]. V roku [[1765]] v meste vznikol mlyn na výrobu papiera, v roku [[1800]] bola založená papiereň. V 18. storočí v Tisovci pôsobili cechy krajčírov, kováčov, kolárov, sudárov, garbiarov a čižmárov. Významnou bola výstavba vysokej pece v roku [[1783]], ktorá sa za polstoročie stala najväčším producentom surového železa v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Obnovené boli aj trhové výsady. |
Najstarším svedectvom o sídlení lokality sú archeologické nálezy na vrchu Hradová z obdobia [[Bronzová doba|mladšej doby bronzovej]], približne z rokov 1000 – 400 pred Kr. Prvá známa písomná zmienka o osade „Tyzolc“ je z listiny [[Karol I. (Uhorsko)|kráľa Karola I.]] z roku [[1334]], jeho vznik sa datuje do [[13. storočie|13. storočia]]. V nasledujúcom storočí sa ešte uvádza ako dedina, mestečkom sa tak Tisovec stal koncom 15. alebo začiatkom 16. storočia. Majiteľmi panstva boli Sečéniovci, po vymretí mužských potomkov sa následne rozdelilo medzi Lošonciocov a Orságovcov z Gutu. Rozvoju mestečka napomáhala ťažba železnej rudy v jeho okolí. Koncom 16. storočia sa majiteľmi tunajších majetkov stali rodiny Kubíniovcov, Forgáčovcov a Náriovcov. Ohrozenie mesta spôsobovali jednotky [[Osmanská ríša|Osmanov]], ktorí mali sídlo [[Paša (Osmanská ríša)|pašu]] v neďalekom [[maďarsko]]m [[Jáger|Jágri]]. Počas bojov vyhorel kostol, fara a iné budovy v meste a istý čas sa tu nekonali trhy ani jarmoky. Mýtne právo bolo mestu udelené v roku [[1675]], o tri roky neskôr mu bolo [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|cisárom Leopoldom]] potvrdené aj právo konať trhy. Ani to však nezabránilo úpadku mesta v nepokojnom období povstaní, epidémií a rekatolizácie. Upokojenie a postupné zotavenie hospodárstva priniesol až [[Satmársky mier]] a ukončenie [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských stavovských povstaní]] v roku [[1711]]. V roku [[1765]] v meste vznikol mlyn na výrobu papiera, v roku [[1800]] bola založená papiereň. V 18. storočí v Tisovci pôsobili cechy krajčírov, kováčov, kolárov, sudárov, garbiarov a čižmárov. Významnou bola výstavba vysokej pece v roku [[1783]], ktorá sa za polstoročie stala najväčším producentom surového železa v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Obnovené boli aj trhové výsady. |
||
V období [[Formovanie moderného slovenského národa|národného obrodenia]] bol Tisovec centrom miestnych spolkov, knižnice, [[nedeľná škola|nedeľnej školy]] a pôsobili tu významní národovci ako August Horislav |
V období [[Formovanie moderného slovenského národa|národného obrodenia]] bol Tisovec centrom miestnych spolkov, knižnice, [[nedeľná škola|nedeľnej školy]] a pôsobili tu významní národovci ako [[August Horislav Škultéty]], Samuel Hojč, [[Daniel Gabriel Lichard]], Jonatan Dobroslav Čipka a iní. Istý čas tu v roku [[1847]] žil [[Štefan Marko Daxner]], ktorý sformuloval [[Memorandum národa slovenského]]. Významnú úlohu v budovaní slovenského národného povedomia zohrala spisovateľka [[Terézia Vansová]], ktorá v meste založila spolok [[Živena (spolok)|Živena]]. Kultúrno-spoločenský život sa tu udržal na vysokej úrovni aj počas [[Maďarizácia|maďarizácie]] v druhej polovici 19. storočia, kedy v meste pôsobilo ochotnícke divadlo, spevokol i hasičský spolok. Tisovská sporiteľňa bola zriadená v roku [[1896]], začiatkom 20. storočia tu pôsobili okrem železiarní aj vápenka, kameňolom, elektráreň, píla a bryndziareň. |
||
Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] obyvatelia podporovali partizánov v okolitých horách, v budove dnešného evanjelického gymnázia bola zriadená poľná nemocnica. V povojnovom období bol členom československej vlády tisovský rodák [[Vladimír Clementis]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tisoec | meno = Mesto | autor = | odkaz na autora = | titul = História | url = http://www.tisovec.com/mesto/o-tisovci/historia/ | vydavateľ = tisovec.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> |
Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] obyvatelia podporovali partizánov v okolitých horách, v budove dnešného evanjelického gymnázia bola zriadená poľná nemocnica. V povojnovom období bol členom československej vlády tisovský rodák [[Vladimír Clementis]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tisoec | meno = Mesto | autor = | odkaz na autora = | titul = História | url = http://www.tisovec.com/mesto/o-tisovci/historia/ | vydavateľ = tisovec.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-02-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> |
||
Verzia z 17:44, 29. jún 2020
| Tisovec | ||
| mesto | ||
 Evanjelický kostol v Tisovci
| ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj | |
| Okres | Rimavská Sobota | |
| Región | Malohont | |
| Vodný tok | Rimava | |
| Nadmorská výška | 411 m n. m. | |
| Súradnice | 48°40′50″S 19°56′44″V / 48,680556°S 19,945556°V | |
| Rozloha | 123,43 km² (12 343 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 3 632 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 29,43 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1334 | |
| Primátor | Irena Milecová[3] (nezávislá) | |
| PSČ | 980 61 | |
| ŠÚJ | 515680 | |
| EČV (do r. 2022) | RS | |
| Tel. predvoľba | +421-47 | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Tisovec Nám. Dr. V. Clementisa 1 980 61 Tisovec | |
| E-mailová adresa | info@tisovec.com | |
| Telefón | 047/5603 801 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Tisovec | ||
| Webová stránka: tisovec.com | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Tisovec (lat. Taxovia, nem. Theißholz) je mesto na Slovensku ležiace v Banskobystrickom kraji.
Polohopis
Mesto leží v severnej časti okresu, na rieke Rimava v regióne Malohont. Severne od mesta leží Muránska planina, východne i západne Stolické vrchy.
Od juhu z Rimavskej Soboty na severozápad do Brezna vedie cesta I/72, severovýchodným smerom na Červenú Skalu a Poprad vedie cesta II/531. Cez Tisovec prechádza regionálna železničná trať Brezno – Jesenské.
Rimavská Sobota je vzdialená 36 km južne, Brezno 29 km severozápadne, Jelšava 31 km východne a krajské mesto je vzdialené 70 km na západ.
Časti obce
- Rimavská Píla
- Slávča
- Rimava
Ulice
Tisovec
Nám. Dr. V. Clementisa, Jozeffyho, Podhradová, Partizánska, Sládkovičova, Malinovského, Jesenského, Hviezdoslavova, Muránska, P. Šífrika, Šťavica, Bakulínyho, Daxnerova, Ľ. Štúra, Štefánikova, Francisciho
MČ Rimavská Píla
Hlavná, Dlhá, Družstevná, Vansovej, Partizánska, Železničná, Cigánska osada
Vodné toky
Vodné plochy
- Rybník
- Vachtové jazierko, ktoré je od roku 1997 vyhlásené za chránený areál s výmerou 6 753 m2 a s evidenčným číslom 1030. CHránený areál je vyhlásený z dôvodu zabezpečenia ochrany mokraďného spoločenstva s výskytom chránenej a ohrozenej vachty trojlistej (Menyanthes trifoliata).
Symboly mesta
- Mestský erb – vznikol v roku 1978; autorom je Mgr. Klement Kéry.
- Pečať mesta
- Vlajka mesta
História
Najstarším svedectvom o sídlení lokality sú archeologické nálezy na vrchu Hradová z obdobia mladšej doby bronzovej, približne z rokov 1000 – 400 pred Kr. Prvá známa písomná zmienka o osade „Tyzolc“ je z listiny kráľa Karola I. z roku 1334, jeho vznik sa datuje do 13. storočia. V nasledujúcom storočí sa ešte uvádza ako dedina, mestečkom sa tak Tisovec stal koncom 15. alebo začiatkom 16. storočia. Majiteľmi panstva boli Sečéniovci, po vymretí mužských potomkov sa následne rozdelilo medzi Lošonciocov a Orságovcov z Gutu. Rozvoju mestečka napomáhala ťažba železnej rudy v jeho okolí. Koncom 16. storočia sa majiteľmi tunajších majetkov stali rodiny Kubíniovcov, Forgáčovcov a Náriovcov. Ohrozenie mesta spôsobovali jednotky Osmanov, ktorí mali sídlo pašu v neďalekom maďarskom Jágri. Počas bojov vyhorel kostol, fara a iné budovy v meste a istý čas sa tu nekonali trhy ani jarmoky. Mýtne právo bolo mestu udelené v roku 1675, o tri roky neskôr mu bolo cisárom Leopoldom potvrdené aj právo konať trhy. Ani to však nezabránilo úpadku mesta v nepokojnom období povstaní, epidémií a rekatolizácie. Upokojenie a postupné zotavenie hospodárstva priniesol až Satmársky mier a ukončenie protihabsburských stavovských povstaní v roku 1711. V roku 1765 v meste vznikol mlyn na výrobu papiera, v roku 1800 bola založená papiereň. V 18. storočí v Tisovci pôsobili cechy krajčírov, kováčov, kolárov, sudárov, garbiarov a čižmárov. Významnou bola výstavba vysokej pece v roku 1783, ktorá sa za polstoročie stala najväčším producentom surového železa v Uhorsku. Obnovené boli aj trhové výsady.
V období národného obrodenia bol Tisovec centrom miestnych spolkov, knižnice, nedeľnej školy a pôsobili tu významní národovci ako August Horislav Škultéty, Samuel Hojč, Daniel Gabriel Lichard, Jonatan Dobroslav Čipka a iní. Istý čas tu v roku 1847 žil Štefan Marko Daxner, ktorý sformuloval Memorandum národa slovenského. Významnú úlohu v budovaní slovenského národného povedomia zohrala spisovateľka Terézia Vansová, ktorá v meste založila spolok Živena. Kultúrno-spoločenský život sa tu udržal na vysokej úrovni aj počas maďarizácie v druhej polovici 19. storočia, kedy v meste pôsobilo ochotnícke divadlo, spevokol i hasičský spolok. Tisovská sporiteľňa bola zriadená v roku 1896, začiatkom 20. storočia tu pôsobili okrem železiarní aj vápenka, kameňolom, elektráreň, píla a bryndziareň.
Počas druhej svetovej vojny obyvatelia podporovali partizánov v okolitých horách, v budove dnešného evanjelického gymnázia bola zriadená poľná nemocnica. V povojnovom období bol členom československej vlády tisovský rodák Vladimír Clementis.[4]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Evanjelický kostol
Tisovský evanjelický kostol bol postavený na mieste starého gotického kostola, ktorý svojimi rozmermi už nestačil miestnemu zboru. V roku 1825 pristúpili k zbúraniu starého chrámu a ku stavbe nového. Výstavba trvala kvôli epidémii cholery a požiaru mesta až sedem rokov a v roku 1832 bol nový chrám, v dobovom klasicistickom štýla, vysvätený.[5] Chrám patrí medzi najväčšie evanjelické kostoly na Slovensku, údajne pojme až 500 veriacich.
Šport
- futbalový klub Mšk TISOVEC
- cyklistika: Bikepark Rejkovo
Školstvo
V Tisovci sa nachádzajú:
- Základná škola Dr. Vladimíra Clementisa
- Základná umelecká škola
- Stredná odborná škola
- Evanjelické gymnázium
- Materská škola Tisovec
- Materská škola Rimavská Píla
Evanjelické gymnázium
V priestoroch dnešného Evanjelického gymnázia bola počas druhej svetovej vojny poľná nemocnica. 5- ročné gymnázium bolo vytvorené na základe iniciatívy občanov Tisovca, a hneď po vzniku si získalo dobrú povesť. Prvý ročník je zameraný na výučbu anglického jazyka, pričom počas štúdia majú študenti možnosť komunikovať v angličtine s takzvanými native-speakermi, teda zahraničnými profesormi s angličtinou ako materinským jazykom. Škola má taktiež dobré styky s evanjelickými cirkvami v Spojených štátoch, takže vybraní študenti majú možnosť dostať sa do Ameriky na študijný pobyt.
Osobnosti mesta
Rodáci
- Jonatán Dobroslav Čipka (* 14.8.1819 – † 14.2.1861) evanjelický kňaz - štúrovec, spisovateľ, zberateľ ľudových rozprávok zaznamenaných v zbierke Codex tisovský, mnohými prispel do Dobšinského Prostonárodných slovenských povestí
- Štefan Marko Daxner (* 1822 – † 1891), politik, právnik, publicista a národný buditeľ
- Ján Gustáv Čipka (* 1881 – † 1918), statkár, veliteľ 12.roty 7. streleckého "Tatranského" pluku Čs. légií v Rusku
- Vladimír Clementis (* 1902 – † 1952) politik, právnik, spisovateľ, prekladateľ
- Július Nosko (* 1907 – † 1986), dôstojník, náčelník štábu povstaleckej armády, spoluorganizátor SNP
- Ladislav Záborský (* 1921 – † 2016), maliar
- Rudolf Krivoš (* 1933), maliar
- Marián Lapšanský (* 1947), klavírny virtuóz
- Elena Vacvalová (* 1958), humoristka
Partnerské obce
Pozri aj
Galéria
-
Mestský úrad Tisovec -
Clementisovo námestie v Tisovci -
Clementisovo námestie v Tisovci
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- ↑ TISOEC, Mesto. História [online]. tisovec.com, [cit. 2018-02-01]. Dostupné online.
- ↑ Tisovec [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tisovec (okres Rimavská Sobota)
